Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Obavy z nebezpečnej nákazy vyústili vo výstavbu betónového plota

Obavy z nebezpečnej nákazy vyústili vo výstavbu betónového plota
insert_photoautorka

Africký mor ošípaných na Slovensku postupuje. Prvýkrát ho diagnostikovali aj v komerčnom chove. Hoci je Trebišovský okres, v ktorom sa tak stalo, na východe krajiny, obavy majú aj chovatelia na západe Slovenska. Niektorí sa preto rozhodli pre rázne opatrenia sami.

Na Farme ošípaných Veľký Ďur v levickom okrese preto v týchto dňoch vyrastá betónový plot. Jeho dĺžka dosiahne asi jeden aj štvrť kilometra.

„Riziko afrického moru ošípaných je fakt reálne. Potvrdili nám to aj ostatné dni, kde skutočne na východnom Slovensku bol postihnutý prvý chov rádovo so stovkami ošípaných. My na farme vo Veľkom Ďure máme tisíce, respektíve viac ako desaťtisíc ošípaných, čiže ak by sa sem nákaza dostala, bola by to neskutočná ekonomická škoda.  Betónový plot, ktorý teraz staviame okolo celej farmy, je jednou z možných ochrán,“ vysvetlil chovateľ František Valášek.

Farma susedí s lesom, aj s kukuričnými poliami. Je vzdialená asi 50 kilometrov vzdušnou čiarou od hraníc s Maďarskom, v ktorom sú tisíce nakazených diviakov. Chovateľ sa obáva ich postupného prieniku na naše územie.

„Obyčajný pletivový plot nám v minulosti diviaky podhrabávali, pretrhávali, takže robíme betónový plot, ktorý bude stáť len pre túto farmu asi 50 tisíc eur. Realizujeme ho na vlastné náklady, štát zatiaľ k ničomu z reálnych opatrení v praxi neprispel,“ dodal chovateľ.

Podobný plot plánuje chovateľ postaviť aj na druhej farme v Kovarciach, rovnako v Nitrianskom kraji. Tam chová asi tisíc prasníc. Tretia farma v Lipovej v novozámockom okrese so 6 tisíc kusmi nie je v blízkosti lesa a už teraz je čiastočne chránená.

Hoci plot nie je definitívnou zárukou, že nákaza sa na farmy nedostane, môže podľa chovateľa výrazne napomôcť.   Opatrenie v podobe plota dopĺňajú aj dezinfekčné brody aj brány. Aj tie poľnohospodár, rovnako ako aj ostatní chovatelia ošípaných na Slovensku, platí z vlastného vrecka. Jeho chovy sa na asi 35-percentnej sebestačnosti v produkcii slovenských ošípaných podieľajú približne ôsmymi percentami.

„Bola by nevyčísliteľná finančná škoda, ak by sa k nám ochorenie na farmu dostalo. Navyše, ďalších 9 mesiacov po likvidácii ošípaných by nebolo možné naskladniť ďalšie, pretože nákaza môže pretrvávať v prostredí. Takže bol by to koniec aj pre našich 60 zamestnancov. Navyše, keďže v roku 2006 sa v rámci legislatívy zmenilo odškodňovanie takýchto fariem postihnutých akoukoľvek nákazou, štát by nás teoreticky nemusel vôbec odškodniť,“ uzatvára dôvody razantných opatrení František Valášek.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: autorka

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments