Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jar LEFT
Branding VUB 2019 Jar RIGHT
Branding VUB 2019 Jar TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Žatva je slabá. Ministerka kritizuje stav pôdy

chat_bubbleKomentáre: 8 visibilityZobrazenia: 1456
UniCredit Bank 2018

Žatva na západe krajiny zatiaľ očakávania poľnohospodárov celkom nenapĺňa. Potvrdili to aj na žatevnom výjazde za prítomnosti ministerky pôdohospodárstva. Tá sa priamo na poli stretla so zástupcami Poľnohospodárskeho družstva Hlohovec.

„Slovensko opäť zvýšilo výmeru obilnín. Určite sa poľnohospodári správajú logicky, pretože pestovať pšenicu a predať ju za reálne dobrú cenu je ekonomicky výhodné. Úrody vyzerajú pre tento rok trošku vyššie,“ uviedla Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva.

Nateraz sa však predpovede na trnavskej tabuli nenapĺňajú. PD Hlohovec hospodári celkovo asi na 4 a pol tisíca hektárov pôdy. Aktuálne sú zožaté asi dve tretiny obilnín.

V Hlohovci očakávajú prepad tržieb až 500-tisíc eur

„Tie výsledky sú zatiaľ bohužiaľ slabšie, ako sme očakávali. Repku máme zobranú a dostali sme sa na úroveň 2,7 až 2,8 tony z hektára. Pri tvrdších pšeniciach je veľmi nízka úroda, len okolo 3,5 tony na hektár. Mäkké pšenice sú o niečo lepšie, trochu odolali suchu, tam sa to dostáva na 4,5 tony na hektár. Treba povedať, že po tých májových dažďoch porasty vyzerali, že úroda by mohla byť lepšia, ale príroda je taká, aká je. Bude to určite podpriemer,“ vyjadril sa predseda PD Hlohovec Anton Cebo.

Podobne to vyzerá aj v iných častiach regiónu.

„Je to jeden z najproduktívnejších regiónov, ale už teraz v začiatkoch žatvy musíme žiaľ skonštatovať, že situácia nie je taká, ako sme očakávali. U repky sú úrody asi polovičné. Podpísal sa na tom najmä suchý apríl a hoci v máji pršalo, prišiel suchý jún s obrovskými horúčavami. To sa prejavilo na obilninách a bude to mať určite dosah aj na kvalitu týchto produktov,“ dodal predseda trnavskej RPPK Oliver Šiatkovský.

Len samotné PD Hlohovec predpokladá, že tržby z úrody budú nižšie o 450 až 500-tisíc oproti očakávaniam. Či sa straty potvrdia aj v iných regiónoch, ukážu až najbližšie týždne.

„My poľnohospodári zvykneme hovoriť, že o žatve až po žatve. Teraz sme len na začiatku. Čo sa týka Slovenska, dve najväčšie nížiny začali so žatvou, začalo sa najskôr s ozimným jačmeňom, teraz pokračujeme v repke a v pšeniciach. Samozrejme, s výkyvmi počasia musíme vždy počítať, je ale veľmi ťažko teraz robiť odhady. Ale možno povedať, že ten pozitívny odhad, ktorý sme mali koncom mája, už možno taký pozitívny v praxi nebude, aj keď sa pozrieme na prvé výsledky,“ dodal predseda SPPK Emil Macho.

Podľa ministerky sa poľnohospodári musia vždy pripraviť na klimatické zmeny a mali by podnikať opatrenia, ktoré by úrodnosť pôdy aj vlahu zlepšili.

Stav pôdy sa zhoršuje

„Nechcem byť veľmi kritická, ale keď sa pozriem na ten veľký lán, aj keď je to mierna pahorkatina, určite by bolo dobré občas prerušiť ten svah, aby sa voda vsakovala. Ďalší nedostatok je, že máme málo organickej hmoty v pôde a tá chýba najmä preto, že máme málo dobytka. Súvisí to jedno s druhým. Organická hmota zachytáva vodu v pôde a to je niečo, čím by sa do budúcnosti mali poľnohospodári zaoberať. Poslednou veľkou výčitkou pre poľnohospodárov je to, že obsah vápnika v pôdach je veľmi nízky. Čiže kombinácia vápnenia a organickej hmoty, zlepšenie pomerov hospodárenia na pôde, by vylepšili aj hospodárenie s vodou,“ uviedla priamo na poli pri obci Pastuchov Matečná.

Potrebu výživy a starostlivosti o pôdu poľnohospodári nepopierajú.

„Remízky, vodozádržné opatrenia, vápnenie pôdy, toto všetko sú poľnohospodári pripravení robiť, ale treba k tomu povedať aj to „B“, tak ako sa to robí v západných krajinách – týmto všetkým náležitostiam musí predchádzať aj patričná podpora. Pretože keď ten poľnohospodár pôsobí na tom otvorenom európskom trhu, tak jednoducho musí mať rovnaké podmienky,“ reagoval Emil Macho z SPPK.

Poľnohospodári aj ministerstvo potvrdzuje, že stav pôdy sa postupne zhoršuje. Nasvedčujú tomu aj znižujúce sa výnosy z hektára. Trnavská tabuľa patrila v minulosti k najproduktívnejším. Teraz sa produktivita presúva aj do severnejších regiónov Slovenska.

„Je pravda, že stav pôdy sa zhoršuje. Ale nie je to tak, že by sme tento stav chceli my, prvovýrobcovia. Keď jednoducho sedliak chce prežiť, a má nejaké zdroje, tak bohužiaľ šetrí, kde sa dá. Šetrí aj na pôde, aj na ľuďoch. Šetríme na všetkom. My by sme chceli, aby ten stav bol lepší, ale na to musíme nejakým spôsobom mať,“ vyjadril sa predseda PD Hlohovec Anton Cebo.

Podľa neho sa situácia nemôže zlepšiť z roka na rok, odhaduje to na 15 rokov.

Pokles úrody súvisí aj s tým, čo do pôdy dávame

„Poľnohospodári síce očakávajú od štátu podpory, ale my v zmysle európskych pravidiel nemôžeme podporovať intenzifikačné opatrenia. Čiže ani melioračné vápnenie, ani organické hnojenie tak, ako to bolo v minulosti pred vstupom do EÚ. Je to niečo, čo zvyšuje produkciu a to si musia poľnohospodári uvedomiť. Ak sú nízke úrody na trnavskej tabuli, kde bolo bežne 6-7 ton z hektára a klesnú na úrodu 3,5 – 4 tony z hektára, tá produktivita je nízka a súvisí to nielen s vodou, ale aj s tým, čo do pôdy dávame,“ reagovala Matečná.

Podľa poľnohospodárov sa treba týmito otázkami vážne zaoberať.

„Poľnohospodári už dosahujú vyššie tržby z rastlinnej výroby ako zo živočíšnej. Už sme sa prehupli cez polovicu. Tá organická hmota však pôde chýba a z dlhodobého hľadiska je to niečo, do čoho budeme musieť investovať. Inak o 50-rokov to môže byť obrovský problém a preto sa o tú pôdu musíme starať,“ dodal Macho z SPPK.

Roľníci priznávajú, že sa v budúcnosti musia lepšie pripravovať aj na klimatické zmeny a nástrahy počasia. V tomto smere by privítali vytvorenie Rizikového fondu, na ktorý už roky čakajú.

Žatva v súčasnosti napreduje najmä na západe a na celom juhu Slovenska. Či bude úspešná tak, ako predpovedali odhady, sa ukáže až po jej ukončení o niekoľko týždňov. Karty môžu zamiešať severnejšie regióny, ktoré so žatvou ešte nezačali. Poľnohospodári sa preto chystajú definitívne výsledky žatvy zhodnotiť až v polovici leta.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: autorka

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1331 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

8 komentárov

  1. peter
    9. júla 2019

    A zasa SPPK plače a plače…..Mali by začať konečne niečo robiť a nie stále len žobrať peniaze zo štátu.Malý farmár ak chce prežiť musí sa držať pravidla „človeče pomôž si sám aj pán BOH pomôže.Dobré ráno.

    Odpovedať
    1. j.k.
      10. júla 2019

      4500 ha? za 60 rokov hospodarenia, citujem radka brzobohateho“ ale ste to tu zrajtovali. este jeden nadčasovy citat z filmu všichni dobry rodaci „tak vidiš ty stary vole,dostaneš par pampelišek na krk a je stebe havajska krava, dáma dostane kruhy pod oči,vidíš dobytku….

  2. jozef R.
    10. júla 2019

    Preboha, aké rovnaké podmienky na európskom trhu ?! To majú dánski, nemeckí, holandskí alebo rakúski farmári žiadať pre svojich zamestnancov platy 730€ brutto ? Alebo uzákonenie „obvyklého nájomného“? – teda to, že ešte vnuci dnešných vnukov budú dostávať za prenájom rovnakú sumu ako dnes – vychádzajúcu z 15 rokov starej vyhlášky o cenách pôdy podľa BPEJ, ktorá už vtedy bola neskutočne podhodnotená ? To by zrejme brali do cvokhausu prvého, ktorý by s tým prišiel. Možno zjednotenie miestnych daní za pôdu v rámci celej EÚ by bolo na debatu, ale s tým by nesúhlasili nové členské štáty.

    Odpovedať
    1. realista
      10. júla 2019

      odpoviem takým spôsobom ako mne bolo odpovedané, keď som komentoval niečo podobné :

      Dal niekto návrh alebo podnet na novelizáciu vyhlášky ?
      Pri veľkých záberoch pôdy v katastri resp. zmenách kultúry dal niekto podnet na prehodnotenie priemernej ceny pôdy pre konkrétny kataster vo vyhláške ?

      Hlavná vec, že každý poľnohospodár má už pomaly svoju komoru, zväz alebo aspoň platformu……a každá obec poľnohospodársku komisiu.

  3. SHRnazáhorí
    10. júla 2019

    dobrý deň prajem, jasné roľníci sú na vine. nedávajú humus do pôdy. a čo tá slama zaoraná, po dvoch rokoch nie a nie , zhniť dokonca ani splesnivieť. zrážky na záhorí v 80 tych rokoch priemer 330 mm, v súčasnosti 2018 – 130 mm. Život ma naučil že nič nieje len čierne ani biele a dokonca ani čiernobiele. P.S. tí ktorí si myslia že vedia kde je príčina malej úrody, by mohli sa trocha pomodliť za tú vodu……… ďakujem

    Odpovedať
  4. jozef R.
    11. júla 2019

    Skúsenosť hovorí, že najlepšie sa o pôdu stará ten, kto ju vlastní a zároveň na nej aj hospodári. Štát by mal v prvom rade podporiť našich slovenských poľnohospodárov pri získavaní pôdy. Keď vieme dať 100 miliónov ročne na ťažbu a spaľovanie lignitu – vo všeobecnom hospodárskom záujme, javí sa mi, že slovenská pôda v rukách slovenských farmárov by tiež veľmi ľahko zniesla takéto kritérium. Tá podpora uhlia vraj čoskoro končí. Dôvod je podľa všetkého v prvom rade ekológia. Možno by stálo za úvahu presunúť tieto zdroje práve sem. Každý kataster má úradnú cenu pôdy pre výpočet dane, ktorá je približne na úrovni tej trhovej. Povedzme, každý kto v katastri hospodári na pôde najmenej 3-5 rokov, by po kúpe mal nárok na preplatenie 50% úradnej ceny. Bolo by to veľmi ľahko kontrolovateľné, na list vlastníctva v katastri vždy zapíšu spôsob nadobudnutia. Darmo mi tu budeme meniť každý týždeň zákony, vkladať do ústavy frázy o pôde, alebo presadzovať, že pôda nie je tovar. Raz je to majetok vlastníka a tomu je veľmi ťažké zabrániť, aby s ním nakladal podľa toho, aby mu priniesol čo najväčší osoh. Teda aj predaj zahraničnému kupujúcemu. Však máme skúsenosť so zákonom 140/2014 a rozhodnutím Ústavného súdu.

    Odpovedať
  5. marcel sako
    11. júla 2019

    Tento rok bude ťažký, pokles úrod bude o 15 -20 % nižší ako vlani/a to bol podpriemerný rok/, nezachráni to ani sever a ani stred slovenska kde napršalo v apríli o cca 20 -30mm zrážok viac, pretože tu je iba zlomok osevu plodín oproti juhu a ak nenaprší ani v júli bude problém aj s krmovinami, preto farmári dobre zvážke komu a za koľko predáte slamu a seno rep.siláž. O pôdu sa treba vedieť starať a treba tomu rozumieť, bohužiaľ dnes už tomu skoro nikto nerozumie alebo nechce rozumieť. Problém výnosov je samozrejme aj v deficite zrážok v marci a apríl a vysokých teplotách v júni. Ale to nie je zďaleka všetko. Všetci čo máte nízke výnosy tak si spočítajte roky 2015 -2019 koľko ste K,P,Ca,Mg odviezli z polí a koľko ste tam naspäť vráti.
    Napr. za 5 rokov priemer pšenice 5 t = cca 5q Amofosu ste odobrali a dali ste ich aj naspäť ? Pôda nie je PERPETUM MOBILE a kto to nepochopí , tak sa nikam nedostane. Taktiež zavádzanie rôznych „nových „technológii typu no till,strip till,podrývanie, greening je úplne vytrhnuté z kontextu , čo tiež prispieva k zhoršovaniu úrodnosti pôdy. Jedným slovom chýba tu zdravý sedliacky rozum a kvalitné vzdelávanie a výskum, nato aby sme sa pohli dopredu. Lebo ak naše poľnohospodárstvo budú riadiť tí čo ho riadia dnes, tak do 10 rokov ich už nebudeme potrebovať lebo už nebude čo riadiť.
    Treba pozdvihnúť status farmára v očiach bežných ľudí aby si uvedomili ,kto je to a čo robí aby si ho opäť po 30 rokoch začali ľudia vážiť. Ale na to sú tu roľnícke noviny,polno- info, naše pole, slovenský chov,moderná mechanizácia, STV, SR , a ďalšie médiá ,ktorým na tom očividne nezáleží a prečo aj veď z toho nemajú žiadny profit.

    Odpovedať
    1. Ján Huba
      15. júla 2019

      Pán Marcel Sako,
      dovoľte mi ako konateľovi vydavateľstva Slovenský CHOV vysloviť úprimné stanovisko k Vášmu konštatovaniu, že nám nezáleží na pozdvihovaní statusu farmára, lebo z toho nemáme žiadny profit. Pokúsim sa s pokorou uviesť aspoň niekoľko počinov, kde sa v rámci našich malých možností (bez akejkoľvek finančnej podpory štátu či samospráv nášmu vydavateľstvu, čo viem kedykoľvek dokladovať) snažíme aspoň máličko pre pozdvihnutie statusu farmára urobiť. 15 rokov organizujeme s cieľom pozdvihnúť a v médiách pozitívne prezentovať poľnohospodársky stav súťaž NAJ Slovenský CHOV, 10 rokov súťaž NAJ agromanažér, 8 rokov súťaž NAJ agro dievča/chlapec, roky bezplatne moderujem množstvo agrárnych podujatí, pre deti som vymyslel a s kolegami z VÚŽV už 7 rokov pripravujeme expozíciu Gazdovský dvor U výskumníkov vrámci výstavy Agrokomplex, ktorú každý rok navštívi temer 10o tisíc ľudí, hlavne detí. Píšeme o každej výstave dobytka, oceňujeme chovateľov NAJkrajších zvierat, chovateľom zasielame už 23 rokov bezplatne fotky ich zvierat z výstav, chovateľským zväzom zdarma videá z nimi organizovaných podujatí. Pomáhame pri príprave reportáží relácie Farmárska revue, ktorá je najsledovanejšou reláciou Dvojky RTVS vďaka zanieteniu jej tvorcu Janka Škorňu a jeho kolegov. Všetko to robíme v rámci osobnej a firemnej filantropie. V mojom prípade na úkor vlastnej rodiny a zdravia. Je mi jasné, že je to stále veľmi, veľmi málo. Vzhľadom na vymenované aktivity jednoducho – ako zrejme príliš samoľúby človek – pri Vašich konštatovaniach cítim ale určitú nespravodlivosť. Ak prídete s rozumnými návrhmi, ako naše snaženie o pozdvihnutie roľníckeho stavu na Slovensku zlepšiť, rád sa k nim v rámci svojich možností pridám a podporím ich. Nevyhýbam sa v tejto súvislosti ani nášmu osobnému stretnutiu. S úprimne myslenou vďakou za pochopenie Vám i čitateľom poľnoinfa Jano Huba

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.