Hoci Slovensko zatiaľ africkému moru ošípaných úspešne odoláva, chovateľom pre situáciu v okolitých krajinách stúpajú náklady.

„Chovatelia robia všetky opatrenia ako prevenciu proti africkému moru ošípaných na vlastné náklady. Všetko, čo sa týka dezinfekcie či oplotenia, všetko znášame z vlastného vrecka,“ uviedol chovateľ z nitrianskeho kraja František Valašek.

Preventívne opatrenia pritom nerobia len chovatelia v nárazníkových zónach popri hraniciach. Pristupujú k nim aj ostatní poľnohospodári v iných častiach Slovenska.

„Africký mor ošípaných je problémom v celej Európskej únii. Tá vyčlenila aj dosť veľké finančné prostriedky a časť z nich používa aj naša veterinárna správa. Ale sú tam aj iné možnosti čerpania ďalších prostriedkov na zamedzenie šírenia, o ktoré zatiaľ Slovensko nepožiadalo,“ dodal chovateľ.

Zvýšenie nákladov potvrdzuje aj Zväz chovateľov ošípaných, ktorý sa obrátil aj na ministerstvo pôdohospodárstva.

„Napísali sme list pani ministerke s tým, že máme zvýšené náklady na ochranu, a to nielen vo veľkochovoch, ale vo všetkých chovoch. Pretože aj tam, kde sa chová jedna ošípaná, vzniká riziko v rámci tejto nákazy. Dúfame, že ministerstvo zváži túto situáciu a pomôže chovateľom,“ vyjadril sa predseda Zväzu Andrej Imrich.

Slovensko aktuálne čerpá európske prostriedky, ktoré sa používajú napríklad na vyplácanie zástrelného pre poľovníkov. Peniaze na prevenciu ešte vlani na jeseň vyčlenila aj slovenská vláda. Podľa materiálu o mimoriadnych finančných požiadavkách na  kontrolu afrického moru ošípaných na území Slovenska ide o čiastku asi 9,3 milióna eur. Z týchto peňazí sa však ku chovateľom nedostal ani cent.

„Tieto peniaze boli určené najmä na nákup chladiacich boxov pre poľovné združenia na uskladnenie diviakov v revíroch. V tomto momentálne ukončujeme verejné obstarávanie a verím, že v priebehu mesiaca to uzavrieme. Ďalšie finančné prostriedky boli určené  na nákup analytického prístroja pre referenčné pracovisko AMO na Veterinárnom ústave vo Zvolene. Ďalšie čiastky išli na analýzy afrického moru ošípaných, na prevádzkové podmienky, teda na nákup dezinfekčných prostriedkov, ochranných prostriedkov, služby veterinárnych lekárov. Všetky vyčlenené peniaze sú teda určené na prevenciu ochorenia na Slovensku,“ vysvetlil riaditeľ ŠVPS SR Jozef Bíreš.

Ministerstvo potvrdilo, že peniaze pre samotných chovateľov nevyčlenilo

„Chovatelia ošípaných robia vo vlastnej réžii opatrenia tzv. sekundárnej ochrany, ktorá spočíva najmä v dezinfekcii prepravných prostriedkov, budovanie dezinfekčných žľabov, zákazu vstupu neoprávnených osôb a výstavbe ochranných plotov proti vniknutiu diviakov do areálu chovu. Na realizáciu takýchto opatrení neboli vyčlenené finančné prostriedky z rozpočtovej kapitoly ministerstva,“ uviedol Daniel Hrežík z tlačového odboru Ministerstva pôdohospodárstva.

Zmeniť by sa to mohlo v budúcnosti. Rezort zatiaľ konkrétny termín nespresnil, v rámci štátnej pomoci by si ale mohli aj chovatelia ošípaných prilepšiť a vyvážiť tak náklady vzniknuté pre africký mor.

„Agrorezort v súčasnosti pripravuje úpravu schémy štátnej pomoci na prevenciu, kontrolu a eradikáciu ochorení zvierat, v rámci ktorej sú definované oprávnené náklady pre podozrenie alebo potvrdenie výskytu nákazy, najmä pokiaľ ide o monitoring a vyšetrovanie vzoriek, čistenie, dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu budov, priestorov, zariadení, technológií využívaných na chov zvierat. Táto schéma vychádza z európskej legislatívy a umožňuje poskytnúť pomoc na realizáciu preventívnych opatrení,“ dodal

Pre africký mor ošípaných sa každoročne vypracuje Národný kontrolný program pre africký mor ošípaných v diviačej populácii, ktorý taktiež definuje opatrenia a spôsob finančného krytia. Štátna veterinárna a potravinová správa tiež potvrdila, že tento rok bude žiadať ďalšie prostriedky, aby mohla v preventívnych opatreniach proti africkému moru ošípaných pokračovať.