Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Žatva je slabá. Ministerka kritizuje stav pôdy

chat_bubbleKomentáre: 19 visibilityZobrazenia: 2490
UniCredit Bank 2018

Žatva na západe krajiny zatiaľ očakávania poľnohospodárov celkom nenapĺňa. Potvrdili to aj na žatevnom výjazde za prítomnosti ministerky pôdohospodárstva. Tá sa priamo na poli stretla so zástupcami Poľnohospodárskeho družstva Hlohovec.

„Slovensko opäť zvýšilo výmeru obilnín. Určite sa poľnohospodári správajú logicky, pretože pestovať pšenicu a predať ju za reálne dobrú cenu je ekonomicky výhodné. Úrody vyzerajú pre tento rok trošku vyššie,“ uviedla Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva.

Nateraz sa však predpovede na trnavskej tabuli nenapĺňajú. PD Hlohovec hospodári celkovo asi na 4 a pol tisíca hektárov pôdy. Aktuálne sú zožaté asi dve tretiny obilnín.

V Hlohovci očakávajú prepad tržieb až 500-tisíc eur

„Tie výsledky sú zatiaľ bohužiaľ slabšie, ako sme očakávali. Repku máme zobranú a dostali sme sa na úroveň 2,7 až 2,8 tony z hektára. Pri tvrdších pšeniciach je veľmi nízka úroda, len okolo 3,5 tony na hektár. Mäkké pšenice sú o niečo lepšie, trochu odolali suchu, tam sa to dostáva na 4,5 tony na hektár. Treba povedať, že po tých májových dažďoch porasty vyzerali, že úroda by mohla byť lepšia, ale príroda je taká, aká je. Bude to určite podpriemer,“ vyjadril sa predseda PD Hlohovec Anton Cebo.

Podobne to vyzerá aj v iných častiach regiónu.

„Je to jeden z najproduktívnejších regiónov, ale už teraz v začiatkoch žatvy musíme žiaľ skonštatovať, že situácia nie je taká, ako sme očakávali. U repky sú úrody asi polovičné. Podpísal sa na tom najmä suchý apríl a hoci v máji pršalo, prišiel suchý jún s obrovskými horúčavami. To sa prejavilo na obilninách a bude to mať určite dosah aj na kvalitu týchto produktov,“ dodal predseda trnavskej RPPK Oliver Šiatkovský.

Len samotné PD Hlohovec predpokladá, že tržby z úrody budú nižšie o 450 až 500-tisíc oproti očakávaniam. Či sa straty potvrdia aj v iných regiónoch, ukážu až najbližšie týždne.

„My poľnohospodári zvykneme hovoriť, že o žatve až po žatve. Teraz sme len na začiatku. Čo sa týka Slovenska, dve najväčšie nížiny začali so žatvou, začalo sa najskôr s ozimným jačmeňom, teraz pokračujeme v repke a v pšeniciach. Samozrejme, s výkyvmi počasia musíme vždy počítať, je ale veľmi ťažko teraz robiť odhady. Ale možno povedať, že ten pozitívny odhad, ktorý sme mali koncom mája, už možno taký pozitívny v praxi nebude, aj keď sa pozrieme na prvé výsledky,“ dodal predseda SPPK Emil Macho.

Podľa ministerky sa poľnohospodári musia vždy pripraviť na klimatické zmeny a mali by podnikať opatrenia, ktoré by úrodnosť pôdy aj vlahu zlepšili.

Stav pôdy sa zhoršuje

„Nechcem byť veľmi kritická, ale keď sa pozriem na ten veľký lán, aj keď je to mierna pahorkatina, určite by bolo dobré občas prerušiť ten svah, aby sa voda vsakovala. Ďalší nedostatok je, že máme málo organickej hmoty v pôde a tá chýba najmä preto, že máme málo dobytka. Súvisí to jedno s druhým. Organická hmota zachytáva vodu v pôde a to je niečo, čím by sa do budúcnosti mali poľnohospodári zaoberať. Poslednou veľkou výčitkou pre poľnohospodárov je to, že obsah vápnika v pôdach je veľmi nízky. Čiže kombinácia vápnenia a organickej hmoty, zlepšenie pomerov hospodárenia na pôde, by vylepšili aj hospodárenie s vodou,“ uviedla priamo na poli pri obci Pastuchov Matečná.

Potrebu výživy a starostlivosti o pôdu poľnohospodári nepopierajú.

„Remízky, vodozádržné opatrenia, vápnenie pôdy, toto všetko sú poľnohospodári pripravení robiť, ale treba k tomu povedať aj to „B“, tak ako sa to robí v západných krajinách – týmto všetkým náležitostiam musí predchádzať aj patričná podpora. Pretože keď ten poľnohospodár pôsobí na tom otvorenom európskom trhu, tak jednoducho musí mať rovnaké podmienky,“ reagoval Emil Macho z SPPK.

Poľnohospodári aj ministerstvo potvrdzuje, že stav pôdy sa postupne zhoršuje. Nasvedčujú tomu aj znižujúce sa výnosy z hektára. Trnavská tabuľa patrila v minulosti k najproduktívnejším. Teraz sa produktivita presúva aj do severnejších regiónov Slovenska.

„Je pravda, že stav pôdy sa zhoršuje. Ale nie je to tak, že by sme tento stav chceli my, prvovýrobcovia. Keď jednoducho sedliak chce prežiť, a má nejaké zdroje, tak bohužiaľ šetrí, kde sa dá. Šetrí aj na pôde, aj na ľuďoch. Šetríme na všetkom. My by sme chceli, aby ten stav bol lepší, ale na to musíme nejakým spôsobom mať,“ vyjadril sa predseda PD Hlohovec Anton Cebo.

Podľa neho sa situácia nemôže zlepšiť z roka na rok, odhaduje to na 15 rokov.

Pokles úrody súvisí aj s tým, čo do pôdy dávame

„Poľnohospodári síce očakávajú od štátu podpory, ale my v zmysle európskych pravidiel nemôžeme podporovať intenzifikačné opatrenia. Čiže ani melioračné vápnenie, ani organické hnojenie tak, ako to bolo v minulosti pred vstupom do EÚ. Je to niečo, čo zvyšuje produkciu a to si musia poľnohospodári uvedomiť. Ak sú nízke úrody na trnavskej tabuli, kde bolo bežne 6-7 ton z hektára a klesnú na úrodu 3,5 – 4 tony z hektára, tá produktivita je nízka a súvisí to nielen s vodou, ale aj s tým, čo do pôdy dávame,“ reagovala Matečná.

Podľa poľnohospodárov sa treba týmito otázkami vážne zaoberať.

„Poľnohospodári už dosahujú vyššie tržby z rastlinnej výroby ako zo živočíšnej. Už sme sa prehupli cez polovicu. Tá organická hmota však pôde chýba a z dlhodobého hľadiska je to niečo, do čoho budeme musieť investovať. Inak o 50-rokov to môže byť obrovský problém a preto sa o tú pôdu musíme starať,“ dodal Macho z SPPK.

Roľníci priznávajú, že sa v budúcnosti musia lepšie pripravovať aj na klimatické zmeny a nástrahy počasia. V tomto smere by privítali vytvorenie Rizikového fondu, na ktorý už roky čakajú.

Žatva v súčasnosti napreduje najmä na západe a na celom juhu Slovenska. Či bude úspešná tak, ako predpovedali odhady, sa ukáže až po jej ukončení o niekoľko týždňov. Karty môžu zamiešať severnejšie regióny, ktoré so žatvou ešte nezačali. Poľnohospodári sa preto chystajú definitívne výsledky žatvy zhodnotiť až v polovici leta.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: autorka

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1390 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

19 komentárov

  1. peter
    9. júla 2019

    A zasa SPPK plače a plače…..Mali by začať konečne niečo robiť a nie stále len žobrať peniaze zo štátu.Malý farmár ak chce prežiť musí sa držať pravidla „človeče pomôž si sám aj pán BOH pomôže.Dobré ráno.

    Odpovedať
    1. j.k.
      10. júla 2019

      4500 ha? za 60 rokov hospodarenia, citujem radka brzobohateho“ ale ste to tu zrajtovali. este jeden nadčasovy citat z filmu všichni dobry rodaci „tak vidiš ty stary vole,dostaneš par pampelišek na krk a je stebe havajska krava, dáma dostane kruhy pod oči,vidíš dobytku….

  2. jozef R.
    10. júla 2019

    Preboha, aké rovnaké podmienky na európskom trhu ?! To majú dánski, nemeckí, holandskí alebo rakúski farmári žiadať pre svojich zamestnancov platy 730€ brutto ? Alebo uzákonenie „obvyklého nájomného“? – teda to, že ešte vnuci dnešných vnukov budú dostávať za prenájom rovnakú sumu ako dnes – vychádzajúcu z 15 rokov starej vyhlášky o cenách pôdy podľa BPEJ, ktorá už vtedy bola neskutočne podhodnotená ? To by zrejme brali do cvokhausu prvého, ktorý by s tým prišiel. Možno zjednotenie miestnych daní za pôdu v rámci celej EÚ by bolo na debatu, ale s tým by nesúhlasili nové členské štáty.

    Odpovedať
    1. realista
      10. júla 2019

      odpoviem takým spôsobom ako mne bolo odpovedané, keď som komentoval niečo podobné :

      Dal niekto návrh alebo podnet na novelizáciu vyhlášky ?
      Pri veľkých záberoch pôdy v katastri resp. zmenách kultúry dal niekto podnet na prehodnotenie priemernej ceny pôdy pre konkrétny kataster vo vyhláške ?

      Hlavná vec, že každý poľnohospodár má už pomaly svoju komoru, zväz alebo aspoň platformu……a každá obec poľnohospodársku komisiu.

  3. SHRnazáhorí
    10. júla 2019

    dobrý deň prajem, jasné roľníci sú na vine. nedávajú humus do pôdy. a čo tá slama zaoraná, po dvoch rokoch nie a nie , zhniť dokonca ani splesnivieť. zrážky na záhorí v 80 tych rokoch priemer 330 mm, v súčasnosti 2018 – 130 mm. Život ma naučil že nič nieje len čierne ani biele a dokonca ani čiernobiele. P.S. tí ktorí si myslia že vedia kde je príčina malej úrody, by mohli sa trocha pomodliť za tú vodu……… ďakujem

    Odpovedať
  4. jozef R.
    11. júla 2019

    Skúsenosť hovorí, že najlepšie sa o pôdu stará ten, kto ju vlastní a zároveň na nej aj hospodári. Štát by mal v prvom rade podporiť našich slovenských poľnohospodárov pri získavaní pôdy. Keď vieme dať 100 miliónov ročne na ťažbu a spaľovanie lignitu – vo všeobecnom hospodárskom záujme, javí sa mi, že slovenská pôda v rukách slovenských farmárov by tiež veľmi ľahko zniesla takéto kritérium. Tá podpora uhlia vraj čoskoro končí. Dôvod je podľa všetkého v prvom rade ekológia. Možno by stálo za úvahu presunúť tieto zdroje práve sem. Každý kataster má úradnú cenu pôdy pre výpočet dane, ktorá je približne na úrovni tej trhovej. Povedzme, každý kto v katastri hospodári na pôde najmenej 3-5 rokov, by po kúpe mal nárok na preplatenie 50% úradnej ceny. Bolo by to veľmi ľahko kontrolovateľné, na list vlastníctva v katastri vždy zapíšu spôsob nadobudnutia. Darmo mi tu budeme meniť každý týždeň zákony, vkladať do ústavy frázy o pôde, alebo presadzovať, že pôda nie je tovar. Raz je to majetok vlastníka a tomu je veľmi ťažké zabrániť, aby s ním nakladal podľa toho, aby mu priniesol čo najväčší osoh. Teda aj predaj zahraničnému kupujúcemu. Však máme skúsenosť so zákonom 140/2014 a rozhodnutím Ústavného súdu.

    Odpovedať
  5. marcel sako
    11. júla 2019

    Tento rok bude ťažký, pokles úrod bude o 15 -20 % nižší ako vlani/a to bol podpriemerný rok/, nezachráni to ani sever a ani stred slovenska kde napršalo v apríli o cca 20 -30mm zrážok viac, pretože tu je iba zlomok osevu plodín oproti juhu a ak nenaprší ani v júli bude problém aj s krmovinami, preto farmári dobre zvážke komu a za koľko predáte slamu a seno rep.siláž. O pôdu sa treba vedieť starať a treba tomu rozumieť, bohužiaľ dnes už tomu skoro nikto nerozumie alebo nechce rozumieť. Problém výnosov je samozrejme aj v deficite zrážok v marci a apríl a vysokých teplotách v júni. Ale to nie je zďaleka všetko. Všetci čo máte nízke výnosy tak si spočítajte roky 2015 -2019 koľko ste K,P,Ca,Mg odviezli z polí a koľko ste tam naspäť vráti.
    Napr. za 5 rokov priemer pšenice 5 t = cca 5q Amofosu ste odobrali a dali ste ich aj naspäť ? Pôda nie je PERPETUM MOBILE a kto to nepochopí , tak sa nikam nedostane. Taktiež zavádzanie rôznych „nových „technológii typu no till,strip till,podrývanie, greening je úplne vytrhnuté z kontextu , čo tiež prispieva k zhoršovaniu úrodnosti pôdy. Jedným slovom chýba tu zdravý sedliacky rozum a kvalitné vzdelávanie a výskum, nato aby sme sa pohli dopredu. Lebo ak naše poľnohospodárstvo budú riadiť tí čo ho riadia dnes, tak do 10 rokov ich už nebudeme potrebovať lebo už nebude čo riadiť.
    Treba pozdvihnúť status farmára v očiach bežných ľudí aby si uvedomili ,kto je to a čo robí aby si ho opäť po 30 rokoch začali ľudia vážiť. Ale na to sú tu roľnícke noviny,polno- info, naše pole, slovenský chov,moderná mechanizácia, STV, SR , a ďalšie médiá ,ktorým na tom očividne nezáleží a prečo aj veď z toho nemajú žiadny profit.

    Odpovedať
    1. Ján Huba
      15. júla 2019

      Pán Marcel Sako,
      dovoľte mi ako konateľovi vydavateľstva Slovenský CHOV vysloviť úprimné stanovisko k Vášmu konštatovaniu, že nám nezáleží na pozdvihovaní statusu farmára, lebo z toho nemáme žiadny profit. Pokúsim sa s pokorou uviesť aspoň niekoľko počinov, kde sa v rámci našich malých možností (bez akejkoľvek finančnej podpory štátu či samospráv nášmu vydavateľstvu, čo viem kedykoľvek dokladovať) snažíme aspoň máličko pre pozdvihnutie statusu farmára urobiť. 15 rokov organizujeme s cieľom pozdvihnúť a v médiách pozitívne prezentovať poľnohospodársky stav súťaž NAJ Slovenský CHOV, 10 rokov súťaž NAJ agromanažér, 8 rokov súťaž NAJ agro dievča/chlapec, roky bezplatne moderujem množstvo agrárnych podujatí, pre deti som vymyslel a s kolegami z VÚŽV už 7 rokov pripravujeme expozíciu Gazdovský dvor U výskumníkov vrámci výstavy Agrokomplex, ktorú každý rok navštívi temer 10o tisíc ľudí, hlavne detí. Píšeme o každej výstave dobytka, oceňujeme chovateľov NAJkrajších zvierat, chovateľom zasielame už 23 rokov bezplatne fotky ich zvierat z výstav, chovateľským zväzom zdarma videá z nimi organizovaných podujatí. Pomáhame pri príprave reportáží relácie Farmárska revue, ktorá je najsledovanejšou reláciou Dvojky RTVS vďaka zanieteniu jej tvorcu Janka Škorňu a jeho kolegov. Všetko to robíme v rámci osobnej a firemnej filantropie. V mojom prípade na úkor vlastnej rodiny a zdravia. Je mi jasné, že je to stále veľmi, veľmi málo. Vzhľadom na vymenované aktivity jednoducho – ako zrejme príliš samoľúby človek – pri Vašich konštatovaniach cítim ale určitú nespravodlivosť. Ak prídete s rozumnými návrhmi, ako naše snaženie o pozdvihnutie roľníckeho stavu na Slovensku zlepšiť, rád sa k nim v rámci svojich možností pridám a podporím ich. Nevyhýbam sa v tejto súvislosti ani nášmu osobnému stretnutiu. S úprimne myslenou vďakou za pochopenie Vám i čitateľom poľnoinfa Jano Huba

    2. Marián Dukes
      18. júla 2019

      Pôvodne som ani nechcel reagovať, keďže na Vás príspevok reagoval kolega Jano Huba. K jeho výpočtu pridám len malú technickú poznámku za spomínané periodiká Slovenský CHOV, Naše pole a Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve. Ide o čisto odborné periodiká, určené pre „uzavretú“ odbornú komunitu. Výraz uzavretú som použil preto, lebo časopisy sú distribuované výhradne predplatiteľom. Tomu zodpovedá ich obsah a forma príspevkov (k laickej verejnosti sa dostávajú občas – rozličnými cestami). Preto je ťažké zahrnúť nás do výpočtu médií, ktoré môžu priamo ovplyvniť verejnú mienku. Nevyhýbame sa ani kritickým slovám na adresu diania v rezorte. Väčšinou to robím ja osobne prostredníctvom komentárov v AGROMAGAZÍNe, ktorý autor príspevku v rámci svojej poznámky na záver príspevku nemenoval. Vytýkať nám, že nemáme záujem o pozvdihnutie roľníckeho stavu (alebo, že pre to nič nerobíme) je prinajmenšom neférové, pretože ak by neboli roľníci, nemali by sme predplatiteľov a nemali by sme pre koho tvoriť naše časopisy. Ako súkromné médiá bez podpory štátu existujeme aj vďaka inzercii. Náš najstarší časopis – Slovenský CHOv – už do roku 1996. Inzercia je v tejto situácii ekonomická nevyhnutnosť, na druhej strane sme korektní a každú komerčnú informáciu aj patrične označujeme. Takže len toľko.

  6. Starý Gazda
    16. júla 2019

    pan Huba kvitujem vašu zanietenost no problem pol… je v tom že nik nezakriči KRAL JE NAHY teda pravdu o polnohospodarstve ty čo vedia a chcu sa l pode nedostanu P a K hnojenie 20 kgna ha nevyrabaju sa potraviny pre narod ale surovi ny na vyvoz s vysokymobsahom P.K dotacie na uplne nezmysly štat aby podporil zavlahy ako nenahraditelny faktor čistoty ovzdušia maleho kolobehu vody vneposlednom rade faktor urody a jej kvality navyše zdanenie dotacii a birokraticke prekažky nehovoriac o ochrane pody a kradeži pody ktora hola v15 pridelena SHR a ešte 30 dalšich prešlapov som stary hlupi sedliak no pode rozumiem ked sa to vandalstvo nezastavy naši vnuci budunas preklinat

    Odpovedať
    1. abrakadabra
      17. júla 2019

      pán starý gazda, nerozumiem týmto neustále opakovaným rečiam že sa nevie dostať niekto k pôde, my sme začali pred 5 rokmi a nebol problém .. áno bolo treba počkať kým vypršia nájomné zmluvy ale kde dva chcú dá sa korektne dohodnúť. Problém tých ktorí tieto reči vedú je v tom, že buď nechcú čakať alebo tú pôdu nechcú ponúknuť korektné nájomné už ani nehovoriac pôdu kúpiť. takže král je nahý, treba začať od podlahy a nie dookola obviňovať celý svet že pečené holuby nepadajú z neba

  7. Jozef Bulla
    17. júla 2019

    Pre pána Saku a ďalších,ktorých dobré slovo a hlavne činy pomáhajú riešiť našu „biedu“ reálnu a hlavne politickú v pôdohospodárstve si veľmi cením to čo robí z vnútorného presvedčenia ,entuziazmu a bez akejkoľvek podpory,hlavne finančnej v prospech roľníckeho stavu a jeho postavenia,realít i nádejí pre všetky kategórie hospodárenia na našej pôde a roli dedičnej Ing. Ján Huba,CSc z VÚŽV Nitra prostredníctvom osobných aktivít i vydavateľstva Schov je uctihodné. Žiaľ,že často nepochopené. Pomôžme mu a podporme To. V úcte všetkým dorábajúcim chlieb v potu tvári našej Slovenskej zeme. Prof. Ing.Jozef Bulla,DrSc

    Odpovedať
  8. Starý Gazda
    18. júla 2019

    suhlasim ked dvaja chcu a čo ked jeden nechce

    Odpovedať
  9. marcel sako
    22. júla 2019

    Som rád chlapi, že sa niekto ozval. Vážim si vašu prácu a asi som bol nepresný v tom , že nič pre farmárov nerobíte a za to sa aj ospravedlňujem. A viem , že médiá ktoré zastupujete sú odborné a normálny človek sa k nim nedostane ale práve u týchto ľudí sa musí zmeniť mienka a názor na poľnohspodárstvo. Opýtajte sa normálnych obyčajných ľudí, ktorí sú masírovaný okolitými neodbornými a možno aj odbornými médiami, či vedia ,kto je to poľnohospodár alebo ako sa dostanú potraviny na jeho stôl.
    Samozrejme , že to nevedia . Odpoveď poľnohospodár je človek, ktorý ničí prírodu a pôdu, zneužíva dotácie a podvádza, neplatí alebo málo nájomné a vozí sa na drahých autách a stavia si prepichové ranče , ktoré si kúpil za dotácie. A potraviny? no tie „najkvalitnejšie“ sú predsa z Lídla, Kauflandu a Teska a podobne, kde a to už ľudia nevedia je tak asi 35 % potravín Slovenského pôvodu/bohužiaľ aj z tých je 15 -20 % podobných nekvalitným zahraničným potravinám /. Ale to len tak na okraj.
    Na tomto by bolo treba zapracovať., Ale na druhej strane aj na tom kto poškodzuje poľnohospodársto a poľnohospodárov svojim konaním – zneužívatelia dotácií, rabovači pôdy, developeri , veľké agro komplexi atď.
    Najviac mi vadí a chýba nejaký článok o tom čo je to pôda v ponímaní pôda – vlastník – hodnota pôdy. Treba vysvetliť ľudom aby sa viac zaujímali o to , čo sa deje z ich pôdou resp. kto a ako zveľaďuje/znehodnocuje ich majetok a aby nepredávali pôdu pod cenu, lebo robia to takmer všetci a taktiež vlastníkom pôdy hlavne z miest, že ich pôda , tým že sa na nej rabuje už 30 rokov už možno nemá alebo má minimálnu hodnotu.
    Viem , že väčšina spomínaných veci je mimo tém, ktoré rozoberáte vo vašich médiách ale musíme sa týmto problémom zaoberať, keď chceme veci a hlavne Slovenskému poľnohospodárstvu pomôcť.

    Odpovedať
  10. Michal
    22. júla 2019

    Vážení prebieha tu diskusia o pôde a jej hodnote. Rád by som uviedol niekoľko myšlienok. Pôda má hodnotu len vtedy ak je správne obrábaná a udržiavaná. Žiaľ dnešná doba priniesla hlavne pre tých čo majú od pôdy veľmi ďaleko a blízko majú len k liste vlastníctva, lebo ani nevedia ako k nej došli od svojich predkov, ktorí na ňu voľakedy dreli ťažko , aby si ju mohli prikúpiť . Neskôr síce prešla do družstiev a ŠM, ale vždy na nej musel zostať alebo sám gazda, alebo jeho potomok a to podľa výmery. Dnes je však skutočnosť úplne iná, tí čo ju vlastnia bezcitne vydierajú či už formou neúmerného nájmu, alebo predaja a to kto dá viac tomu ju predávajú. Keby trochu sledovali súčasnú situáciu, tak by museli vedieť, že tá ich vysokocenená pôda prináša často jej užívateľovi stratu a nepostačuje ani len na jednoduchú reprodukciu, častokrát to spôsobuje sama príroda jasný fakt je tento rok, pozrite čo spôsobuje dlhodobé sucho jej užívateľom ale aj vlastníkom, nízke úrody ba niekde žiadne aj vďaka hrabošom a podobným živlom. Namiesto toho, aby si vysoko cenila táto spoločnosť obetavosť ešte zbytku tých oddaných farmárov, ktorým svedomie nedovolí nechať pôdu ležať ľadom a aj napriek ťažkým podmienkam ju obrábajú a tým udržujú aj našu krajinu, nájdu sa takí „vlastníci“, ktorí v nej vidia lenvidinu kapitálu. Želám im len jedno skúste si tú pôdu vyžiadať a aspoň rok dva obrábať a budete ihneď poznať jej hodnotu a vážiť si toho, kto ju v týchto neľútostných podmienkach namiesto vás udržuje. Platí to rovnako aj pre politikov , ktorí vládnu tejto krajine a mnohokrát nevedia doceniť, že život na vidieku patrí k Slovensku a mali by sa usilovať o to , aby si táto pekná krajina vedela dorobiť vlastné a kvalitné potraviny pre celú spoločnosť.

    Odpovedať
    1. Ema
      23. júla 2019

      Plne súhlasím s Michalom..Nech si to tí, čo stále kritizujú poľnohospodárov skúsia a potom nech súdia!
      Pracujeme pre všetkých, aby sa mohli prechádzať po chotári a obdivovať prírodu. Nielen produkujeme plodiny ale aj udržiavame krajinu. Konečne by si to mali uvedomiť…

  11. Starý Gazda
    26. júla 2019

    panMichal poda každa ma nesmiernu hodnotu ma služit až do zaniku ludstva či konca sveta a preto nie je vlastnictvom jednotlivca ale celej spoločnosti a čo sa tyka pristupu k pode opytaj sa tisicovdrobnych SHR oni ti to vysvetlia velky ju povačšine ukradli no legalne zakony sa menia vždy v ptospech majetnych

    Odpovedať
  12. Michal
    29. júla 2019

    Nechcel som nikomu tu oponovať, ale starý gazda ma tak trochu vyprovokoval. Pôda sa nikdy nedá ukradnúť tomu neverím, vždy musí byť niekto , kto je iniciatívny a druhý čo je bohatý a má informácie. Zlatý socializmus v tom smere, že sa s pôdou nedalo kupčiť, to malo byť prvé čo sa malo zakázať a pôda sa mala tak ako v iných krajinách vyhlásiť za národné bohatstvo a nájom mal zohrať tú dôležitú úlohu. Nehaňte veľké podniky tie boli povinné obrobiť kdeaký hektár, pozrite teraz na karpatské vinohrady a takto to bude vyzerať o pár rokov aj s ornou pôdou, keď tí drobní a prestarlí čo ju ešte teraz tvrdo obrábajú a s láskou ich deti ju nechajú ležať ľadom, alebo rýchlo predajú. A tu je koreň zla peniaze , ktoré zalepia oči každému a národ príde o pôdu pod nohami. História to potvrdí, nebolo panovníka , ktorý by daroval kúštik územia ani susedovi radšej sa pustil do vojny na jej obranu a pozrite sa dnes škoda rečí. Ten kto si neváži matku zem nie je hoden ani po nej chodiť. Takže všetci gazdovci toto si zoberte za svoje z pôdy nikto poctivo nezbohatol, ale pôda umožnila ľudstvu prežiť ak na nej poctivo pracoval a to bolo to bohatstvo našich predkov.

    Odpovedať
  13. Starý Gazda
    31. júla 2019

    pan MICHAL plne suhlasim s tym že poda je narodne bohatstvo socil by som nespominal chvala Bohu je za nami no komunisti nam vladnu nadalej a v polnohospodarstve je ich neurekom preto tak vypada sebestačnost v zelenine a ovoci zabespečuje len SHR ktori začali na vymerach 10-50ha a teraz hospodaria na tisickach ha a kupuju tie vaše JRD pod vedenim soc predsedov ty SHR zbohatli na našej pode lebo je velmi urodna ale len v rukach dobreho gazdu Aktej kradeži pody špekulant sa dohodne s obcou vykupi podu v strede chotara ako ornu za 0.2-0.5 eur potom to prevedu na stavebne pozemky a vznikne satelitne mesto kde je hodnota 50-100 eur dalši priklad dohoda so SPF KUPI SA POZEMOK na vychode alebo reštitucia na ktoru reštituent čaka desitky rokov bezvisledne spravi sa s nim zmluva o buducej zmluve a pozemok sa vyda blisko mesta kde ma hodnotu 1000 a viac eur m2 okamžite to vy pokladate za šikovnost ja nie je to kradež našej pody nič v zlom lenže nova aj stara opozicia v tom chcu pokračovat a to je tem problem poda reštituentom aj mne treba vyplatit a tekisto aj prihlasenim nezistenim vlastnikom v stanovenej cene a SPF treba aby troj nasobne zvyšil najom nech na nej hospodari tej čo vie a sebestačnost je na svete

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.