Do akej miery sú moderné technológie dôležité pri technologickom, ale aj ekonomickom napredovaní každého podniku? Je rozdiel, ak kladie dôraz na obnovovanie technológií veľký a či aj malý poľnohospodár? Aj o tejto téme diskutovali hostia v rámci diskusných okrúhlych stolov na nitrianskom Agrokomplexe v stánku Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a portálu poľnoinfo.sk.

Motor inovácií

„Dnes sa dostávajú inovácie do popredia cez digitalizáciu, automatizáciu v poľnohospodárstve, senzory a cez precízne poľnohospodárstvo. A ako sledujeme situáciu na celom svete, budeme musieť čeliť veľkým výzvam, keďže potrebujeme produkovať potraviny vo väčšom objeme. Stále však máme menej pôdy, problémy s vodou, s energiami a prišli aj obmedzenia, ktoré súvisia s politikou, napríklad vojnou na Ukrajine. To sú motory inovácií, ktoré aj Európska komisia podporuje finančne, ale aj intelektuálne,“ hovorí Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Všetky inovácie, ktoré majú prvovýrobcovia možnosť zakomponovať do modernizácie svojich zariadení nemajú presné obmedzenie, či pracujú vo veľkom alebo v malom podniku.

„Slovensko je krajinou v EÚ s najväčšími farmami, a preto aj naša krajina lobuje v Bruseli v prospech veľkých farmárov. Ale v Holandsku či v Rakúsku dominujú malí farmári. Aj preto sú inovácie zo strany EK určené pre oba druhy podnikov,“ hovorí V. Šucha.

Moderná technika nie je len pre veľké farmy

Inovácie sa odjakživa v prvovýrobe najviac prejavovali v oblasti mechanizácie a poľnohospodárskej techniky. Bez ohľadu na príchod počítačov, už pred desaťročiami aj mnohé inovatívne postupy a zlepšovacie návrhy prichádzali do tohto odvetvia cez mechanizáciu.

„Pracujem v tejto oblasti už tridsať rokov. Kedysi sme hovorili o mechanizácii, dnes sa dostávame do kontaktu s robotikou, autonómnymi systémami, GPS navigáciou. Kým pred desiatimi rokmi sme predávali každý desiaty traktor s GPS navigáciou, dnes traktor s výkonom nad 200 koní bez GPS navigácie nepredáme,“ hovorí Peter Matejovič, prezident AGRION – Združenia dodávateľov pôdohospodárskej techniky.

Lepšie vybavené traktory vyšších výkonových tried nabádajú na myšlienku, či moderná technika nie je určená najmä pre veľké farmy.

„Nie je to tak, keďže na západ od nás hospodária najmä menšie podniky v prvovýrobe. Aj preto sa výrobcovia v tejto oblasti zameriavajú najmä na nich. Napríklad najnovší nemecko-francúzsky výrobok je autonómny kŕmny voz. Pracuje bez zásahu človeka od naloženia krmív, ich zamiešania až po aplikáciu. Jeho kapacita je 2 metre kubické, čo je pre farmu maximálne do dvesto dojníc,“ povedal Peter Matejovič.

Foto: kuhn.com/en/news/self-propelled-autonomous-aura-mixer-revealed

Ako novinku predstavil tiež akýsi niekoľkonásobný robot. Ide o malé stroje, ktoré obhospodarujú na poli jeden riadok. Pokiaľ malý poľnohospodár si kúpi jeden takýto stroj, tak veľký napríklad dvadsať. Privezú ich na transportéri na pole, tam sa vyroja a pracujú autonómne.

„Vyvinutých je veľa technológií, no všetko ešte nie je v praxi. Napríklad sú vo vývoji stroje na oberanie ovocia, no nie sú v štádiu, že by sa takéto technológie dostávali bežne do predaja. V živočíšnej výrobe je napríklad dobre zrobotizované dojenie, kŕmenie a rovnako aj odpratávanie exkrementov. To sme si niekedy nevedeli predstaviť. Veľa sa hovorilo o tom, že všetky tieto modernizácie vzdialia človeka od zvierat. Od ľudí zo západnej Európy sa mi potvrdilo, že opak je pravdou. Keď všetky ťažké práce urobí robot, tak vy máte na stole obrazovku, kde vidíte maštaľ so všetkými parametrami. Neorientujete sa tak na prácu, ktorú vyrieši technológia ale o to viac si všímate zvierat a môžete byť pri nich,“ hovorí P. Matejovič.

Agrokruh systém pre malých roľníkov

Foto: SOŠ agrotechnických a gastronomických služieb

Na diskusii bolo prezentovaných viacero typov malých a veľkých inovácií, ktoré môžu zefektívniť prácu v prvovýrobe. Niektoré sa môžu v budúcnosti uplatniť aj sériovo. Príkladom je technológia na pestovanie zeleniny systémom Agrokruh.

„Hľadal som technické riešenie pre malý podnik. Lineárne mosty ovládané družicovými systémami predstavovali pre nás veľkú investíciu. Takže som trochu popremýšľal a aplikoval som model na kruhovom pôdoryse, kde je základ stredový pevný bod,“ hovorí farmár a vynálezca technológie Agrokruh Ján Šlinský.

Pripomína, že 70 percent najťažšej fyzickej práce urobí tento systém kinematického zavesenia náradia v špirálovom tvare.

„Ubehlo 28 rokov od môjho prvého modelu, máme už tretí rok zavedený prototyp, ktorý šetrí fyzickú prácu, energiu a šetrí aj pôdu,“ hovorí J. Šlinský, ktorý s kolegami pracuje na zavedení technológie cez certifikačný systém. Zavedenie do praxe by mohlo posilniť malé rodinné farmy.

„Takto sa môžu u nás na najúrodnejších kúskoch pôdy vytvárať spoločenstvá spotrebiteľov v blízkosti svojho pestovateľa,“ pripomína.

Dôležitosť takýchto projektov schvaľuje aj V. Šucha: „Projekt spĺňa kritériá, o ktoré nám v budúcnosti ide. Teda intenzívna produkcia potravín a vytváranie komunít, keď sa eliminuje prepravovanie produktov. Zároveň je to šetrné a precízne na obrábanie pôdy. To všetko je dôležité, keďže sa predpokladá, že do roku 2030 budeme potrebovať na celom svete zhruba o 30 % viac potravín a do roku 2050 nám bude chýbať 50 % vody.“

Bylinky a zelenina z Petržalky

Foto: https://www.facebook.com/hausnatura

Potvrdilo sa to aj v ďalšom predstavenom projekte, a to je prvá slovenská hydroponická vertikálna farma Hausnatura. Mladí podnikatelia si ju založili v samom srdci bratislavskej Petržalky v priestoroch niekdajšej telefónnej ústredne.

„Je to farma, ktorá nevyužíva na pestovanie pôdu. Produkty rastú v živnom roztoku, ktorý im dodáva vlahu a živiny,“ pripomína jeden z majiteľov firmy Filip Toška.

„Šetríme priestor, preto sme vertikálna farma. Rastliny sa pestujú v regáloch až na piatich poschodiach nad sebou. Takýto spôsob nie je závislý od prostredia, teploty a výkyvov počasia. Rastliny majú celý rok ideálne podmienky na rast. Dokážu sa sústrediť na to, aby rástli bez stresujúcich faktorov,“ hovorí spoluzakladateľ hydroponickej vertikálnej farmy

Takto sa dajú pestovať všetky druhy plodín, no zamerali sa najmä na čerstvú zeleninu a bylinky. Produkciu dodávajú do vybraných sietí a reštaurácií. Technológia hydroponického pestovania má už mnoho rokov. Vznikla v čase, keď vedci v rámci NASA zisťovali, aké vlnové dĺžky svetelného žiarenia vplývajú na fotosyntézu rastlín.

„Dokážeme šetriť až 95 % vody, keďže voda v podstate cirkuluje v uzavretom systéme. Jedinou spotrebou je príjem rastlín a odpar. To je dôležité aj do budúcnosti. Rovnako šetríme aj hnojivo, keďže neustále kontrolujeme obsah živín v roztoku. Čo rastliny spotrebujú, to vieme efektívne doplniť v roztoku,“ hovorí F. Toška a pripomína, že v chuťových testoch sú bylinky oveľa intenzívnejšie, keďže obsahujú viac silíc.

Ideálne podmienky teda vedia niektoré vlastnosti rastlín ovplyvniť.

„Takto sa to dá upravovať podľa svetelného žiarenia parameter, na ktorý sa chceme zamerať. U nás sa týmto systémom veľmi nepestuje, ale využíva sa najmä v Amerike alebo v Austrálii. Pestujú tam napríklad rastliny s konkrétnym chuťovým profilom,“ uzatvára F. Toška.