Poľnohospodárske družstvo Žlkovce-Ratkovce patrí posledné tri roky do skupiny najväčšieho pestovateľa zeleniny na Slovensku – akciovej spoločnosti MAČAJ. Transformácia v minulosti štandardného poľnohospodárskeho družstva prebieha postupne. Neďaleko Hlohovca sa pri modernizácii podniku nezameriavajú len na vytvorenie podmienok pre ťažiskové plodiny ako budú zemiaky či cibuľa, no investujú aj do živočíšnej výroby.

Výroba mlieka u zeleninárov

V Žlkovciach ako v jedinom podniku skupiny MAČAJ produkujú mlieko a budú ho vyrábať oveľa viac, ako v predchádzajúcich rokoch. V roku 2021 produkciu zabezpečovalo 220 dojníc, dnes ich je 320 s výhľadom až na 400 kusov. Zmeny priniesla aj orientácia na plemeno holstein, čo dopomohlo k zdvojnásobeniu úžitkovosti na dojnicu a rok.

„Investície realizujeme svojpomocne a nízkorozpočtovo. Aktuálny nárast úžitkovosti je najmä dôsledkom nastavených procesov a zvýšenia disciplíny v chove. Kravičky majú predvídateľné prostredie, výživu a denný režim,“ hovorí Juraj Mačaj, predseda družstva.

Pred troma rokmi prvovýroba mlieka priniesla tamojším poľnohospodárom stratu vo výške 200 tisíc eur. Dnes sú ceny surového kravského mlieka vyššie, aj náklady, no chov je v miernom zisku.

Investície do chovu

Aktuálne medzi dvoma pôvodnými kravínmi stavajú oceľovú konštrukciu, kde budú umiestené ležoviská pre dojnice. Svetlá výška budovanej maštale je 4,5 metra, tak ako to vyžadujú súčasné poznatky v chove hovädzieho dobytka. V ostatných mesiacoch prekryli aj objekt pre objemové krmivá či vytvorili nový priestor pre teľatá. Z dôvodu navýšenia počtu zvierat a zvyšovania výroby v uplynulých mesiacoch demontovali dojáreň zo zrušeného chovu v Tomášove pri Bratislave a sprevádzkovali ju v Žlkovciach.

„Kapacita dojenia sa tak zvýšila z dvanástich dojacích miest na dvadsaťštyri. Všetko prerábame za plnej výroby. V mojej hlave je, že 36 litrov na dojnicu a deň robia ľudia, ich prístup a krmivá. Nie priestory. Dnes sme na úrovni 35 litrov na dojnicu,“ hovorí Marcel Kúdela, ktorý riadi stredisko v Žlkovciach, Ratkovciach, ale aj Pečeňadoch a Malženiciach.

Marcel Kúdela je vyštudovaný mechanizátor, ktorý od skončenia vysokej školy pôsobí ako agronóm. Ostatný rok navyše dohliada na to, aby prvý chov dojníc u pestovateľov zeleniny prosperoval.

„Keď sme preberali podnik, dali sme sľub bývalému predsedovi Jozefovi Daniškovi, že živočíšnu výrobu na družstve zachováme. Chcel kontinuitu a my sme slovo dodržali,“ hovorí Juraj Mačaj.

Okrem jedinej pracovníčky z Ukrajiny, ktorá má na starosti teľatá, sú všetci ostatní zamestnanci v živočíšnej výrobe z regiónu. Manažment v podobe zootechničky a mechanizátora sú Kúdelovi kolegovia z predchádzajúceho pôsobenia v Senici. Tam Kúdela riadil farmu, ktorá hospodárila na výmere 5500 hektárov pôdy.

Rozširovanie výmery

Hlavný zameraním rodiny Mačajovcov je ale pestovanie zeleniny. Svoje pôsobenie pravidelne rozširujú do oblastí, kde sú možnosti zavlažovania plodín. Často nefunkčné závlahové súpravy či štátom vlastnené čerpacie stanice obnovujú na vlastné náklady. Zelenina potrebuje vodu a pri jej pestovaní nie je možné spoliehať sa len na prirodzené zrážky. Predpoklad na pestovanie zemiakov či cibule majú aj polia na pravej strane Váhu neďaleko Žlkoviec či susedných Ratkoviec.

Nábeh na produkciu zemiakov v tomto regióne je postupný. Ešte vlani ich pestovali na výmere 60 hektárov. V tomto roku sú zemiaky zasadené na ploche 330 hektárov a pribudla cibuľa na 35 hektároch.

„V budúcom roku máme v pláne 600 hektárov zemiakov a už sme osiali 41 hektárov ozimnej cibule a na jar vysejeme ďalších 90 hektárov jarnej cibule,“ vypočítava Marcel Kúdela.

Nový skladový areál

Momentálne sú Žlkovce a Ratkovce najrýchlejšie rozvíjajúce sa stredisko skupiny MAČAJ. Celkové investície do rozvoja výroby tu dosiahnu v tomto a budúcom roku 16 miliónov eur. Z toho len 14 miliónov aktuálne investujú v Ratkovciach, kde vzniká nový skladový areál pre produkciu zeleniny. Výmera nových klimatizovaných hál dosahuje 1,5 hektára a priestory dokážu uskladniť 34 tisíc ton zeleniny.

„Výstavbu skladu a nákup technológií realizujeme bez podpôr. Na samotné vybavenie objektu drevenými debnami by sme chceli využiť európske fondy z nedávno uzavretej výzvy 74,“ hovorí Juraj Mačaj.

Napriek tomu, že Mačajovci pestujú aj koreňovú zeleninu, v oblasti Žlkoviec sa do budúcnosti s ňou nepočíta. Korene mrkvy, petržlenu či zeleru potrebujú ľahšiu pôdu a pre túto produkciu je vhodnejšia oblasť v okolí Malého Dunaja, kde sú pieskové parcely. Skupina realizuje pestovanie koreňovej zeleniny najmä neďaleko Kostolnej pri Dunaji.

Na dolnom Považí poľnohospodári naopak dlhodobo pestujú vo veľkom cukrovú repu či osivovú kukuricu. Patrí aj do štruktúry Žlkoviec a Ratkoviec. Cukrovkou je osiata výmera takmer 400 hektárov pôdy a osivovou kukuricou takmer 300 hektárov pôdy.

Z hľadiska prípravy objemových krmovín pre hovädzí dobytok zabezpečujú ražné senáže, kukuričné siláže či „kontrolovanú kukuričnú múku“, ktorej naši poľnohospodári nepovedia inak ako ceceemka.

„Produkciu mlieka vieme robiť aj bez viacročných krmovín a lucerny. Z pohľadu obrábania pôdy chceme orať a vyhýbame sa viacročným krmovinám, aby nedochádzalo k rozširovaniu myší či drôtovcov,“ hovorí Juraj Mačaj.

Aktuálne rozšírenie výroby o produkciu mlieka prináša skupine MAČAJ tisícky ton organického hnoja, ktorý zlepšuje vlastnosti pôdy a priaznivo ovplyvní aj budúce úrody.