Mám rád priamych ľudí a preto som priamo tých, ktorým kritické oko tlačí do úst skôr nedostatky, vyhodil. Od dnes som predsa niekto a na nižších postoch nebudú žiadni krikľúni. Kritika je predsa rozum zadarmo a ten môj je bez skromnosti tak geniálny, že o mojich krokoch nemusí tušiť ani predseda, ktorý ma do funkcie dosadil.

A to, že sa podozrivo vyprázdni chodba, alebo podriadená nevystúpi z páter nostra, keď ma zbadá na chodbe? Mylne sa domnieva, že zíde z očí, zíde z mysle. Že pri najbližších čistkách bude uchránená. Nemá pravdu. Vezmem jej totiž nie len zamestnanie, ale i akreditáciu. Možno len pod podmienkou. Rozmyslel by som si to len v prípade, že by chcela posilniť môj nový odbor.

A nie je to hocijaké miesto. Ide o najprogresívnejšie džob u nás. Za niekoľko mesiacov čo som tu šéfom, som zefektívnil, racionalizoval, zdynamizoval a čo ja viem čo ešte, jeho činnosť. A ejhľa, znova mám na stole ďalší fantastický výsledok. Mali by sme novinárov zvolať do našej centrály na Zlovičovej a už o 34 minút s dramaticky posadeným hlasom im oznámiť, že znova bolo ohrozené zdravie občanov. Ako splnomocnenec pre hydinu som opäť dostal informáciu o dvoch kilogramoch pokazeného mäsa v supermarkete v Partizánskom. Redaktor denníka Plus 24 hodín sa ma hneď pýta, ako budeme postupovať. Do toho vykríkne aj redaktor Tv Hnoj, ktorá tento príspevok pravdepodobne zaradí hneď na úvod spravodajstva a doplní otázku, či bude vinník exemplárne potrestaný.

Nato sa usmejem a poviem, že našim cieľom je poukázať na tých najlepších a preto navrhujem iné riešenie. V každom meste zverejníme nástenku Galéria najlepších. Tí, čo sa na nej nenájdu, sa budú musieť zamyslieť nad svojimi praktikami a v rámci konkurenčného boja sa viac snažiť dostať na toto čestné miesto. Hneď po tlačovke začínam riešiť farebnú zladenosť našich násteniek. Vo svojich predstavách už vidím bielo – modré, červeno – žlté, modro –žlto – červené, alebo žlto – modré kombinácie, ktoré budú spotrebiteľa už z diaľky upozorňovať, že i keď niektorý obchod na nástenke nenájdu, psychologicky im farby povedia niečo iné.

Pri týchto úvahách má vyruší podriadená a hovorí, že máme rokovanie so Špajzou. Vraj treba znova riešiť životné pohromy. Ja ale so Špajzou nebudem nič riešiť. Veď správca Špajze mal k mojej funkcii v nedávnej minulosti bližšie, ako by som si želal. A vlastne sa s ním nemám ani o čom baviť. Mám satelit. A ten povedal všetko jasne, komplexne a bez chýb. Nech si len pozerá na svoju špajzu a snaží sa, aby mu v nej ostatní nepojedli aj to málo, čo tam mal. Ale zase nech nepozerá moc dopredu, lebo ako správny manažér viem, že v tomto období, už o dva roky, bude koniec sveta. A tak vlastne i budujem koncepciu. Svet končí v roku 2012 a to čo bude napríklad po roku 2013, ma vôbec nezaujíma.