Rumunsko a Slovensko zablokovali závery belgického predsedníctva

Na končiace sa belgické predsedníctvo v Európskej únii sa bude spomínať ako na obdobie, keď došlo k reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Závery a odporúčania pre ďalšie predsednícke obdobie, ktoré belgické predsedníctvo predložilo na júnovom zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (AGRIFISH), však neboli prijaté. Slovensko sa pripojilo k Rumunsku, ktoré dokument odmietlo podporiť. Oba štáty žiadali, aby dokument zahŕňal aj urýchlenie konverzie platieb na hektár, ktoré by mali v celej EÚ dosiahnuť rovnakú úroveň v čo najkratšom čase.
„Rumunská delegácia, ale aj slovenská, vyjadrili námietky voči konverzii platieb. Žiadajú, aby ich farmári dostávali identickú podporu ako v ostatní farmári v Európe a preto nepodporili závery belgického predsedníctva. Ale neskončili sme ešte našu prácu, ostáva nám pár dní do konca mesiaca, budeme na tom intenzívne pracovať ďalej,“ uviedol na tlačovej konferencii David Clarinval, belgický vicepremiér a minister poľnohospodárstva.

Európska únia – David Clarinval, belgický vicepremiér a minister poľnohospodárstva počas tlačovej konferencie (24.6.2024).
Napriek tomu, že šlo o Radu ministrov, Richard Takáč na zasadnutí opäť chýbal. Slovensko na pondelkovom rokovaní v Luxemburgu zastupoval štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Vladimír Vnuk. O téme dorovnania priamych platieb na hektár na rovnakú úroveň vo všetkých krajinách EÚ hovoril slovenský minister pôdohospodárstva Richard Takáč na decembrovom zasadaní AGRIFISH. Vtedy upozornil, že Slovensko, či ďalšie krajiny ani do roku 2027 nedosiahnu úroveň 90 percent platieb európskeho priemeru na hektár.
Plodný polrok, ale treba pokračovať
Počas belgického predsedníctva vstúpila do platnosti reforma SPP, ktorú prijal Európsky parlament v zrýchlenom konaní. Týka sa najmä kondicionalít GAEC (Dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky), ktoré sa nebudú uplatňovať reštriktívne, ale na báze dobrovoľnosti a s možnosťou uchádzať sa o podporu.
„Belgické predsedníctvo dospelo k záveru, že ďalšie opatrenia budú musieť nasledovať,“ uviedol David Clarinval.
Dodal, že belgické návrhy sú podľa neho dobrým základom pre pokračovanie zmien, aby sa zabezpečila potravinová bezpečnosť a strategická autonómia poľnohospodárstva.
„Poľnohospodárstvo musí byť pripravené čeliť význam vyplývajúcim z klimatických zmien, v oblasti konkurencieschopnosti i zníženia administratívnej záťaže pre farmárov,“ uviedol belgický vicepremiér.
Odklad v Programe rozvoja vidieka
Bulharská delegácia predložila v mene šiestich štátov vrátane Slovenska návrh na zmenu manažmentu fondov Programu rozvoja vidieka (RDP). Farmári v aktuálnej situácii nedokážu dodržiavať harmonogramy implementácie investičných projektov a preto hrozí, že mnohé už vyčlenené prostriedky nebudú môcť byť využité. Bulharsko preto navrhuje predĺženie možnosti čerpania prostriedkov o 12 mesiacov i ďalšie opatrenia, napríklad umožniť stopercentné úniové spolufinancovanie projektov retrospektívne od roku 2023.
Slovensko zároveň podporilo návrh rumunskej a bulharskej delegácie, že by mal byť horný limit pre podporu jedného poľnohospodárskeho podniku v prípade mimoriadnych krízových situácií zvýšený z 280 000 eur na dvojnásobok.
Rada AGRIFISH sa v pondelok ďalej zaoberala návrhmi v oblasti rybolovu, reprodukcie a monitorovania lesov či ochrany zvierat pri prevoze. Nasledujúce zasadanie AGRFISH sa uskutoční v júli už pod maďarským predsedníctvom.