Ukrajinské obilie. Horúca téma týchto dní. Najskôr sa týždne šuškalo o ukrajinských komoditách, ktoré vytláčajú slovenskú produkciu zo spracovateľských prevádzok, potom sa s decentnou kritikou ozvali slovenskí poľnohospodári, no oveľa hlasnejšie ich prekričali poľskí roľníci. Naši severní susedia pravdepodobne aj za pomoci svojho rodáka, európskeho agrárneho komisára spustili lavínu, ktorá vyvrcholila pred dvoma týždňami. Téma sa dostala na Radu ministrov poľnohospodárstva a rybárstva. V tejto situácii zaznieva čoraz častejšie otázka, čo robí slovenské ministerstvo pôdohospodárstva. Na otázky portálu poľnoinfo.sk odpovedal v utorok poobede šéf rezortu – Samuel Vlčan.

Slovenský spôsob

Slovensko vraj navrhuje vlastný spôsob európskeho riešenia pretrvávajúcej situácie s prebytkami ukrajinskej produkcie na trhu Európskej únie. Aký?  

Minulý týždeň som poslal list eurokomisárovi Wojciechowskemu, kde navrhujem, aby sa Európska komisia spojila so Svetovým potravinovým programom, ktorý je súčasťou Organizácie spojených národov. Najväčšia humanitárna organizácia na svete by vyčlenila finančné prostriedky pre ukrajinskú vládu, ktorá by priamo vykúpila nadbytočné množstvo poľnohospodárskych produktov. Následne, napríklad Európska komisia určí, do ktorých regiónov bude táto produkcia smerovať. Samozrejme, predovšetkým do krajín, ktoré to najviac potrebujú a kde Ukrajina produkciu tradične dodávala. To znamená štáty severnej Afriky a Blízky východ.

To znamená, že produkcia cez štáty EÚ len prejde?

Výhodou tejto schémy je, že lacné ukrajinské obilie nebude kriviť trh v Európe. Som rád, že si túto myšlienku osvojil aj predseda vlády Eduard Heger a dostala sa do spoločného memoranda viacerých premiérov, ktorí ho adresovali predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Viem, že sa v uplynulých dňoch uskutočnilo aj stretnutie medzi vedúcim kancelárie Svetového potravinového programu a komisárom Wojciechowskim. Na pracovnej skupine bola iniciatíva Slovenska prijatá s porozumením viacerých členských štátov a preto predpokladám, že na najbližšej Rade ministrov poľnohospodárstva a rybárstva AGRIFISH bude toto riešenie podporené viacerými krajinami.

Rada ministrov bez ministra

Aktuálne sú ale na európskej úrovni realizované iné riešenia.

Európska komisia sa snaží vyčleniť z rezervného fondu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý má objem 450 miliónov eur nejaké prostriedky najpostihnutejším krajinám. Treba si však uvedomiť, že tých 450 miliónov eur sa síce zdá ako veľká suma, no je to rezervný fond na celé programové obdobie. Doteraz Európska komisia uviedla, že vyčlení 56 miliónov eur na pomoc najpostihnutejším krajinám a keďže v minulom roku najviac toho obilia a kukurice prišlo do Poľska, Rumunska a Bulharska, tak len tieto štáty boli zatiaľ oprávnené na pomoc.

Rozhodnutie o európskom odškodnení padlo 20. marca, keď zasadala Rada ministrov poľnohospodárstva a rybárstva. Vy ste sa na zasadnutí nezúčastnili. Bol tam slovenský štátny tajomník a zúčastnilo sa ho 21 ministrov pôdohospodárstva z ostatných európskych krajín. Prečo ste sa nezúčastnili zasadnutia osobne?

Po tom, čo naša vláda stratila dôveru v parlamente a stal som sa povereným ministrom sa znížila politická legitimita môjho mandátu. Zúčastňujem sa len na kľúčových rokovaniach takýchto inštitúcií. Samozrejme, pred každým takýmto rokovaním konzultujeme a odsúhlasujem pozíciu Slovenska, ktorú tlmočí iný štatutár. Väčšinou je to jeden z mojich štátnych tajomníkov. Aj štátny tajomník Haščák vo svojom vystúpení 20. marca tvrdo kritizoval rozhodnutie Európskej komisie odškodniť len tri krajiny. Komisia to zdôvodňovala, a v tom treba dať EK za pravdu, že oproti Poľsku, Rumunsku a Bulharsku boli vlani na Slovensko dovezené len minimálne množstvá zrnín.

Aké agroprodukty prichádzali na slovenský trh z Ukrajiny?

Väčšie množstvo dovozu sme zaznamenali u kukurice, no tú sme potrebovali. Mali sme sucho, čiže to nemohlo spôsobiť škody na našom národnom trhu. To má Európska komisia pravdu. Kalkulácia, ktorú nám poskytli ukazovala, že finančná pomoc alebo odškodnenie pre Slovensko by predstavovali ani nie 500 tisíc eur z uvedených 56 miliónov. Preto sa rozhodli pomôcť v prvom kole len trom krajinám.

Odškodnenie

Hovorca Európskej komisie v pondelok potvrdil, že sa chystá druhý balík podpory pre poľnohospodárov. Máte o tom bližšie informácie?

Tentokrát sa hovorí o 75 miliónoch, ktoré by sa mohli rozdeliť medzi krajiny, ktoré sú postihnuté dovozom poľnohospodárskych plodín z Ukrajiny. O tieto zdroje sme sa samozrejme prihlásili. Predbežné kalkulácie hovoria o tom, že by sme mohli dostať rádovo do 5 miliónov eur. Pripomínam, že uvedené zdroje nebudú riešiť problém cenovej deformácie, ktorá nastáva na európskom trhu v súvislosti s dovozom ukrajinskej pšenice.

Iniciovali ste riešenie, aby Svetový potravinový program pšenicu zafinancoval a dopravil na tradičné ukrajinské trhy. Je teda pravdepodobné, že sa o návrhu bude 25. apríla na rade ministrov rokovať. Tohto zasadnutia sa už zúčastníte?

Áno, samozrejme. Ako som povedal, zúčastňujem sa kľúčových rokovaní na medzinárodnej úrovni a tohto rokovania sa samozrejme zúčastním, aby som túto slovenskú pozíciu prezentoval. Predpokladám, že sa viacero krajín k tejto pozícii pripojí.

Ochrana domáceho trhu

Niekoľko desiatok minút pred našim rozhovorom predstavila Zuzana Nouzovská, tajomníčka služobného úradu s prezidentom Finančnej správy, riaditeľom veteriny a šéfkou ÚKSÚP-u domáce riešenie problému s ukrajinským obilím.

Budeme kontrolovať vlaky a kamióny na hraniciach. Tie, ktoré budú tranzitovať budú plombované a tie, ktoré majú ísť na slovenský trh, bude z každého dovozu odobratá vzorka, ktorá bude vyhodnotená v akreditovaných laboratóriách. Kamióny sú dnes sledované minimálne v systéme SkyToll, tak my síce s oneskorením 48 hodín, ale vieme presne zistiť, či ten kamión opustil Slovensko. Ak tu napriek deklarácii o tranzite zostal, tak ho vieme v okruhu 20 – 30 kilometrov dohľadať. Do akého konkrétneho sila bola produkcia uskladnená. V prípade ak ten kamión opustí Slovensko a opätovne sa vráti, opäť vieme skontrolovať, či nie je náhodou plný.

V minulom týždni ste mali rokovanie s ukrajinským veľvyslancom. Čo bolo predmetom rokovania?

Oznámil som mu naše plánované kroky a on vyjadril plné pochopenie. Následne som vo štvrtok poslal oficiálny list svojmu rezortnému kolegovi do Kyjeva, kde som mu tiež vysvetlil dôvody slovenských riešení.

Opatrnosť

Profesor Bíreš zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy počas tlačovej konferencie uviedol, že doterajšie výsledky kontrol ukrajinskej produkcie ukazujú na bezproblémovú kvalitu, ktorá vyhovuje našim požiadavkám.

Kontroly, ktoré boli uskutočnené za posledné obdobie nepreukázali zdravotnú závadnosť produkcie dovážanej z Ukrajiny. Treba byť ale opatrný. Tie objemy, ktoré k nám prúdia majú stúpajúcu tendenciu.

Zásadný problém ukrajinského dovozu ale nie je v jeho kvalite. Je to v podmienkach, za akých je produkcia vyrábaná a v rozvrate domácich dodávateľsko-odberateľských vzťahov.

Faktom je, že ukrajinskí poľnohospodári nemusia dodržiavať tie štandardy pri pestovaní a výrobe poľnohospodárskych produktov, ktoré sú platné v Európskej únii. Nemusia napríklad vytvárať ekopásy, nemusia dávať pozor na používanie ochranných prostriedkov tak, ako európski aj slovenskí poľnohospodári. Naše štandardy na ochranu životného prostredia sú omnoho vyššie, čo logicky zvyšuje náklady. Pokiaľ by EK akceptovala návrh zo Slovenska, ukrajinská pšenica by obišla spoločný európsky trh a nedeformovala by ho. V prípade, ak sa to nepodarí dohodnúť už pre tohtoročnú žatvu, tak musíme nájsť spôsob, ako tú dodatočnú produkciu zrnovín a olejnín zužitkovať na európskom trhu.

Ako?

Pracujeme na vytvorení nových schém pomoci. Aby sme napríklad nadbytočnú produkciu slovenskej pšenice, kukurice, ktorú neumiestnime v potravinárskom priemysle finančne podporili formou spracovania na krmivá. Tie následne skončia v živočíšnej výrobe.

V našej živočíšnej výrobe?

V západnej časti Európskej únie sledujeme trend podstatného zníženia stavov hospodárskych zvierat. Koncentrácia zvierat je tam privysoká. Na Slovensku je priestor rozšírenia chovov alebo zavedenia živočíšnej výroby v nových farmách. Myslím si, že by sme vedeli logicky prevziať časť tej zníženej produkcie zo západnej časti Európy.

Podpora zo štátneho rozpočtu

Akým spôsobom to chcete dosiahnuť?

Bez toho, aby sme to podporili finančnou schémou k tomu nedôjde. Nikto na seba nezoberie riziko rozšírenia chovu a umiestnenia produkcie na trh. Preto som na začiatku roka požiadal návrhom rozpočtového opatrenia ministerstvo financií o zvýšenie rozpočtu agrorezortu o 30 miliónov eur. Aby sme poľnohospodárom, ktorí budú trpieť cenovým výkyvom na spoločnom európskom trhu efektívne a zmysluplne podporili produkciu krmív, ktorú dostaneme do živočíšnej výroby. Predpokladám, že podobnú situáciu ako riešime dnes so zrnovinami, môžeme na budúci rok zažívať s vajcami, či inými komoditami z Ukrajiny. Ten konflikt sa neskončí rýchlo a nedá sa predpokladať, aj keď niektorí politici po tom volajú, aby sa s ohľadom na celkovú politickú situáciu obnovili colné kvóty na dovoz tovarov z Ukrajiny.

Tých 30 miliónov eur, ktoré ste spomenuli na dodatočnú podporu živočíšnej výroby. V akom štádiu sú tie rokovania s ministerstvom financií?

Absolvoval som viacero stretnutí s pánom premiérom, ktorý je povereným ministrom financií. Prisľúbil mi, že najneskôr v máji rozhodne, či nám vyhovie v plnom rozsahu alebo s nižšou čiastkou. Predložili sme na financie analýzy, kde sme vysvetlili spôsob použitia prostriedkov pre ochranu nášho trhu. Musíme počkať na výsledné rozhodnutie ministerstva financií.