Predaj z dvora v PD Vajnory sa osvedčil len u vybraných komodít
Predaj potravinových výrobkov priamo z dvora aplikujú v Poľnohospodárskom družstve Vajnory už dlhodobo. Dopestované broskyne, jablká a hrozno ponúkajú priamo zákazníkom už takmer štyri desaťročia.
Tento systém sa im dobre osvedčil a má stovky svojich zákazníkov najmä z radov Bratislavčanov, ktorí chodia nakupovať najmä broskyne na zaváranie a jablká na zimné uskladnenie.
Dobre sa predáva hrozno a tiež víno. V tomto roku vyskúšajú aj predaj burčiaku.
Družstvo predaj z dvora skúšalo aj s inými komoditami. “Je pre nás výhodou, že sme blízko veľkej Bratislavy, kde je veľký záujem o čerstvé ovocinárske produkty a víno. Ale to je asi tak všetko. Konkurencia obchodných reťazcov s lacnými výrobkami z dovozu je na nás prisilná. Pred piatimi rokmi sme ponúkli na priamy predaj mlieko. Investovali sme do chladiacej techniky i pracovnej obsluhy nemalé prostriedky. Tento pokus sa však nevydaril. Dennú predajnosť sme mali v priemere 80 litrov. Toto množstvo nezaplatilo ani predavačku. Pritom naša produkcia je okolo 5000 litrov mlieka denne,” povedal pre TASR predseda PD Vajnory Marián Brúder.
Automaty na mlieko sa osvedčili v zahraničí, napríklad v Taliansku. Ale liter mlieka z automatu tam nejde cenovo pod jedno euro (30 Sk). “U nás sú ceny mlieka veľmi nízke a na trhu dostať odstredené mlieko aj za približne 30 centov (9 Sk). To sú pre nás ceny pod výrobné náklady. Navyše treba pripočítať skutočnosť, že investičné náklady na jeden mliečny automat vyjdú približne na 16.500 eur (497.079 Sk). Tým by sme jednoznačne predávali s vysokou stratou,” dodal Brúder.
Vajnorské družstvo obhospodaruje broskyňový a jabloňový sad na 50 hektároch. Vinič pestuje na úbočiach Malých Karpát na ploche 150 hektárov.
Brúder tvrdí, že najväčšou brzdou pre rozvoj poľnohospodárstva na Slovensku sú nepomerne nižšie dotácie, ktoré dostávajú naši farmári v porovnaní s krajinami západnej Európy.
Dokazuje to práve na nízkych cenách mlieka, ktoré núti chovateľov zbavovať sa hovädzieho dobytka.
Týka sa to aj bravčového mäsa. Zo štyroch v obchodoch predaných ošípaných sú tri z dovozu.
To vyvolá následnú reakciu aj v rastlinnej výrobe, lebo keď nebude kráv ani prasiat, nebude pre koho pestovať kukuricu ani pšenicu. Týchto nadväzujúcich prepojení by sme v poľnohospodárskej prvovýrobe našli viacero, konštatoval Brúder.