Súťaž o Najkrajší chotár na Slovensku má už deväťročnú tradíciu. Každoročne ju organizuje Klub poľnohospodárskych novinárov a odborná komisia v nej hodnotí, ako sa roľníci venujú krajine, v ktorej hospodária. Jednoducho, či sa v teréne naozaj odzrkadľuje správna farmárska prax.

„V tomto roku sme menili kritéria hodnotenia súťaže z dôvodu väčšieho uplatňovania politiky rozvoja vidieka. To znamená najmä napĺňanie cieľov Programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013. Hodnotiace kritéria boli doplnené o diverzifikáciu poľnohospodárskej činnosti, o využívanie obnoviteľných zdrojov energie – čí už zo živočíšnej, alebo z rastlinnej biomasy a taktiež zatraktívnenie poľnohospodárskej činnosti chovom netradičných druhov zvierat, netradičných rastlín, prípadne drevín,“ hovorí Ingrid Gogorová z Agentúry pre rozvoj vidieka, vo vysielaní Farmárovej nedele.

Predsedníčka Vidieckeho parlamentu, Mária Behanovská pripája ešte jedno dôležité kritérium.

„Súťaž o Najkrajší chotár nie je len o tom, ako ten chotár vyzerá, ale aj o tom, ako tí ľudia spolu dokážu existovať, žiť a spolupracovať,“ hovorí Mária Behanovská, na margo spolupráce samosprávy a obce.

Tu ako dopĺňa, niekde vidieť konkrétne plody spolupráce, inde zas, ani nezačala. Pritom ako sa zhoduje aj s Branislavom Gerhátom z Agentúry pre rozvoj vidieka, je veľmi dôležité aby poľnohospodári začali vnímať nie len svoju produkčnú funkciu, ale aj to, ako napríklad vyzerá hospodársky dvor. Upravené pasienky a polia by mali byť samozrejmosťou. Veď poľnohospodári majú za úlohu aj udržiavanie krajiny. Vzhľad hospodárskeho dvora je ale na vedení konkrétneho podniku.

„V tomto ohľade isto svoje robí aj predaj z dvora. Zákazník sa bude správať inak, keď príde do pekného prostredia, ako keď príde do dvora, kde je na zemi rozhádzaná slama, hnoj. Tak určite tam si nezakúpi nejaké výrobky,“ tvrdí Martin Mňahončák zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.