Na ekoplatby je od roku 2023 vyčlenená štvrtina prostriedkov pre I. pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pôjde o náhradu greeningových platieb, ktoré poľnohospodári dostávajú v aktuálnom období v rámci Jednotnej platby na plochu (SAPS). Pokiaľ získanie platieb na greening je viac-menej automatické, pri ekoplatbách v novom programovom období dôjde k výrazným zmenám a zvýšeniu náročnosti pre ich čerpanie.
Potravinárstvo na Slovensku je dlhodobo podfinancované a odsúvané na okraj záujmu. Konštatujú to potravinári, podľa ktorých sa sektor dostal do situácie, v ktorej si už ďalšie chyby a ignoráciu nemôže dovoliť. Štátu preto potravinári adresovali aj výzvu, aby zmenil svoj doterajší prístup a situáciu riešil.
Slovensko ako jediný členský štát Európskej únie nedodal bruselským úradníkom k strategickému plánu ani jeden dokument. Výsledkom našej pasivity je, že v septembri nás navštívi misia z Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI) v Bruseli. Budú zisťovať, ako napredujeme. Uvedené informácie zazneli 29. júna 2021 na Monitorovacom výbore pre Program rozvoja vidieka SR 2014-2020.
Európska komisia vystavila Pôdohospodárskej platobnej agentúre katastrofálne vysvedčenie. Pokiaľ v roku 2020 boli platby pre investičné podpory preventívne pozastavené v hodnote 10 percent ich výšky, tak od začiatku roka je to už 25-percent! Celé vlaňajšie, no aj aktuálne blokovanie investičných podpôr vzniklo ako reakcia Bruselu na najväčšiu korupčnú kauzu na Slovensku, známu aj pod názvom Dobytkár. Portál poľnoinfo.sk o tom informuje Európska komisia, konkrétne Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG Agri).
Dočkali sme sa! Európske inštitúcie sa po dlhých rokovaniach konečne dohodli na podobe novej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Posledný supertrialóg pod taktovkou lúčiaceho sa portugalského predsedníctva Rady ministrov dospel na poslednom rokovaní k dohode. Portugalské predsedníctvo tak splnilo to, čo si predsavzalo.
Remízky, vetrolamy, solitéry – to všetko predstavuje priestor pre biodiverzitu na poliach. Ide o prvky, ktoré zadržujú vodu v krajine a napomáhajú aj v boji proti erózii. Snaha zmeniť krajinu a zvýšiť podiel takýchto prvkov, zaznieva z ministerstva pôdohospodárstva pomerne často. V praxi sa však zmeny dejú len pomaly. Častým argumentom je aj to, že takéto prvky nie sú štátom podporované, hoci poľnohospodári s nimi majú náklady aj prácu.
Ani májový trialóg medzi Radou, Európskym parlamentom a Európskou komisiou nepriniesol výsledky a zásadný pokrok v príprave spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tá mala platiť už po roku 2020 a hoci sa prvé diskusie o nej začali už v roku 2016, kompetentné orgány stále nie sú schopné dohodnúť sa. Hoci do májového rokovania vkladali nádeje aj slovenskí a českí poľnohospodári, výsledku sa nedočkali.
Pozornosť poľnohospodárskej verejnosti sa v týchto dňoch, v súvislosti s podporou z eurofondov, sústreďuje najmä na pripravované výzvy. V mesiacoch marec a apríl 2021 pritom poľnohospodári predkladali žiadosti v inej výzve o investičné podpory. Tá momentálne čaká na vyhodnotenie. Ako bude PPA postupovať v tejto 60-tisícovej, alebo ak chcete kovid výzve, sa na verejnom odpočte sledovanej inštitúcie, pýtala Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska.
Strategický plán bude základným dokumentom slovenského poľnohospodárstva. Poskytne odpovede na mnohé otázky. Bude sa roľníkom v nasledujúcich rokoch dariť lepšie? Vyrobíme viac slovenských potravín? Vytvoríme takú podobu vidieka, po ktorom túžia jeho obyvatelia, turisti aj ochranári? Pripomienky k tomu, či to tak bude, posielalo tridsať ministerstvom vybraných organizácií (zoznam na konci článku) takmer celý apríl.
Prírode blízke hospodárenie je cieľom aj pripravovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Práve na Slovensku je nejasností, ktoré je potrebné v rámci ekologickejšieho prístupu doriešiť, pomerne veľa. Na jednej strane je to motivácia zo strany štátu a podpôr, ktoré poľnohospodárov k zeleným opatreniam privedú, na druhej strane sú aj pozitívne príklady z praxe. K tým patrí aj chov jarabíc v Mojmírovciach.
Veľa sa o nej hovorilo už v minulosti, do praxe však po prvý raz vstupuje v tomto roku. Redistributívna platba sa stane realitou aj na Slovensku. Poľnohospodári o ňu môžu požiadať aktuálne v rámci žiadosti o priame platby. Slovensko sa tak pridáva k desiatke európskych krajín, ktoré takúto formu podpory už využívajú.
Ekologické hospodárenie prináša poľnohospodárom vyššie tržby za komodity, ale na druhej strane nižšie úrody, dôkladnejšiu evidenciu činností alebo nutnosť využitia pomalšej, mechanickej ochrany rastlín pred burinami, oproti rýchlejšej aplikácii chemických prípravkov. Jednu z najdlhších a neprerušených skúsenosti s ekologickou výrobou má u nás spoločnosť Sema HŠ Sládkovičovo. Komodity pestuje v kvalite BIO už takmer štvrťstoročie a štruktúrou spoločnosti sa podobá na prevládajúce agrosubjekty v krajine.
Jaroslav Jánoš je riadne vymenovaným generálnym riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Napriek tomu sa dnes uskutočňuje výberový rozhovor na pozíciu, ktorú zastáva. Pýtali sme sa ho, ako to vníma a prečo sa tretieho kola hľadania šéfa PPA nezúčastnil. V rozhovore pre poľnoinfo.sk sme neobišli ani obavy niektorých poľnohospodárov z toho, či PPA, ktorej podmienečná akreditácia končí v závere októbra, bude schopná vyplácať priame platby za rok 2021.
Najkomentovanejšie za 7 dní