Poľnohospodári čakajú na dážď aj počas nasledujúcich dní. Normálne vlahové podmienky sú len na 3 % územia Slovenska. Pestovatelia už stihli zasiať a zasadiť väčšinu plodín, pre ktoré sú zrážky nevyhnutné. Vodu budú plodiny potrebovať aj potom, ako sa skončí prechodné ochladenie sprevádzané zrážkami. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Upozornila, že Slovenský hydrometeorologický ústav vo svojom monitoringu sucha (stav k 4. máju) uvádza, že nedostatok vlahy je takmer na celom území Slovenska. Normálne podmienky sú len na 3 % celkovej plochy. Deficit pôdnej vlahy je najvyšší, na úrovni -60 až -100 milimetrov (mm) lokálne na Považí, Orave, hornej Nitre a v Malých Karpatoch. V povrchovej vrstve je výrazné až extrémne sucho ojedinele na západe a severe Slovenska. V hlbšej vrstve je extrémne sucho najmä na severovýchode Slovenska, na Orave, Považí, Turci, hornej Nitre a lokálne aj v Malých Karpatoch a na Záhorí. Nadbytok vlahy pozorujú meteorológovia do +20 mm lokálne v okolí Medzilaboriec.

Holéciová informovala, že poľnohospodári naďalej pokračujú v jarných prácach. Podľa aktuálneho monitoringu SPPK z celoslovenského hľadiska už stihli do pôdy vysiať 80 % všetkých jarných obilnín, 76 % slnečnice, 95 % cukrovej repy a 56 % všetkých olejnín. Jarné práce sa tak predovšetkým v nižšie položených oblastiach postupne blížia ku koncu. Zasiať alebo zasadiť chýba už len 13 % všetkých plánovaných plodín, ktoré idú do pôdy počas jarných týždňov hlavne vo vyššie položených regiónoch.

Poľnohospodári podľa hovorkyne najviac pokročili pri sejbe cukrovej repy. Napríklad v nitrianskom, trnavskom alebo levickom regióne je už vysiata na 100 %. S touto plodinou finišujú už aj poľnohospodári z oblasti Bratislavy, Malaciek, Pezinka alebo Senca. Cukrová repa sa pre postupné otepľovanie pestuje už aj vo vyšších nadmorských výškach. Kým napríklad v oblasti Banskej Bystrice ju ešte pred niekoľkými rokmi do osevných plánov nezaraďovali vôbec, dnes ju už pestujú a hoci tamojšie podniky nedosahujú veľké výnosy ako na juhu, je to pre nich zaujímavá alternatíva. Dokonca cukrovú repu pestujú už aj v oblasti Turca, kde ju podľa monitoringu SPPK počas tejto jari plánovali vysiať na ploche 160 hektárov.

Počas jari sa podľa Holéciovej nielen seje a sadí, ale sa aj ošetruje pôda a postupom času sa začínajú zbierať prvé krmoviny pre zvieratá. Trebišovskí poľnohospodári na prelome apríla a mája začali s tzv. zelenou žatvou, teda zberom krmovín. Postupne sa k nim pridávajú aj pestovatelia z ďalších oblastí krajiny, napríklad zo Sobraniec alebo Michaloviec.

Hovorkyňa SPPK dodala, že pestovatelia, ktorí majú napojenie na fungujúce závlahové sústavy, priebežne, podľa vývoja počasia, vzchádzajúce plodiny zavlažujú.