Deväťstokilogramové býky slovenského strakatého dobytka alebo problémy s finančnými tokmi pri zabezpečení jarných prác. Také sú dôsledky slintačky a krívačky na farmách v okruhu do desiatich kilometrov od ohnísk nákazy, ktoré producentov ovplyvnia ešte aj o niekoľko rokov. Chovateľom sa narúša výrobný proces či dlhodobo budované vzťahy. Dotknutí poľnohospodári už netrpezlivo čakajú na uvoľnenie opatrení, čím sa spustí prirodzený kolobeh na farmách, kde testovanie zvierat veterinármi prebieha v týždenných intervaloch. Od posledného potvrdeného prípadu výskytu slintačky a krívačky v Jurovej ubehol viac ako mesiac.

„V okrese Dunajská Streda je ročný výkrm býkov na úrovni 3 100 kusov. Vo vzdialenosti do desiatich kilometrov od ohniska nákazy je v súčasnosti na predaj 280 kusov vykŕmených a prerastených býkov. Tieto zvieratá by mali ísť čo najskôr na bitúnok. Aktuálna situácia začína spôsobovať poľnohospodárom značné problémy. Prosíme zodpovedných, aby k uvoľneniu opatrení došlo aj v pásme dohľadu, to znamená 10 kilometrov od ohnísk nákazy,“ informuje Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska.

Podľa aktuálnych mimoriadnych núdzových opatrení sa premiestňovanie zvierat z a do chovov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme a pásme dohľadu riadi veterinárnymi opatreniami nariadenými regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. Priamo v okrese Dunajská Streda pritom pôsobia dva bitúnky, ktoré by vedeli aktuálnu situáciu vyriešiť bez výraznejších presunov zvierat cez Slovensko.

Peniaze sa míňajú

Päť a pol kilometra od slintačkou a krívačkou nakazeného veľkochovu v Bake a rovnakú vzdialenosť od Malej Lúče sa nachádza Poľnohospodárske družstvo Horný Bar. Do roku 2019 produkovali mlieko, dnes im zostal len výkrm býkov.

„Oproti situácii zo záveru marca je to teraz veselšie, no veľmi nás začali tlačiť peniaze. V chove mávame v posledných rokoch od 80 – 110 kusov býkov. Hlavnú časť ich predaja pritom realizujeme v jarnom období, aby sme mali dostatok finančných prostriedkov na založenie úrody,“ vysvetľuje Oskar Brezovský, predseda predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva podielníkov Horný Bar.

Brezovský je vyštudovaný agronóm v Nitre a na družstve pôsobí od roku 1980. Posledných tridsať rokov ako predseda. V Hornom Bare mali v skladoch ešte na začiatku roka minuloročnú kukuricu. Tú v marci predali, no aj tieto peniaze sa postupne míňajú. Dnes by potrebovali urgentne dostať na trh minimálne 40 býkov, čo je vo finančnom vyjadrení približne 80 tisíc eur

„Každý týždeň odoberajú veterinári vzorky od býkov. Výsledky sú samozrejme negatívne. Dobré by bolo tieto výsledky zohľadniť, aby sme zvieratá mohli predať,“ hovorí predseda.

Pracovná sila

V minulosti prichádzali peniaze na družstvo do Horného Baru mesačne – za mlieko. V posledných šiestich rokoch už len za vykŕmené zvieratá, niekoľko ráz do roka.

„Teraz si občas poviem, že možno škoda bola zlikvidovať tie mliečne kravy. No potom si spomeniem, v akej sme boli situácii. Pracovná sila sa stala u nás v regióne enormným problémom. Dnes odchádza denne množstvo ľudí pracovať do Bratislavy a remeselníci často dokonca do Viedne. Diaľnica bola pred pár rokmi dokončená do vedľajších Holíc a ľudia od nás vedia byť v hlavnom meste za 25 minút,“ hovorí predseda.

Oskar Brezovský pripomína, že aj v samotnej obci je viacero možností, kde sa zamestnať. Pôsobia tam dve strojárske spoločnosti, no aj oni – aj keď v súčasnosti zamestnávajú na 800 hektárov pôdy len osem ľudí. Družstvo v minulosti pestovalo vagóny zeleniny či ovocia. V sadoch na výmere 37 hektárov produkovali ovocie, pestovali tabak, papriku, melóny, cibuľu či rajčiny a zamestnávali stovky ľudí.

Aj dodávatelia teliat čakajú

Podobný problém s výkrmom býkov ako v Hornom Bare má aj rodina Mayerovcov, ktorá hospodári v neďalekej Orechovej Potôni. Tá sa nachádza pár kilometrov od Malej Lúče.

Ak by sa slintačka a krívačka potvrdila na Slovensku o jeden pracovný deň neskôr, podarilo by sa Mayerovcom časť produkcie ešte predať. Kamión z Poľska bol dohodnutý a mal zvieratá odviesť v pondelok 24. marca. V piatok 21. marca však úrady oficiálne potvrdili ochorenie slintačky a krívačky a poľský obchodník im ešte v ten deň oznámil, že z okolia postihnutého regiónu nechce ani kus. Následne začali platiť veterinárne opatrenia, ktoré v prvých dňoch stopli akýkoľvek presun zvierat, neskôr boli povolené presuny na domáce bitúnky a následne v regiónoch stredného a východného Slovenska aj do zahraničia. Pre chovateľov v zónach dohľadu sa ale už týždne nič nemení.

„V súčasnosti máme na farme 571 kusov býkov, z toho 100 kusov môžeme okamžite v tejto chvíli predať. Problém nie je len s predajom, ale aj s nákupom. Každé dva týždne sme dovážali na farmu 20 kusov mliečnych teliat. Teraz už šesť týždňov nič,“ hovorí Ján Mayer zo spoločnosti Mayerrranch.

Chovatelia sa obávajú, že poľnohospodári zo severného Slovenska, od ktorých odoberajú býky slovenského strakatého dobytka – predajú zvieratá inde.

„Aj ich tlačí čas, aj im rastú zvieratá a určite tiež potrebujú peniaze,“ hovorí Ľudovít Mayer.

Prerastené zvieratá

Hospodárov z Orechovej Potône o dva roky dobehne, keď už niekoľko týždňov nedodržiavajú takt dovozu a vývozu zvierat, ktorý sa im za dvadsať rokov chovu býkov osvedčil. Najväčší záujem o býky je pritom podľa chovateľov na jar a toto obdobie pomaly končí.

Mayerranch dodáva približne 80 percent produkcie slovenským bitúnkom a zvyšok do Poľska či Českej republiky. Počas letných prázdnin záujem o zvieratá klesá a preto je lepšie odpredať býky skôr. V Orechovej Potôni majú k tomu ešte jeden dôvod. Objekty, v ktorých hospodária, sú prerobené bývalé sviniarky, v ktorých veľké a ťažké zvieratá ťažšie znášajú tropické teploty Žitného ostrova, ktoré už čoskoro nastanú.

„Pokiaľ v minulosti sme predávali zvieratá 750 až 800 kilogramové, dnes majú 850 až 900 kilogramov,“ hovorí J. Mayer.

autor videa: Mayerranch

Vplyv na pôdu

Helena Patasiová apeluje na zodpovedných, aby sa na týchto niekoľko chovateľov, ktorí sa nachádzajú len pár kilometrov od dvorov, kde bola zaznamenaná nákaza, nezabudlo.

„Ktokoľvek so živočíšnou výrobou obohacuje región Dunajskej Stredy. Zúrodňuje pôdu a finalizuje prebytkovú rastlinnú produkciu,“ informuje Helena Patasiová.

V Hornom Bare vďaka živočíšnej výrobe každoročne vyhnoja asi 50 hektárov poľnohospodárskej pôdy a v okolí Orechovej Potôni 150 hektárov. Aj vďaka maštaľnému hnoju a chovu býkov považujú predstavitelia Mayerrancha rok, keď kukurica nedá aspoň 14 ton zrna za neúspešný.

„V najbližších dňoch navrhnem, aby sa výkrm hovädzieho dobytka opäť dostal do dotačných schém, ako to bolo pred vstupom do nového programového obdobia. Najmä v aktuálnej situácii je dôležité, aby boli chovatelia podporení,“ uzavrela Helena Patasiová.