Ešte pred piatimi rokmi sa na Slovensku pestovala mrkva a karotka na ploche približne 200 hektárov pôdy. Na pultoch obchodných reťazcov bola bežná najmä produkcia z Českej republiky. Vlani už pestovateľské výmery mrkvy u nás dosiahli takmer 500 hektárov. Juraj Mačaj, najväčší tuzemský zeleninár hovorí, že priestor na rast produkcie tu stále je.

„Pokiaľ na Slovensko bude prichádzať zelenina či zemiaky zo zahraničia, my môžeme rásť. Nesmieme však zabúdať na to, že rastie aj zahraničie,“ hovorí Juraj  Mačaj.

S najväčšími obavami sa pozerá na nášho severného suseda, u ktorého sa zdá, že na čo v minulosti siahol, to sa mu podarilo. Pred rokmi ovládli európsky trh poľské jablká a úspešní sú aj v spracovaní mlieka.

Dnes to vyzerá, že na výrazný nárast produkcie sa pripravujú aj pri pestovaní zemiakov. Juraj Mačaj hovorí, že integrujú pestovateľov v severnej oblasti Poľska a do desiatich rokov chcú produkovať až 200 tisíc ton zemiakov. To je ročná spotreba Slovenska a štvrtina toho, čo aktuálne vypestujú poľnohospodári z oblasti Senca.

Ku koncentrovanému obchodu monopolizovať ponuku

„Sme integrátorom špeciálnej rastlinnej výroby v produkčnej oblasti Slovenska. Štrnásti producenti zeleniny z nášho regiónu, ktorých na západe ohraničuje hlavné mesto, na juhu Dunajská Streda a na severe Trnava, pestujú zemiaky na výmere 1350 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Celková ročná produkcia dosiahla vlani 54 tisíc ton,“ hovorí Juraj Mačaj.

Ten považuje za mimoriadne dôležité, aby pestovatelia pôsobili na trhu spoločne prostredníctvom odbytových organizácií.

„Poľnohospodári potrebujú vo vzťahu napríklad ku koncentrovanému obchodu monopolizovať ponuku. Potrebujeme znížiť počet hráčov vyjednávajúcich s dopytom na strane obchodu. Bez toho si nedokážeme vyjednať lepšie ceny,“ hovorí Juraj Mačaj.

Tento spôsob monopolizácie ponuky prostredníctvom odbytových organizácií výrobcov nenamieta ani Európska únia, ba naopak, podporuje vznik spoločných organizácií poľnohospodárov.

Výhody spájania

„Neberieme medzi nás každého. Minule sa nám ozval roľník z obce vzdialenej stovky kilometrov od Senca. Odporúčam takýmto poľnohospodárom, aby si vytvorili vo svojom regióne vlastnú odbytovú organizáciu. Bude sa im dýchať ľahšie,“ myslí si J. Mačaj.

Okrem toho, že integrovaní pestovatelia môžu spoločne využívať výhody vo forme využitia skladovacích priestorov, baliacich liniek, či pestovateľskej technológie, majú aj oveľa jednoduchší prístup napríklad ku kvalitnému sadivu.

„Štandardizujeme výber odrôd. Rozdiel medzi odrodami je obrovský a my nakupujeme tie najlepšie. Svet funguje tak, že keď je niekto veľký, tak má možnosť si vybrať. Platí to aj pri bežných plodinách, ale pri zelenine často oveľa výraznejšie, lebo je to malý trh. Niektorí naši pestovatelia donedávna nemali výsledky a cibuľa sa im napríklad šúpala a nevedeli čo robia inak, ako napríklad my. Pritom stačilo, že dnes pracujú so správnymi odrodami a problém sa odstránil. My ako integrátor máme takú kúpnu silu, že sme schopní stiahnuť z trhu tie najlepšie odrody,“ hovorí Juraj Mačaj.

Cestou špecializácie

Výrazne lepšia vyjednávacia pozícia uľahčuje nákup vstupov, ale aj export. Tu sa napríklad pestovatelia z oblasti Senca dostávajú do podobnej pozície, akú vyčítajú naši poľnohospodári zahraničným producentom. Pri boji s prebytkami sa ide na hranu.

„Ak cibuľu predávame po 45 centov, tak zrazu pri vyprázdnení skladov počas exportu do Poľska, ideme za dvanásť centov. Jednoducho občas to inak nejde. My ako integrátor ale dávame poľnohospodárovi priemernú mesačnú cenu. To znamená, že v našej DNA musí byť, že sme solidárni,“ hovorí Juraj Mačaj.

Cibuľu ročne pestujú na výmere takmer 700 hektárov pôdy a ročná produkcia dosiahla 35 tisíc ton. Tam sú silní a vedia určovať trend. Podobne je to pri mrkve, petržlene či cesnaku.

Melóny, či paprika sú ale problémové. Tu bojujú so zahraničnými prebytkami. Nákladová cena ich melónov nedosahuje ani úroveň, za ktorú sú talianske melóny už na pultoch slovenských obchodov. Z tohto dôvodu prerobili len na pár hektároch melónov viac ako 100 tisíc eur a táto sezóna bola na najbližšie roky pre melóny posledná.

„Musíme ísť cestou špecializácie a orientovať sa na plodiny, ktoré máme dokonale technologicky zvládnuté,“ hovorí Juraj Mačaj.

Projektové podpory môžu priniesť rast

Tamojší zeleninári majú prepočítané, čo prinesie každé euro vložené z projektových podpôr do pestovania zeleniny. Pri investovaní 30 percent prostriedkov z pripravovanej výzvy do špeciálnej rastlinnej výroby dokážu zvýšiť pestovateľskú výmeru zeleniny na Slovensku o 800 hektárov. Dôležité je podľa nich najmä budovanie skladovacích kapacít.

„Zvýšené tržby o 15 až 20 miliónov eur prinesú takmer okamžité navýšenie odvodov a daní do štátneho rozpočtu o tri až štyri milióny eur ročne,“ hovorí J. Mačaj.

Posilnenie domácej sebestačnosti je pritom najmä v neistej dobe nenahraditeľné.

„Maďarsko napríklad vôbec nejde cestou navyšovania produkcie zemiakov. Ich projekty sú zamerané na skleníky a folióvniky a plodiny ako uhorky, paprika či melóny. V tomto im budeme konkurovať len veľmi ťažko, vieme ale získať ich trh so zemiakmi či cibuľou,“ uzatvára Juraj Mačaj.