Poľnohospodárske družstvo z hornooravskej obce Suchá Hora na poľskej hranici sa do výberu najlepších agromanažmentov v rámci súťaže Top Agro Slovensko dostalo prvýkrát až za výsledky v roku 2024. Dá sa to ľahko pochopiť, pretože efektívnej poľnohospodárskej výrobe tu praje len máločo.

Svahy v osemstometrovej nadmorskej výške sú pokryté ílovitou pôdou takmer bez ornice. Obec leží na severnom úpätí tatranských štítov, cez ktoré sem skoro neprejde teplý vzduch. Kukurica tu nedozrie, pšenica má malé úrody, špeciálna rastlinná výroba prakticky nepripadá do úvahy. No a v jeho prospech nehrá ani história. Hoci by sa do chotára oveľa viac hodili ovce, počas kolektivizácie tu vybudovali obrovskú maštaľ pre dojnice.

Pod dohľadom

Prvovýroba mlieka po prechode na trhovú ekonomiku prešľapovala na mieste a hospodárske výsledky sa čoraz viac ponárali do červenších čísel. Karta sa začala obracať až v roku 2020, keď na predsednícku stoličku zasadol Vladimír Krížo. Pre podnik išlo o dobrú voľbu, pretože do Suchej Hory priniesol aj skúsenosti s tým, ako v oravských podmienkach dostať živočíšnu výrobu z krízy. Krížo postupne pôsobil ako zootechnik na družstvách vo Veličnej, v Mútnom aj ako podpredseda a v Hornej Lehote a v Žaškove už ako predseda. Viaceré z nich pomohol z úpadku postaviť na nohy. Podobné to je aj s jeho súčasným pôsobiskom.

„Keď som sem prišiel, podnik bol v čistej strate. Negatívny výsledok vykazoval každý rok. Museli sme si zobrať dvestotisícový úver, aby sme prežili. Hneď na druhý rok sme zistili, že už nepotrebujeme ani polovicu. A od vtedy ideme bez úveru,“ spomína predseda.

Aký je teda jeho recept? Sám hovorí, že riešenia robí podvedome, no keď sa s ním o tom rozprávame, je jasné, že je pre neho najdôležitejšie dostať chod podniku pod kontrolu.

Ako prvé chcel upratať čísla o produkcii mlieka. Pred jeho príchodom v podniku dvadsať rokov nerobili kontrolu úžitkovosti.

„Doviezli sa síce montbelliardské jalovice, ale nikto nerobil evidenciu pôvodu ani kontrolu dojivosti. Ak chcete pokrok, musíte vedieť, z čoho vychádzate. Tak sme s tým začali od nuly,“ vysvetľuje.

Zistili, že tri štvrtiny kráv má síce známy pôvod, ale po býkoch z prirodzenej plemenitby. Dnes už neexperimentujú a spoliehajú sa výhradne na slovenský strakatý dobytok, ktorého chov je podľa predsedu Vladimíra Kríža na Orave opodstatnený.

Výdaje

Ďalším dôležitým krokom bolo zaplátať diery vo výdajoch. Hlavne na strane ľudských zdrojov, keďže, ako hovorí predseda, podnik je len taký dobrý, akí dobrí sú ľudia. Jeho deň preto začína rozdelením prác mechanizácie a následne hneď v maštali pri nastavovaní kŕmnych dávok a organizácii prác.

 „Tým, že som denne v maštali, presne viem, kto čo robí a čo sa deje so zvieratami. Keď ľudia vedia, že to máte pod kontrolou, tak máte oveľa menej únikov a menej hluchých, neodpracovaných hodín,“ hovorí s tým, že dnes už na družstve dobre funguje systém samokontroly a rozdelenie zodpovednosti.

No je zrejmé, že družstvo zo Suchej Hory by medzi elitu nevystrelilo bez toho, aby sa naštartovali investície do modernizácie výroby, ktoré boli dlho v spánkovom režime. Za päť rokov sa podarilo obnoviť prakticky celý strojový park. Z investičných výziev nakúpili nové traktory, kosačky, obracače, šmykom riadený nakladač či teleskop. Vďaka tomu dnes jeden človek urobí to, čo kedysi traja.

Vlani družstvo preinvestovalo ďalšieho pol milióna eur a hoci meškali platby z platobnej agentúry, zvládlo to už bez úveru. Väčšina peňazí smerovala do novej dojárne, ktorá dostala pod kontrolu kvalitu mlieka a dojenia.

„Teraz máme systém, kde vidíme každú kravu – koľko dáva, ako sa dojí, aké má mlieko. To je zásadná zmena,“ pochvaľuje si Vladimír Krížo.

Úžitkovosť

A hoci všetko toto snaženie smeruje k zvyšovaniu produkcie mlieka, predseda sa konkrétnym číslam úžitkovosti radšej zatiaľ vyhýba. Generačný interval, ktorý vie v živočíšnej výrobe priniesť zmenu, trvá niekoľko rokov a tak je to podľa neho ešte predčasné.

Okrem toho ťahať úžitkovosť do rekordných čísel je mimo jeho produkčnej filozofie. Rozhoduje náklad na liter mlieka, nie samotná úžitkovosť.

„Som presvedčený, že pri siedmich tisícoch litrov na kravu máme lepšiu ekonomiku výroby mlieka ako chov s desať tisíc litrami,“ vysvetľuje.

Zároveň si v podniku uvedomujú, že v Suchej Hore na to ani nie sú podmienky. Družstvo v tunajších podmienkach nevie dopestovať priemyselné plodiny a tak patrí k posledným podnikom, ktorý zvieratá pasie. Vrátane dojníc, ktoré na paši z roka strávia 120 dní, čím nádoj oproti celoročnému ustajneniu ide prirodzene dole. Napriek tomu sa na výživu nesťažujú.

„Zlepšili sme výživu aj kŕmenie. V prírodno-klimatických podmienkach Suchej Hory, kde nedozrie ani kukurica na siláž, robíme senáže čisto z ďatelinotráv z ornej pôdy, tri-štyri kosby ročne. Objemové krmivo máme kvalitné a v dostatočnom množstve, to je základ.“

 

PD Suchá Hora v číslach

Výmera poľnohospodárskej pôdy – 1 062 hektárov

Výmera ornej pôdy – 215 hektárov

Počet stálych pracovníkov – 18

Počet dojníc – 200

 

Nová maštaľ zatiaľ v nedohľadne

Predsedovi najväčšie starosti robí, že vplyv dobrej výživy a novej dojárne nadol stále ťahá stará maštaľ. Hoci si vedia odchovať kvalitné jalovice, ktoré sa pripúšťajú v 14. mesiaci, po presune do kravína sa „pokazia“.

„Aj keď má predpoklad, že by mohla mať 40 litrov, nakoniec sme radi, keď má 20, lebo pri ustajnení bez ležiskových boxov, v podstate v kŕmisku a súčasne hnojnej chodbe, dojí za krátky čas len na dva cecky a ďalšie dva sú zapálené,“ zúfa.

Rekonštrukcia pôvodného objektu podľa neho nemá význam, preto sníva o novej maštali. Je presvedčený, že v novom ustajnení by jedna dojnica dala ročne viac aj o dvetisíc litrov mlieka. Odvaha nechýba, ale pôda áno.

A tu sa opäť dostávame k tomu, prečo je rozvoj poľnohospodárskej výroby v tomto chotári o niečo ťažší ako inde. Vzťah družstva a miestnych je dodnes silno poznačený minulosťou. V Suchej Hore celý život žili z pôdy, ktorú si po vojne nakupovali z peňazí ťažko vydretých za oceánom. Na rozdiel od niektorých iných dedín tu v družstve nevideli záchranu od ťažkého živobytia, ale krádež storočia. Preto kládli odpor, na čo režim zareagoval hrubou silou: chlapov pozatvárali, do dediny napochodovali vojaci a gazdovstvá zrovnali so zemou. Ľudia nezabudli. Nová maštaľ preto zatiaľ nemá kde vyrásť. A hoci to predsedu družstva neteší, hovorí, že ich vie pochopiť.

„Dodnes sa im nikto neospravedlnil. Doteraz nám preto nechcú pôdu prenajať ani predať. A ja sa im nečudujem,“ dodáva.