O stropovaní priamych platieb sa v Európe diskutuje už celé roky. Uvažovalo sa o ňom v minulom aj aktuálne začínajúcom sa období spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na stole boli rôzne varianty povinného stropovania, ktoré sa napokon do povinnej legislatívy nepremietli a stropovanie podpôr na plochu zostalo len ako možnosť, ktorú členské štáty môžu a nemusia využiť. Slovensko sa v novom období rozhodlo vydať na túto cestu a obmedzenie príjmov z priamych platieb tak niektorí poľnohospodári pocítia už v tomto roku. Ako to bude celé v praxi vyzerať však zatiaľ mnohým roľníkom zrejmé nie je.

„Pravidlá stropovania dnes naozaj nie sú poľnohospodárom úplne jasné. Každý deň dostávame od pestovateľov k tejto téme množstvo otázok, ktoré však nedokážeme zodpovedať. Začiatok podávania žiadostí sa pritom predpokladá už v polovici apríla,“ vyjadrila sa hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

Ministerstvo v tom má jasno

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka však tvrdí, že pravidlá sú jasne dané už od jesene minulého roka. Vtedy vláda schválila nariadenie, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb.

„Predmetné nariadenie bolo schválené Vládou SR dňa 30. novembra 2022 a nadobudlo účinnosť 15. decembra 2022,“ uviedol rezort pôdohospodárstva vo svojej písomnej odpovedi.

Nariadenie vlády vychádza zo schváleného strategického plánu.

„Poľnohospodárom k lepšiemu pochopeniu uplatnenia stropovania BISS platby chýba metodické usmernenie, ktoré odpovie na nejasnosti. V takomto pokročilom čase je stále jediným zdrojom informácií strategický plán a od decembra nariadenie, ktoré z neho vychádza. Žiadosti o priame platby sa pritom podávajú v priebehu mája,“ informuje Jozef Šumichrast, predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu.

Stropuje sa len základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti

Nariadenie vlády ustanovuje pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve vo forme oddelených a viazaných priamych platieb vrátane základnej podpory príjmu  v záujme udržateľnosti – teda dosiaľ všeobecne nazývanej priama platba.

„Mechanizmus stropovania a znižovania priamych platieb sa týka výlučne základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti (obdoba jednotnej platby na plochu). Suma základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti, ktorá sa má poskytnúť prijímateľovi na kalendárny rok, sa po zohľadnení nákladov na prácu zníži o 80 percent v časti sumy nad 60 do 100 tisíc eur, a o 100 percent v časti sumy nad 100 tisíc eur,“ uviedol rezort.

Táto informácia je zakotvená aj v schválenom nariadení. Ministerstvo pridalo vo svojej písomnej odpovedi aj príklad.

„Ak by mal prijímateľ po zohľadnení nákladov na prácu nárok na základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti v sume 150 tisíc eur, stropovanie a znižovanie platieb sa uplatní nasledovne: zo sumy 60 tisíc eur sa poskytne 100 percent, zo sumy nad 60 tisíc a do 100 tisíc eur, to je zo sumy 40 tisíc eur, sa poskytne 15 percent, a suma nad 100 tisíc eur, teda 50 tisíc eur, sa neposkytne,“ uviedlo MPRV SR.

Otázniky k nákladom

Stropovanie má podľa schváleného nariadenia zohľadňovať náklady. Práve v rámci nich vyvstáva na strane poľnohospodárov najviac otázok.

„S cieľom zabezpečiť nasmerovanie rozdeľovania priamych platieb a posilniť podporu príjmov pre tých, ktorí ju najviac potrebujú, sa zároveň umožní zohľadniť mzdy súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou, ekvivalent nákladov na pravidelnú neplatenú prácu spojenú s poľnohospodárskou činnosťou a zložky nákladov práce v rámci zmluvných nákladov spojených s poľnohospodárskou činnosťou,“ uviedlo v odpovediach ministerstvo, ktoré citovalo nariadenie vlády. 

Podľa schváleného nariadenia sa okrem miezd do nákladov započítajú náklady na mzdy vrátane daní, poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie súvisiace so zamestnaním.

„V odôvodnených prípadoch môže prijímateľ požiadať o použitie štandardných nákladov na základe priemerných miezd súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou, vynásobených počtom ročných pracovných jednotiek. Ak nie sú k dispozícii žiadne údaje, ktoré sa týkajú miezd, použijú sa najnovšie dostupné údaje,“ píše sa v schválenom nariadení.

Chýba usmernenie

Vo všetkých prípadoch ide o náklady, ktoré žiadateľovi o platbu vznikli v roku, ktorý predchádza roku podania žiadosti. Tento rok (2023) tak budú žiadatelia uvádzať náklady vypočítané z roka 2022.

„Problémom je, že k tejto problematike ešte Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR nevydalo usmernenie. Dostali sme však z ministerstva prísľub, že usmernenie k stropovaniu platieb bude v krátkom čase pripravené,“ uviedla Jana Holéciová z SPPK.

O prípadnom usmernení sa ministerstvo v písomnej odpovedi na otázky polnoinfo.sk nezmienilo. Len dnes pritom vyšlo usmernenie k ekoschémam, ktoré priamo ovplyvňovali už založenie tohtoročnej úrody. Pritom pri mnohých plodinách ako repka či oziminy poľnohospodári potrebovali vedieť podrobnosti a detaily už vlani na jeseň.

Podľa strategického plánu bude existovať formulár, ktorý bude obsahovať identifikačné údaje poľnohospodára, súhrnnú sumu miezd súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou, kalendárny rok, ku ktorému sa daná suma miezd viaže, vrátane podpornej dokumentácie preukazujúcej správnosť, pravdivosť a úplnosť údajov. Formulár bude obsahovať súhrnnú sumu nákladov práce v rámci zmluvných nákladov spojených s poľnohospodárskou činnosťou, vrátane podpornej dokumentácie preukazujúcej správnosť, pravdivosť a úplnosť údajov.  Momentálne tento formulár neexistuje.

„Sumu za uvedené odpočítateľné položky budú žiadatelia uvádzať v samostatnej prílohe k žiadosti, prostredníctvom formulára zverejneného na webovom sídle Pôdohospodárskej platobnej agentúry,“ dodal na záver rezort pôdohospodárstva.

Strategický plán uvádza odhad zastropovanej čiastky v priemere 5 miliónov eur ročne. Zastropovaná suma bude presunutá do II. piliera, kde je podľa dokumentu možné adresnejšie cieliť na konkrétne problémy a potreby Slovenska.