„Na jeseň sme naskladnili 30-tisíc ton, teraz máme v skladoch okolo 10-tisíc ton. Tento rok sa urodilo dokonca toľko jabĺk, že časť sme skladovali v Rakúsku. Máme prebytok goldenov delicious, ktoré sa budú predávať ešte do budúcej úrody. Podobná situácia je u červených jabĺk, ktoré nemajú takú dobrú reklamu. Pri odrodách pinova alebo evelina je ale situácia iná a s predajom minuloročnej úrody skončíme niekedy v marci až máji,“ hovorí Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie.

Problémom je, že slovenskí pestovatelia a producenti nie sú konkurencieschopní na európskom trhu. Musia spĺňať oveľa viac noriem potravinovej bezpečnosti ako ich kolegovia napríklad v Poľsku.

„Napríklad pri niektorých rezíduách po chemických prípravkoch na ošetrovanie ovocia. Normy EÚ povoľujú isté limity, no nariadenia Slovenska už nie. To potom spĺňajú poľské jablká, no slovenské už nie. Poľské jablko je na našom trhu s oveľa nižšou cenou. Kvalitu a ďalšie faktory spotrebiteľ ešte stále nerieši,“ hovorí M. Varga.

Chýbajú zberači z tretích krajín

Nedostatok brigádnikov bol ďalším problémom minulého roka. Kým v Českej republike legislatíva plynule umožnila cez agentúry oslovovať napríklad brigádnikov z Ukrajiny, naše nariadenia spôsobili, že časť produkcie jabĺk sa nepozbieralo a skončilo na zemi.

 „Dalo sa to vyriešiť. Je to otázka, ktorú hovorím s boľavým srdcom. Nechajte nás pracovať a my vás zasypeme ovocím a štát aj peniazmi. Legislatíva nie je pre nás priaznivo naklonená. Robí sa pre automobilový priemysel, ale nie pre poľnohospodárstvo. Považujem za dôležité aj automobilky, ale ovocinárstvo je špeciálnou výrobou a preto potrebuje aj špeciálne podmienky napríklad pri prijímaní legislatívy. Nemôžu nás zrovnať do nejakých svojich mantinelov. Toto je len u nás. V Európe to takto predsa nefunguje,“ hovorí Marián Varga.

So susednou Českou republikou sme v tejto oblasti začínali a dnes sú, ako vo väčšine vecí, oveľa ďalej. A to len vďaka tomu, že majú pružnejšie vedenie rezortu i poslancov.

„V poslednom roku sa zlepšili podmienky pre prijímanie brigádnikov z Ukrajiny. Skrátil sa proces z polroka na 90-dní a teraz na 30-dní. Na druhej strane sú tu ďalšie obmedzujúce prvky. Budeme musieť chodiť na úrad práce a robiť workshopy. Na to nemá ovocinár najmä v hektike zberu úrody čas,“ hovorí Marián Varga.

Pripomína, že to všetko vstupuje do ceny produkcie na trhu.

Odvodové a daňové zaťaženie je vysoké

„Máme vysoké odvodové zaťaženie, 36-percent je priam likvidačná záležitosť. Prečo to nevieme urobiť jednociferným číslom ako to majú napríklad v Belgicku? A to nehovorím o daňovom zaťažení. U nás celkovo neplatíme brigádnikovi oveľa menej ako v Belgicku, ale náš brigádnik dostane „v čistom“ oveľa menej. Lebo takto je nastavený systém,“ hovorí Marián Varga a pripomína, že ďalšou záležitosťou, ktorá nevytvára rovnocenné podmienky je zdĺhavá legislatíva pri používaní prípravkov na ochranu stromov.

„U nás kým sa prípravok dostane do obehu, už je vytvorená rezistencia a už sa nedá použiť. To všetko je legislatívna záležitosť, ktorá by sa dala zmeniť tak ako v iných európskych krajinách,“ dodáva Marián Varga.

Pre porovnanie v Poľsku sú náklady na kilogram jabĺk 18 až 20-centov, preto ho môže ponúkať na trhu za 25-centov. A už ho predáva so ziskom. U nás sa dostane ovocinár na 35-centov nákladov a predáva ho paradoxne – za 28-centov.  A to len pre spomínané problémy s odvodmi a administratívou.