Napriek tomu, že riziko podnikania v poľnohospodárskej prvovýrobe je značné, pričom v dôsledku klimatických zmien sa sústavne zvyšuje, jeho dynamika nemá v SR žiadúce parametre. V našej komore sme presvedčení, že táto problematika si vyžaduje moderné prístupy k riadeniu rizík agrárnej produkcie, kde zohrávajú poistné zabezpečovacie mechanizmy významnú úlohu.
„Nevieš, prečo ešte stále nie sú zverejnené zoznamy s odškodnením po povodniach a výzvy na predkladanie žiadostí? Dnes mali byť na stránke,“ prekvapil ma vo štvrtok kamarát s otázkou, ktorú položil hneď po pozdrave. Netušil som odpoveď, preto som zavolal na pár čísel. Nezistil som ale vôbec nič. Veď bolo čerstvo po zemetrasení v ministerských organizáciách a toto naozaj nebolo na programe dňa. Keď som sa ho spýtal, prečo to tak naháňa, pozrel na mňa a hovorí, „vieš, je to blbé“.
Spanilá jazda. Aj tak by sa dalo v skratke charakterizovať podujatie, ktoré sa v uplynulom týždni konalo v nitrianskom Agroinštitúte. Bratríci z Moravy, alebo ak chcete - traja slušovickí mušketieri František Čuba, František Trnka a Josef Hurta prednášali približne trom stovkám poľnohospodárskych odborníkov na tému, ako podnikať v chlebovom odvetví v súčasných neľahkých podmienkach.
Hoci polia v zimnom spánku naberajú silu na novú úrodu, roľník, ak je aj chovateľom zvierat, má o svoju prácu postarané deň čo deň. V prvom mesiaci roka má však nielen priestor, ale aj povinnosť zrekapitulovať rok predchádzajúci a zároveň by si mal priať, aby mal šťastnú ruku pri voľbe osevu, pre rok nastávajúci.
Pred pár dňami sme vymenili zaplnené kalendáre za nové, čisté, nepopísané. Bárs by sme mohli aj svoje starosti, problémy, odložiť bokom a začínať čistým listom. Žiaľ, v oblasti nášho podnikania, v oblasti, ktorej sa niekedy honosne hovorilo výživa národa, to také jednoduché nie je, nebolo a ani nebude.
V roku 2009 opustilo poľnohospodárstvo vyše 11 tisíc pracovníkov na Slovensku. Ako minister pôdohospodárstva sa preto snažím s mojim tímom odborníkov v rezorte zastaviť tento prepad. Nie je to ľahké, keďže v čase krízy miznú pracovné miesta najmä v poľnohospodárstve v celej Európskej únii. Počet pracovných miest v tejto oblasti sa znižuje cez milión ročne. Pritom podľa odborníkov, ľudstvo ako také bude musieť zvýšiť do roku 2050 výrobu potravín až o 70 percent, aby sa uživilo deväť miliárd ľudí planéty. Zamestnanosť v poľnohospodárstve má významný multiplikačný efekt, keďže jedno pracovné miesto v agrosektore viaže na seba tri až štyri ďalšie pracovné miesta v inom odvetví hospodárstva.
Buďte radikálni a revoluční, zaznelo z úst ministra pôdohospodárstva na štvrtkovom protestnom zhromaždení prvovýrobcov mlieka pred bratislavskou mliekarňou. Áno, istá akčnosť je nevyhnutná. V situácii, keď prvovýrobcovia mlieka už niekoľko mesiacov predávajú túto komoditu hlboko pod výrobnými nákladmi to vyzerá tak, že iná cesta nie je.
Najkratší mesiac v roku bol poznamenaný ďalším znižovaním nákupných cien živočíšnych komodít. Na stále horšiu situáciu reagoval aj minister pôdohospodárstva, keď v polovici mesiaca, požiadal predsedu Rady ministrov pre poľnohospodárstvo – Petra Gandaloviča, o okamžité konanie v prípade neustáleho prepadu nákupných cien mlieka.
Od nového roku vám budeme ponúkať celomesačný súhrn udalostí, ktoré ovplyvnili naše chlebové odvetvie. Tento mesiac najviac v poľnohospodárskej verejnosti rezonovali veľtrh Grüne Woche, ceny rastlinných a živočíšnych komodít, situácia na trhu s mliekom, ale aj zriadenie krízového štábu na monitorovanie situácie v poľnohospodárstve.
Situácia v chove ošípaných je už niekoľko rokov katastrofálna. Aj najlepší chovatelia od produkcie ustupujú, alebo sa jej už celkom vzdali. I to je jeden z dôvodov, prečo je Slovensko vo výrobe bravčového mäsa samostatné len niekde na úrovni 50 percent. A to nie tak dávno, sme boli vývozcovia tejto komodity. V súčasnosti dovážame, zväčša menej kvalitné časti ošípaných, približne za štyri miliardy korún ročne.
Najkomentovanejšie za 7 dní