Situácia v chove ošípaných je už niekoľko rokov katastrofálna. Aj najlepší chovatelia od produkcie ustupujú, alebo sa jej už celkom vzdali. I to je jeden z dôvodov, prečo je Slovensko vo výrobe bravčového mäsa samostatné len niekde na úrovni 50 percent. A to nie tak dávno, sme boli vývozcovia tejto komodity. V súčasnosti dovážame, zväčša menej kvalitné časti ošípaných, približne za štyri miliardy korún ročne.

Toľko konštatovanie, ktoré každý poľnohospodár, aj ten, čo sa chovu ošípaných už dávno vzdal, ovláda. O to viac teší vyhlásenie ministra Becíka, ktorý na tlačovej besede k ukončeniu žatvy jasne deklaroval, že sa zasadí o to, aby boli prostriedky v štátnej pomoci na podporu chovu prasníc navýšené.

Minister má očividný záujem, aby táto oblasť živočíšnej výroby prestala upadať. Preto aj našim farmárom odporúča, aby zhodnotili nadprodukciu kŕmneho obilia, ktoré po tohtoročnej žatve dosahuje približne 500 tisíc ton, cez živočíšnu výrobu. Hovorí, že ak farmári nakúpia odstavčatá z Holandska už v tomto období, o päť mesiacov ich môžu realizovať. To znamená vo februári.

V období, keď nákupné ceny ošípaných už dlhodobo dosahujú najnižších úrovní. Ich prepad môžeme pozorovať po letných mesiacoch a následne zotavenie až po zime. V súčasnosti sa ale zdá, že po štyroch rokoch nastala čiastočná stabilizácií cien. Preto bude zaujímavé sledovať, aký bude ich ďalší vývoj, ak poľnohospodári odporučenie svojho rezortného ministra naplnia.

Trh by odrazu v zimných mesiacoch musel absorbovať vysokú produkciu jatočných ošípaných a to by mohlo zraziť nákupné ceny ešte na nižšie úrovne, ako po iné roky. A ak by sa ministrovi nepodarilo presadiť navýšenie prostriedkov určených na štátnu pomoc, tak by to bol aj posledný klinec do rakvy nášmu chovu ošípaných.