Hoci polia v zimnom spánku naberajú silu na novú úrodu, roľník, ak je aj chovateľom zvierat, má o svoju prácu postarané deň čo deň. V prvom mesiaci roka má však nielen priestor, ale aj povinnosť zrekapitulovať rok predchádzajúci a zároveň by si mal priať, aby mal šťastnú ruku pri voľbe osevu, pre rok nastávajúci.

Rekapitulácia bola jednoduchá, bol to rok šoku z nepredvídateľného pádu cien repky, obilnín, slnečnice, mäsa, ale najmä mlieka, ktorého cena dosiahla bolestivé dno poklesom až pod dvadsať eurocentov za l liter. Tento šok, ktorý ešte stále nepominul, však nie je jedinou obavou o výsledky roku súčasného.

Veď posledný rok tejto vlády sa v poradí štvrtému ministrovi nepodarilo dorovnať dotačnú podporu z domácich zdrojov a namiesto možných 30 percent, bude k dispozícii iba 20 percentný doplatok k priamym platbám. A keďže štátna pomoc klesla na minimum, niet čo oslavovať.

Je pritom potrebné hľadať odpoveď na otázku, čo sa to vlastne deje, lebo keď roľník mlieko na protest vylieval, vláda nezvolala mimoriadne zasadnutie tak, ako to urobila pri proteste autodopravcov. Roľníka pritom kde kto osočuje, že čo by vlastne ešte chcel.

Odpoviem stručne, nechceme nič viac, iba rovnaké podmienky na podnikanie ako naši kolegovia z EU-15. Je verejne známe, že sa nebojíme konkurencie, ale nerovnakých podmienok. Tento náš „sen“ sa však skôr vzďaľuje, ako napĺňa. Roľník vedie nerovný zápas aj o také niečo samozrejmé, ako je použiť cestu, ak ide na pole bez časového obmedzenia, alebo vôbec na ňu vstúpiť bez výnimky, ktorá onedlho končí.

Ak by u našich susedov – napríklad Poliakov, vláda roľníka z ciest vyhnala, asi by dlho pri moci nezostala. Nakoniec aj mýto bude roľník platiť tak, ako iný dopravca a ani cestnú daň nám nik neodpustil, takže vrchnosť káže, na cesty prispievajte, ale na nich nám nezavadzajte. A ak niekto povie, aby sme si pre seba budovali súbežné cesty, ten nepozná životnú realitu a asi ani nevie o čom hovorí.

Roľník však v niektorých obciach so strachom otvára i obálku, v ktorej sa nachádza záväzné nariadenie obce o daniach. Ich výška začína byť pre mnohých nočnou morou a pre niektorých možno aj likvidátorom. Znovu sa iba pýtame, čo to je za zákon, keď niekto môže stanovenú hodnotu dane zvýšiť až 20 krát.

Zanedlho jar otvorí svoju náruč a sejač začne siať. Verím, že zmobilizujeme svoje sily a dočkáme sa aj rozhodnutí, ktoré nebudú našu prácu mariť, ani nezmyselne sťažovať. Verme, že zákonodárci a vládni činitelia sa zamyslia v čase príprav na voľby aj nad tým, čo sa to vlastne deje, keď nielen naše podniky, ale aj naša pôda sa stávajú ľahkou korisťou cudzieho kapitálu. Kapitálu, ktorý bohužiaľ niekedy najskôr hľadí na zisk, až potom na prírodu a človeka. Táto skutočnosť stojí za zamyslenie.