Zuzana Marková začala v roku 1994 spracovávať ovčiu vlnu na stavebné izolácie. Pracovala vtedy v Merine Trenčín – vlnárskych závodoch, kde bola veľká práčovňa vlny. V spolupráci s nimi vyrobila prvé vzorky, využívala pritom vlnu slovenských oviec.

„Mala na to malú manufaktúrnu linku a zaizolovala okolo päť domov. Nedokázala však vyrábať izolácie v množstvách, aby to bolo rentabilné a z finančných dôvodov výrobu zastavila,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Lukáš Marko, jej syn.

Druhý rozbeh firmy

Keď v roku 2012 Lukáš Marko založil novú firmu Woolstyle, mal to ešte ťažšie. Merina v roku 2009 skončila prevádzku a postupne sa zatvárali aj ostatné textilné fabriky, kde vedeli vlnu vo veľkom oprať a spracovať do podoby rúna.

„Slovenskú vlnu sme nevedeli spracovávať najmä kvôli tomu, že ju nebolo kde oprať. Skúšali sme ju voziť do práčovne v Poľsku, ale neboli sme spokojní s výsledkami. Preto sme kupovali taký zahraničný mix už opranej vlny,“ vysvetľuje.

V priebehu deviatich rokov zaizolovali desiatky domov, ale v čase Covidu výrobu zastavili a odvtedy sa venujú iba výskumu a vývoju. Lukáš Marko si uvedomil, že potrebuje automatizované výrobné linky s väčšou kapacitou a nový typ produktu, vďaka ktorému by mal konkurenčnú výhodu.

„Uvažovali sme o čisto ekologickom produkte. Chceli sme tú technológiu spraviť bez toho, že by sme do ovčej vlny pridávali prímesi –  umelé spojivá, lepidlá, či komponentné polyamidové a polyesterové vlákna,“ opisuje.

Väčšina výrobcov stavebných izolácií používa syntetické prímesi z 20 až 30 percent, ale pri čisto ovčej surovine predstavuje väčší problém ochrana proti moliam, na čo tiež vyvíjajú vlastné riešenie.

Všetko okrem fasády

Izolácie z vlny majú uplatnenie najmä v ekologickom staviteľstve, pri drevostavbách, ale sú vhodné aj pre bežné domy. Výborne nahradia sklenú vatu alebo fúkané izolácie.

„Sú výborné ako stropná izolácia a vieme ich robiť pre všetky konštrukčné priestory, okrem fasády,“ hovorí.

Ovčia vlna má oproti bežným stavebným izoláciám mnoho výhod. Má výborné tepelnoizolačné a termoregulačné vlastnosti aj schopnosť pohlcovať zvuk. Ochráni nielen pred chladom, ale aj pred teplom z vonkajšieho prostredia a pred vlhkosťou. Dokáže regulovať vlhkosť vzduchu v domácnosti, udržiavať optimálnu mikroklímu a zabraňovať vytváraniu plesní v interiéri. Oproti bežnej minerálnej vlne je ovčia približne o tretinu drahšia, ale vydrží dlhšie, prakticky nedegraduje.

„Urobilo sa viacero meraní v modelovom drevodome vo Vavrečke na Orave, ktorý zaizolovala ešte moja mama. Vzorky vykázali rovnaké tepelnoizolačné vlastnosti ako pred viac ako dvadsiatimi rokmi,“ hovorí.

Aj na stavebné izolácie sa vlna valašiek hodí menej než mäkšie druhy vlny.

„Chceme spracovávať všetky typy vlny, ale jemnejšia je vhodnejšia. Ani hrubá od valašiek však nevyjde nazmar. Testujeme, v akom pomere ju máme pridávať, aby sme dosiahli dobré termoregulačné a tepelnoizolačné parametre,“ opisuje.

Chýba veľký priemyselný projekt

V súčasnosti slovenské ovčiarstvo vyprodukuje okolo 700 ton vlny ročne, ktorá často končí v odpade.

„Pre tento artikel aktuálne neexistuje ekonomický model spracovania na Slovensku,“ myslí si Slavomír Reľovský, riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz (ZCHOK).

Mal na mysli, samozrejme, veľkokapacitný model, ktorý by zužitkoval túto surovinu a bol by rentabilný.

Aj projekt Lukáša Marka by pred spustením ešte potreboval finančnú injekciu, podľa neho by však možnosti spracovania vlny slovenských oviec významne posunula veľká práčovňa vlny. Z troch výrobných fáz spracovania vlny (pranie – rúno – izolácia) je tá prvá – pranie, podľa neho najnáročnejšia. Zároveň je jediná, ktorú plánuje robiť v zahraničí u veľkého koncernu.

„Kedysi to pranie vlny obstarávali veľké textilné fabriky, no v súčasnosti v strednej Európe prakticky neevidujeme žiadnu veľkú práčovňu,“ opisuje.

Zatiaľ v štádiu výskumu

V súčasnosti sa venuje iba výskumu a vývoju a so vstupom na trh stále váha, aj keď tvrdí, že má pripravené certifikáty i výrobné kapacity, ktoré dokážu spracovať celú produkciu slovenskej vlny.

„Teraz už máme tú technológiu plne automatickú a dalo by sa na nej vyrábať pre veľkú spotrebu. Vypočítali sme, že pri každodennej osemhodinovej prevádzke by sme vedeli spracovať takmer celú produkciu slovenskej vlny,“ opisuje.

Výsledný produkt naoko vyzerá ako mäkká rohož, ktorý má tvarovú stálosť,  je hygienicky a zdravotne nezávadný.

„Chceme používať výberovú ovčiu vlnu, o ktorej vieme, že pri danej objemovej hmotnosti spĺňa parametre, ktoré chceme garantovať.“

Dosiaľ financovali vývoj z výskumných grantov i ziskov z iných podnikateľských aktivít, ale na spustenie rentabilnej prevádzky by potrebovali ďalšie financie.

Kúpeľ proti moliam

V minulosti sa vlna proti parazitom ošetrovala biocídnymi prostriedkami, ktoré však v EÚ zakázali.

„Veľkou výzvou bolo nájsť taký prostriedok proti moliam, ktorý zabezpečí trvalú ochranu, ale nezmení molekuly vlny, nepoškodí jej vlastností. Dospeli sme k prostriedku, ktorý nasiakne do vlákien bez toho, aby ich poškodzoval, nebude sa z toho nič odparovať, čo by bolo zdraviu škodlivé. Túto metódu máme v štádiu testovania, ale stane sa dôležitým komponentom našich výrobkov.“

Ich metóda spočíva v špeciálnom kúpeli vlny v látke na báze solí, ktorá sa natrvalo stane súčasťou vlasu.

Iný obchodný plán

Aj obchodný plán má Lukáš Marko iný ako jeho matka: okrem stavebných izolácií by rád obchodoval aj s polovýrobkami – dodával rúno ošetrené protimoľovou úpravou výrobcom paplónov, matracov, oblečenia, obuvi či dodávateľom automobilového priemyslu, ktorí pracujú s vlnou.

„Máme pripravený projekt v papierovej podobe, pripravené výrobné a technické dokumentácie, robili sme aj obchodný prieskum medzi odberateľmi,“ dodáva.

Dlhodobý problém

Vyriešenie odbytu ovčej vlny by výrazne posilnilo najslabší článok chovu oviec. Už v roku 1992 pritom ministerstvo pôdohospodárstva vyhlásilo tender na výstavbu súkromnej práčovne vlny v Čadci v hodnote 200 miliónov korún a zároveň poskytlo investorovi štátne záruky na úver vo výške 50 miliónov korún. Projekt sa však nikdy nezrealizoval a štát musel svoju záruku koncom deväťdesiatych rokov bankám uhradiť.

Situácia sa nezlepšila ani na začiatku nového milénia. Podľa archívneho článku týždenníka Trend bol už v tom období problém ovčiu vlnu speňažiť. Trenčianska Merina sa orientovala najmä na jemnú dovozovú vlnu a žilinská Slovena v prvých rokoch 21. storočia za domácu vlnu neplatila – dodávateľom ponúkala len možnosť odobrať si hotové výrobky. Chovatelia tak zo Žiliny odchádzali s dekami, ponožkami či paplónmi namiesto peňazí.