Poľnohospodárske družstvo Chynorany dlhodobo potvrdzuje svoju orientáciu na živočíšnu výrobu. V čase, keď mnohé podniky z tejto oblasti ustupujú, oni rozvíjajú najväčší šľachtiteľský chov plemena landras na Slovensku. V rámci produkcie ošípaných stoja na ekonomickom modeli, keď časť zvierat spracovávajú a časť predávajú v živom. Stabilné výsledky dosahujú aj v produkcii mlieka.

“Ak by sme začali znižovať počty zvierat, mohli by sme sa dostať do špirály, keď by produkcia ošípaných ako celok prestala byť životaschopná,” vysvetľuje.

Aktuálne chovajú 350 prasníc a tento stav chcú udržať aj do budúcnosti. Dôležitou súčasťou ich činnosti je šľachtiteľská práca. Orientujú sa na plemeno landras, ktoré je známe dobrou reprodukciou a výborným mäsovým zhodnotením.

Pri ostatnej bonitácii bolo zo 108 predvedených prasníc, 24 zaradených do najvyššej kategórie plemenné jadro. Tieto zvieratá sú následne priparované nakupovanými inseminačnými dávkami plemena landras. V budúcnosti veria, že sa im podarí odchovať aj špičkových plemenných kancov, ktorých ponúknu na ďalší predaj.

„Na najlepšiu prasnicu pripadá odstav 35,3 odstavčaťa. Vybraných bolo šesť špičkových prasníc, takzvaných matiek kancov,“ informuje Miloš Smutný, jeden zo zootechnikov v chove ošípaných.

Prasnice, ktoré sa nedostanú do plemenného jadra sú zaradené do plemennej skupiny. Pri ostatnej bonitácii to bolo 84 zvierat. Tie sú prekrižované vlastným kancom biela ušľachtilá. S narodenými zvieratami sa počíta do rozmnožovacieho chovu, kde sú prekrižované plemenom pietrain a duroc, čím vzniká finálny hybrid výkrmní.

“Disponujeme vlastnou inseminačnou stanicou. Prasnice sú tak oplodňované inseminačnými dávkami,“ vysvetľuje Martin Moško, ďalší zo zootechnikov.

Vlastný bitúnok

Chov ošípaných je realizovaný na viacerých strediskách. Prasnice sa nachádzajú v sídle družstva v Chynoranoch, predvýkrm prebieha v Norovciach a výkrm v obciach Nadlice a Livinské Opatovce. Významnou ekonomickou súčasťou výroby je vlastný bitúnok, vybudovaný pred viac ako desiatimi rokmi v Chynoranoch.

Týždenne porazia približne stovku výkrmových ošípaných, zvyšok putuje na zahraničné bitúnky, predovšetkým do Maďarska.

„Je to ovplyvnené európskym trhom. Pre nás je dobrá možnosť voľby, časť predávame vo forme bravčových polovíc a časť vo forme živých jatočných zvierat,“ informuje predseda.

Ich bravčové polovice odoberajú najmä regionálni spracovatelia mäsa z Nadlíc, Chynorian či Bošian.

„Tí majú aj vlastné predajne a často deklarujú, že mäso pochádza zo slovenského chovu, čo nás teší. Vieme, že sa produkty z nášho mäsa dostávajú do školských jedální v regióne,” dodáva predseda.

Družstvo umožňuje objednať si bravčovú polovicu aj bežným zákazníkom. Výrazné zľavy majú zamestnanci a ešte výhodnejšiu cenu platia členovia družstva – aktuálne 1,50 eura za kilogram.

Prvovýroba mlieka

Popri ošípaných si v Chynoranoch udržiavajú aj silnú prvovýrobu mlieka. Dojnice chovajú v dvoch strediskách.

“Priemerná ročná úžitkovosť je v Chynoranoch na úrovni 11 500 litrov, v Krušovciach okolo 10 800 litrov na dojnicu,” informuje predseda.

Vlaňajšiu mliečnu sezónu výrazne ovplyvnilo sucho. Ta sa podpísalo na kvalite objemových krmovín a tak aj na mliečnej produkcii.

“Kukurica uschla ešte pred plnou mliečno voskovou zrelosťou kukuričného klasu, v ktorom ešte nebol vyvinutý škrob. Kŕmnu dávku sme zachraňovali senážami z raže a tritikale,” spomína Šmatlák.

Následky slabšej siláže pociťujú ešte aj v tomto roku, keď vyšší obsah sušiny silážnej kukurice spôsobil zhoršenú stráviteľnosť, čo prinieslo zníženú produkciu mlieka.

„Tešíme sa už na tohtoročnú siláž. Kukurice vyzerali výrazne lepšie. Boli nižšie letné teploty, čo prinieslo aj nižší pokles v produkcii mlieka, ako to bývalo bežné v minulých rokoch. Výraznejší pokles sme zaznamenali len v teplom júni, keď produkcia poklesla o 2,5 litra na dojnicu denne, oproti máju. Letné mesiace už boli pre chovateľov dobytka priaznivejšie, ako v predošlých rokoch,“ hovorí Robert Šmatlák.

Najmä chladnému máju pripisujú, že v rámci rastlinnej výroby dosiahli dobré úrody aj pri ďalších plodinách. Pri repke to bolo 4,7 tony z hektára, čo bol rekordný výnos a pšenica mala nadpriemernú úrodu 7,5 tony z hektára.

„Z hľadiska ukazovateľov, ktoré dosahujeme v živočíšnej aj rastlinnej výrobe je dôležité poďakovať ľuďom. Vďaka nim sme tam, kde sme. Rok 2025 bol pritom pre nás výrazne náročnejší ako predošlé. Hovorím najmä o ohrození slintačkou a krívačkou, ktorá v prípade nášho podniku, kde živočíšna výroba prebieha na viacerých strediskách, bolo zásadné. Zamestnanci sa k novej situácii postavili veľmi zodpovedne,“ uzatvára predseda družstva.

 

Tabuľka

Výmera: 2992 ha

Počet zamestnancov: 108

Počet dojníc: 895

Ročná produkcia ošípaných: 8 500

Hospodársky výsledok po zdanení (2024): 291 884 eur