V uplynulých dvoch rokoch sa ochorenie katarálnej horúčky oviec (KHO), známe aj ako choroba modrého jazyka, nevyskytlo iba v úzkom páse východnej Európy. Tento pás vedie od Fínska na severe cez pobaltské krajiny, východ Poľska, Slovensko a Maďarsko až na juh. Ako ukazuje mapa na stránke Európskej komisie, aktuálne sa veľká časť Španielska nachádza v zóne „eradikácie“, kde platia určité opatrenia. Minulý rok identifikovali toto ochorenie v 12 európskych krajinách, vyskytovalo sa aj u našich českých a rakúskych susedov, ktorí po zimnej prestávke, keď sa šírenie zastavilo, znovu zavádzajú opatrenia.

V Rakúsku nákaza na 244 farmách, v Česku sa rodia mŕtve teľatá

Táto choroba oviec, kôz, hovädzieho dobytka a divej zveri sa minulý rok na jeseň šírila predovšetkým v západných častiach oboch krajín. Podľa rakúskeho denníka Kronen Zeitung bol vírus katarálnej horúčky tento rok na jar identifikovaný opäť na 244 farmách na západe. V Českej republike síce opätovný výskyt choroby nepotvrdili, ale na viacerých farmách v oblastiach minuloročného výskytu zaznamenali v zime potraty alebo pôrody neživotaschopných teliat.

„Prišli sme asi o 22 percent teliat, niektorí prišli aj o polovicu,“ cituje český denník iDnes Aleša Poláka z Tfarmy, ktorý mal tento rok 270 gravidných kráv.

Agentúra ČTK cituje riaditeľa Štátnej veterinárnej správy (SVS) Zbyňka Semeráda, podľa ktorého je to následkom KHO.

„SVS odporúča, aby chovatelia hovädzieho dobytka a oviec zvážili možnosť preventívneho očkovania svojich fariem proti katarálnej horúčke oviec sérotypu 3. Očkovanie v zime alebo skoro na jar je účinnou ochranou,“ uviedol riaditeľ SVS Zbyněk Semerád.

Českí chovatelia teraz už očkujú zvieratá vo veľkom, kým na jeseň ešte pristupovali k vakcínam opatrne. Náklady na očkovanie si chovatelia hradia sami, jedna dávka stojí sto korún (asi 4 eurá). Obavy poľnohospodárov vzbudzovala skúsenosť z epidémie pred 17 rokmi, keď vakcíny spôsobovali kravám potraty. Viacerí farmári pre iDnes však potvrdili, že sa to pri súčasných vakcínach nedeje, jediným zaznamenaným vedľajším účinkom je dočasná neplodnosť býkov.

Ministerstvo poľnohospodárstva ČR neprepláca farmárom ušlý zisk, ale uhynuté teľatá sa započítavajú do dotačných schém, aby farmári neprišli o podporu. Zároveň poskytuje poľnohospodárom pokrytie nákladov na čistenie, dezinfekciu, dezinsekciu a ďalšie opatrenia.

 

Hmyz nepozná hranice

Počas zimných mesiacov, keď je prenášač choroby modrého jazyka – trpasličí druh komárov – neaktívny, sa jej šírenie celkom zastavilo a obe krajiny vo februári zrušili ochranné opatrenia. Česko ich od 30. apríla opätovne zaviedlo v rovnakých oblastiach ako vlani. V Českej republike identifikovali minulý rok 115 ohnísk choroby, ochranné pásmo pokrýva približne dve tretiny Českej republiky s rozlohou 51 000 kilometrov štvorcových. So žiadnym z ochranných pásiem Slovensko priamo nesusedí.

Maďarsko mení zákon o opatreniach

V Maďarsku sa podľa Národného úradu pre bezpečnosť potravín (Nébih) ochorenie modrého jazyka v súčasnosti nevyskytuje, hoci sa nukleové kyseliny vírusu našli u zvierat, ktoré doviezli do krajiny minulý rok. Očkovanie je v Maďarsku dokonca zakázané na základe platnej legislatívy, môže ho nariadiť iba hlavný veterinár.

Ministerstvo poľnohospodárstva už podalo návrh na zmenu tejto legislatívy o opatreniach v prípade šírenia vírusu KHO. V návrhu sa uvádza, že farmári nie sú povinní usmrcovať infikované zvieratá, nebudú sa vymedzovať ochranné pásma ani pásma dohľadu, nie je potrebné vypracovať pohotovostný plán, nie je povinné zriaďovať národné a miestne centrá kontroly chorôb, obdobie pozorovania sa predĺži z 30 na 60 dní a povolí sa očkovanie.

Nové vakcíny sú na trhu

Vírus KHO identifikovali v septembri 2023 na zvieracích farmách v Holandsku, kde za dva mesiace infikoval viac ako 9 000 zvierat. O rok neskôr bol prítomný už v ďalších 12 európskych krajinách.

Väčšinu nedávnych infekcií spôsobuje sérotyp vírusu katarálnej horúčky BTV-3, veterinárna správa v Rakúsku identifikovala aj ďalší sérotyp BTV-4. Európska lieková agentúra (EMA) v januári schválila dve nové vakcíny proti sérotypu 3. Boj s týmto ochorením sťažuje, že sérotypov je podľa Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (WOAH) až 26 a s rôznou infekčnosťou. Sérotyp 3 patrí k tým viac nákazlivým.

Choroba nie je prenosná na človeka a potraviny z nakazených zvierat nie sú kontaminované. Plošné utratenie zvierat preto nie je potrebné, zvlášť hovädzí dobytok ochorenie často zvládne, u oviec býva jeho priebeh vážnejší. Dochádza k zníženiu dojivosti či potratom.

Vírus sa nešíri vzduchom, prenášajú ho trpasličie komáre rodu Culicoides. Medzi zvieratami je prenos možný len pri tesnom kontakte. Typické príznaky sú horúčka, opuchy slizníc, zápaly v ústnej dutine či očiach a modrý jazyk spôsobený poruchou prekrvenia. Častým prejavom je nádcha, zápal spojiviek, ucha či koncových častí končatín. V závažných prípadoch mokvajúce rany na chodidlách môžu spôsobiť, že ovce chodia iba po kolenách

Očkovať treba po dobu piatich rokov

Kontrola šírenia komárov alebo obmedzenie pasenia zvierat v čase, keď sú najaktívnejšie, predstavujú účinnú možnosť ochrany. Úplné víťazstvo nad epidémiou sa však dosahuje veľmi ťažko. Podľa záverov Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) na základe epidémie v roku 2017 je potrebné nepretržite očkovať aspoň 95 % hovädzieho dobytka a oviec po dobu najmenej piatich po sebe nasledujúcich rokov. Po takýchto hromadných očkovacích kampaniach ešte musia byť v platnosti systémy dohľadu schopné odhaliť aj nízku mieru výskytu vírusu v monitorovanej oblasti – nižšiu ako 1 percento. Inak by sa choroba mohla znovu objaviť aj niekoľko rokov po ukončení očkovania.

V EÚ sú pre boj s KHO určené voliteľné eradikačné systémy a orgány jednotlivých štátov sa môžu sami rozhodnúť zaviesť niektorý z nich. Platí však nahlasovacia povinnosť i povinné opatrenia na zabránenie šírenia KHO do častí Únie, ktoré sú úradne bez výskytu choroby.