Aké je slovenské vinohradníctvo? Odhodlané, v istých obdobiach plné zvratov, no nechýbajú mu ani perspektívy a nové ciele. Naši vinohradníci zažili za obdobie posledných troch generácií viacero, často protichodných premien. V  istých ohľadoch ich odráža život Viliama Zsideka, celoživotného vinohradníka z  obce Svätý Peter na juhu Slovenska.

Strednú odbornú školu skončil v prelomovom roku 1968 a  po základnej vojenskej službe nastúpil ako vinohradník na svätopeterskom družstve. Víno z obce malo dobré meno dávno predtým, ako sa všetky tamojšie vinohrady sústredili do spoločného hospodárenia. Spomína sa už v roku 1715. Vínom zo Svätého Petra si v posledných storočiach pripíjali v Prahe, v Budapešti a, samozrejme, aj v Bratislave.

Hrozno po roku 1960, keď posledný roľník dovzdoroval a musel vstúpiť do družstva, už nepestovali desiatky obyvateľov obce, ale družstvo. Tamojšie vinohrady zverili dvadsiatnikovi Viliamovi Zsidekovi, ktorý sa už v priebehu troch rokov vypracoval na hlavného vinohradníka svätopeterského družstva. Pestovanie viniča posúval k novým métam. Zo 64 hektárov vinohradov, ktoré obhospodarovalo družstvo na začiatku sedemdesiatych rokov, vzrástla výmera v priebehu nasledujúcich 20 rokov na 180 hektárov.

V  polovici osemdesiatych rokov sa časť vinohradov dostala pod kvapkovú závlahu. Družstvo bolo prvé v republike, kde sa skúmalo, ako sa zvýši úroda hrozna v klimaticky bežnom roku, keď vinič podporia v určitej fenofáze závlahou.

Spojený so šľachtiteľmi

Ako hlavný vinohradník Viliam Zsidek spolupracoval s najmúdrejšími ľuďmi z odboru, ktorých spájal Výskumný ústav vinohradnícky v Bratislave. Ešte dnes spomína Alojza Vereša, dlhoročného riaditeľa inštitúcie, Dušana Kubečku, odborníka na zakladanie vinohradov, ktorý dohliadal aj na založenie dvoch pätnásťhektárových overovacích parciel v Svätom Petre, či šľachtiteľku Dorotu Pospíšilovú, ktorú poznajú aj súčasníci. Vďaka jej novým odrodám pomenovaných po slovenských riekach Devín, Dunaj, Váh, Hron, Rimava alebo Rudava vytvorila pamätník bývalému výskumnému ústavu, ktorý zanikol v roku 2005. Prežil všetky zmeny politických systémov od založenia Československa, no štát ho nedokázal financovať v období, keď sme už rok boli súčasťou prémiového klubu najvyspelejších európskych štátov.

Viliam Zsidek tomu nerozumie a hnevá ho to. Možno aj to je dôvod, že od roku 2009 je pevne spojený s vinohradníkmi, vinármi a najmä šľachtiteľmi – otcom a synom Korpásovcami. Obaja nesú meno Ondrej a starší získal v úvode roka ako jediný poľnohospodár vyznamenanie od prezidentky republiky pri príležitosti tridsiateho výročia vzniku Slovenska. S ním sa Viliam Zsidek pozná od polovice šesťdesiatych rokov. Navštevovali rovnakú strednú školu a odvtedy sú v kontakte.

42 hektárov sadov a vinohradov

Viliam Zsidek v súčasnosti už neobhospodaruje družstevné vinohrady. Desať rokov po politických zmenách sa osamostatnil. Hektáre mu postupne pribúdali a dnes okrem vinohradov hospodári na ornej pôde aj v sade. Ak by sme použili novodobý výraz, v špeciálnej rastlinnej výrobe má zaradených 42 hektárov pôdy. Vinohrady zaberajú väčšiu polovicu. Vo vysokoprodukčných a vzorovo obrábaných vinohradoch má šľachtiteľ Ondrej Korpás vysadené a skúša v rámci odrodových a porovnávacích pokusov aj novošľachtence muštových, bielych, modrých a  stolových odrôd viniča. Najmä tých stolových je vo vinohrade vysadených 94 variácií. Každá má 18 koreňov.

„Svahy nad našou obcou sú prvé od Žitného ostrova. Slnečný svit tu dosahuje maximum a pôdy sú ľahké – piesočnaté. Som rád, že medzi mnou a Ondrejom Korpásom je taká dôvera, že mi zveril výsledky svojej práce. Každý človek by sa mal pýtať sám seba, čo zanechá svojou prácou pre spoločnosť,“ hovorí Viliam Zsidek.

Nové vedenie viniča

Cieľom vinohradníka zo Svätého Petra je vytvárať optimálne podmienky na pestovanie, aby desiatky rokov trvajúca práca šľachtiteľov nebola stratená. Vinič napríklad Viliam Zsidek vedie novým spôsobom, ktorý si všimol u pestovateľa v Maďarsku. Konštrukcia, po ktorej sa popína rastlina má vo vrchnej časti tvar písmena Y, čo zabezpečuje, že strapce sú stále vystavené slnečnému svitu a zlepšuje sa aj prúdenie vzduchu vo vnútri rastliny.

Strapce stolového hrozna v  svätopeterskom vinohrade sú rôznorodé. Niektoré majú podľa pestovateľa aj vyše dvoch kilogramov, iné sú sfarbené mramorovým efektom a ďalšie chuťovo sladké, akoby boli bobule naplnené medom. Viliam Zsidek považuje za dôležité, aby sme pri rozvoji vinohradníctva nezaspali, lebo v dôsledku klimatickej zmeny sa začínajú pri jeho pestovaní hlásiť o slovo aj iné krajiny – napríklad naši severní susedia.

Už teraz na to myslí Spolok vinárov svätého Urbana, ktorý v Svätom Petre združuje tamojších vinohradníkov. Od svojho založenia v roku 2010 každoročne organizuje Tradičný medzinárodný vínny festival Rizlingu vlašského.

„Odroda Rizlingu vlašského spája vďaka svojmu rozšíreniu národy. Pred obdobím pandémie sme v obci pripravovali súťaž, ktorej sa zúčastňovali vinári z ôsmich krajín Európy. Po pandémii je našou hlavnou úlohou obnoviť kontakty s vinohradníkmi, ktoré sú prospešné pre každého účastníka súťaže,“ tvrdí Viliam Zsidek, jeden zo zakladajúcich členov miestneho vinárskeho spolku.

On sám nemá obavu o budúcnosť vinohradov, ktoré založil a desaťročia rozvíja. Jeho syn a dcéra sú už piatou generáciou Zsidekovcov, ktorá pestuje vinič. Kontinuita vzácnych odrodových a porovnávacích pokusov tak zostane zachovaná ďalším generáciám.