Deväťstokilogramové býky slovenského strakatého dobytka alebo problémy s finančnými tokmi pri zabezpečení jarných prác. Také sú dôsledky slintačky a krívačky na farmách v okruhu do desiatich kilometrov od ohnísk nákazy, ktoré producentov ovplyvnia ešte aj o niekoľko rokov. Chovateľom sa narúša výrobný proces či dlhodobo budované vzťahy. Dotknutí poľnohospodári už netrpezlivo čakajú na uvoľnenie opatrení, čím sa spustí prirodzený kolobeh na farmách, kde testovanie zvierat veterinármi prebieha v týždenných intervaloch. Od posledného potvrdeného prípadu výskytu slintačky a krívačky v Jurovej ubehol viac ako mesiac.
Výroba elektriny zo slnka nemusí ísť na úkor využitia pôdy na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Takzvaná agrivoltika, teda kombinácia fotovoltickej elektrárne a využitia pôdy v rámci takejto elektrárne na pestovanie poľnohospodárskych plodín, umožňuje oboje. Informovala o tom Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI), ktorá zároveň podotkla, že na Slovensku rozvoju tejto formy výroby zelenej energie bráni legislatíva.
Agropotravinárske odvetvie patrí medzi tie, ktoré v rámci pracovnej doby často nemôžu prihliadať na to, či je víkend alebo sviatok. Aj preto časť zamestnancov sektora strávila – 1. máj, ktorý je Sviatkom práce, práve v práci. V rámci odvetvia sa nezastavuje prevádzka napríklad v mnohých pekárňach, mliekarňach a ďalších potravinárskych podnikoch, a do práce musia ísť aj ošetrovatelia zvierat, dojičky a iní zamestnanci, napríklad aj v rastlinnej výrobe.
Dlhoročný producent bio mlieka a spoluzakladateľ odbytovej organizácie Biotatry, Farma Východná, pred rokom vystúpil z ekologického režimu, čo sa týka produkcie mlieka a mliečnych výrobkov. Farma patrí do siete firiem britského investora Tatra Forest Slovakia, ktorý prišiel na Slovensko v roku 2008 s úmyslom venovať sa ekologickému poľnohospodárstvu. Postavil na nohy zadlžené družstvo vo Východnej a v roku 2011 ho doviedol do ekologického režimu.
Štátna veterinárna a potravinová správa od pondelka uvoľnila niektoré opatrenia v súvislosti so šírením slintačky a krívačky (SLAK). Zvieratá ohrozené touto infekčnou chorobou v Trenčianskom, Žilinskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji sa už môžu za určitých podmienok premiestňovať do iných chovov a na pastviny. Otvoriť sa môžu aj zariadenia na vystavovanie verejnosti, vrátane zoo a cirkusov v Prešovskom a Košickom kraji, ktoré majú vnímavé zvieratá, informovalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR na svojej internetovej stránke.
Aký je zvuk Výskumného ústavu živočíšnej výroby, ktorý spadá pod Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, v čase výskytu a následného šírenia slintačky a krívačky na Slovensku? Odpoveď je jednoduchá – žiadny. Inštitúcia akoby rezignovala na akúkoľvek komunikáciu s praxou a žila uzavretá vo svojich problémoch a aktivitách, ktoré občas pripomínajú skôr sebaprezentáciu jej predstaviteľov než reálne činnosti, ktoré od nich očakávajú poľnohospodári.
Na zákon o poľovníctve čaká poľovnícka, ako aj poľnohospodárska verejnosť už roky. Ten v súčasnosti platný vstúpil do platnosti v roku 2009 a odvtedy bol viac ráz novelizovaný. Nový návrh zákona, na ktorom rezort pracuje už mesiace, mala dnes prerokovať vláda. Napokon ho však z rokovania vypustila. Návrh je však verejne prístupný a v jeho sprievodných materiáloch sa konštatuje aj to, že aktuálne platný zákon nereflektuje na súčasný stav v poľovníctve, množstvo zveri a s tým súvisiace problémy. Neaktuálnosť starého zákona má byť aj dôvodom pre prijatie nového.
Miestne akčné skupiny (MAS) odmietajú niesť zodpovednosť za nedostatočné čerpanie financií v rámci intervencie LEADER v Strategickom pláne Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 - 2027. V súčasnosti je pre tieto skupiny na Slovensku kľúčový proces výberu MAS, ktorý opäť sprevádza nedostatok informácií a metodickej podpory. Uviedol to v stredu predseda Národnej siete miestnych akčných skupín (NS MAS) SR Štefan Škultéty.
Riziko zavlečenia slintačky a krívačky do českých chovov je naďalej vysoké, vírus dokáže v priaznivých podmienkach prežiť týždne až mesiace a šíri sa na veľké vzdialenosti. Preventívne opatrenia zavedené kvôli riziku šírenia nákazy preto musia pokračovať, vyzvala dnes štátne úrady Agrárna komora Českej republiky. Požaduje, aby sa dôsledne kontrolovali všetky autá vrátane osobných, ktoré prichádzajú zo Slovenska do Česka. Komora o tom dnes informovala v tlačovej správe.
Produkcia jahňacieho mäsa v Českej republike od roku 2019 klesá. Zatiaľ čo pred šiestimi rokmi dosiahla zhruba 150 ton, vlani sa podľa Českého štatistického úradu (ČSÚ) jednalo o 58 ton. V spomínanom období klesali tiež početné stavy oviec, v posledných dvoch rokoch ale mierne narastajú. Záujem o jahňacie mäso je však medzi Čechmi nízky, výnimku tvorí veľkonočné obdobie, keď obchodníkom rastú predaje až o desiatky percent. Nižší záujem o jahňacie mäso je v Česku spôsobený malou tradíciou konzumácie a vysokou cenou mäsa. Vyplýva to z odpovedí odborníkov, ktorých ČTK oslovila.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ privítal predĺženie bezvízového styku medzi Ukrajinou a EÚ o ďalší rok a vyzval predstaviteľov EÚ, aby predĺžili aj platnosť dohody o voľnom obchode, ktorá skončí 5. júna. Informoval o tom ukrajinský portál kyivindependent.com po skončení zasadania Asociačného výboru medzi EÚ a Ukrajinou 8. a 9. apríla. Minulý týždeň sa zároveň uskutočnilo viacero bilaterálnych stretnutí predstaviteľov EÚ a Ukrajiny, vrátane ministrov poľnohospodárstva.
Pôdohospodárska platobná agentúra v pondelok (14. apríla) otvorila aplikáciu GSAA a sprístupnila formulár na podávanie jednotnej žiadosti o priame podpory na Ústrednom portáli verejnej správy. Na základe toho vieme upresniť informáciu z nášho pôvodného článku, v ktorom sme rozoberali zmeny v spôsobe podávania povinnej prílohy k žiadosti – evidencie prenajatých a vlastných pozemkov.
Najkomentovanejšie za 7 dní