Na zákon o poľovníctve čaká poľovnícka, ako aj poľnohospodárska verejnosť už roky. Ten v súčasnosti platný vstúpil do platnosti v roku 2009 a odvtedy bol viac ráz novelizovaný. Nový návrh zákona, na ktorom rezort pracuje už mesiace, mala dnes prerokovať vláda. Napokon ho však z rokovania vypustila. Návrh je však verejne prístupný a v jeho sprievodných materiáloch sa konštatuje aj to, že aktuálne platný zákon nereflektuje na súčasný stav v poľovníctve, množstvo zveri a s tým súvisiace problémy. Neaktuálnosť starého zákona má byť aj dôvodom pre prijatie nového.

„Neviedol k potrebnej úprave početných stavov raticovej zveri a nezabránil vzniku obrovských škôd v poľnohospodárstve a významnému poškodzovaniu lesných porastov zverou. Tiež neobsahuje dostatočné nástroje na efektívny boj s veterinárnymi ochoreniami, akým je aktuálne africký mor ošípaných u diviačej zveri. Zároveň aplikačná prax ukázala, že viaceré ustanovenia sú nejednoznačné a umožňujú rôzny výklad, čo vedie k mnohým konaniam na prokuratúre a na súdoch s rôznymi výsledkami,“ konštatuje sa v dôvodovej správe k návrhu nového zákona, na margo toho doterajšieho.

O potrebe nového zákona sa hovorí už niekoľko rokov. Jeho predloženie do pripomienkovania ako aj rozprúdenie diskusie o potrebných zmenách, preto privítala poľnohospodárska aj poľovnícka verejnosť. Záujem o tému dokazuje množstvo pripomienok – celkovo ich bolo k návrhu zákona predložených 717, z toho 269 zásadných. Akceptovaných a premietnutých do návrhu zákona však zostalo len 162 pripomienok, čiastočne akceptovaných bolo 90.

Ciele verzus ciele

Samotný návrh a jeho predkladateľ – ministerstvo pôdohospodárstva, si v rámci nového zákona kladú viacero cieľov. Medzi nimi aj zefektívnenie a zjednodušenie poľovníckej dokumentácie či doplnenie právnej úpravy pre vznik a zánik poľovníckych organizácií.

„Vzhľadom na potreby aplikačnej praxe je cieľom predloženého návrhu zákona upraviť a spresniť uznávanie, zmenu a užívanie poľovných revírov, zmeniť poľovnícke plánovanie, znížiť stavy raticovej zveri a tým aj škody, ktoré táto zver spôsobuje v poľnohospodárstve a na lesných porastoch. Ďalšou riešenou oblasťou je postup pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej poľovníctvom a zverou. Ustanovuje sa pôsobnosť orgánov štátnej správy poľovníctva, upravuje sa štátny dozor v poľovníctve a zodpovednosť za porušenie povinností na úseku poľovníctva,“ konštatuje sa v dôvodovej správe k návrhu zákona.

Po efektívnom riešení škôd spôsobených zverou volajú roky aj poľnohospodári. Aj v pripomienkach konštatujú, že je potrebné opätovné zavedenie objektívnej zodpovednosti užívateľov poľovných revírov s priamym ručením užívateľa poľovného revíru, ako aj zlepšenie určovania normovaných stavov zveri.

„Škody spôsobované v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve, dopravné nehody zapríčinené zverou a čoraz častejší výskyt raticovej zveri v neprirodzenom prostredí jasne preukazuje, že skutočné stavy zveri sú oveľa vyššie, než ako uvádzajú poľovnícke štatistiky a Koncepcia rozvoja poľovníctva v SR. Koncepcia rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike konštatuje, že hlavnou príčinou tohto nepriaznivého vývoja je, že sa nepodarilo premietnuť celoštátne zámery, najmä pokiaľ ide o ekologické veľkoplošné obhospodarovania zveri, do konkrétnych poľovných revírov. Ďalej to, že pokiaľ ide o raticovú zver, sa neplnil v uvedenom období plán jej lovu a plány chovu a lovu boli užívateľmi poľovných revírov podhodnotené, vychádzajúce z účelovo podhodnotených jarných kmeňových stavov,“ upozornila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora v pripomienkach.

Metodika

Zástupcovia poľnohospodárov v rámci pripomienok navrhli vypracovať podrobnú metodiku sčítania zveri. Tá je podľa nich nevyhnutná pre zjednotenie sčítania na celom území Slovenska. Takúto metodiku sa ale štát ani jeho orgány vypracovať nechystajú.

„Navrhovaný zákon už nekladie taký dôraz na zistený JKS (jarný kmeňový stav, pozn. redakcie), ale počíta s iným spôsobom plánovania, ktorý sa bude odvíjať od stavu prostredia, to je aj od škôd spôsobených zverou. Podrobná metodika sčítania zveri preto nebude potrebná,“ vysvetlil rezort pôdohospodárstva odmietnutie tejto požiadavky.

Komora žiadala aj vytvorenie ďalšej metodiky – a to vo vzťahu k výpočtu škôd spôsobených poľovnou zverou na poľnohospodárskych plodinách a lesných kultúrach – a to najmä preto, aby škody neboli spochybňované.

„Metodika bude, a bude obsahovať návody, ako má užívateľ poľovného pozemku jednak určiť druh zveri, ktorý škodu spôsobil, a tiež ako stanoviť rozsah poškodenia. Nesledujeme škody v peňažnom vyjadrení, ale v rozsahu poškodenia,“ odkázal rezort vo vyhodnotení pripomienky, ktorú akceptoval.

Rozdelenie revírov

Práve podľa zistených škôd by sa mali po novom poľovné revíry rozdeľovať do troch kategórií. Ich zaradenie bude mať na starosti rezort pôdohospodárstva, ktorý ho musí urobiť pred začiatkom poľovníckej sezóny, a to na základe rozsahu a intenzity škôd, ktoré budú do informačného systému poľovníctva nahlásené do konca predchádzajúceho roka.

„V prvej kategórii budú poľovné revíri, v ktorých nedošlo v uplynulej poľovníckej sezóne k významnejším škodám – tu bude platiť štandardný režim poľovníckeho plánovania a výkonu práva poľovníctva. V druhej a tretej kategórii bude platiť osobitný režim a osobitné povinnosti. Jednou z týchto povinností bude povinnosť umožniť ďalším držiteľom platných poľovných lístkov a zároveň užívateľom poľovných pozemkov (poľnohospodárov, obhospodarovateľov lesa) aktívne sa zapojiť do ochrany svojho majetku a zabrániť tak vzniku škôd spôsobovaných zverou,“ píše sa v dôvodovej správe k návrhu zákona.

Tieto osoby pritom pri love nebudú mať obmedzený počet kusov, ktorý budú oprávnené uloviť. Loviť netrofejnú raticovú zver bude možné dovtedy, kým nedôjde k prekročeniu schváleného plánu chovu a lovu u netrofejovej zveri o 50 percent.

Diskusie o škodách

Za škody spôsobené nesprávnym užívaním poľovného revíru podľa návrhu zákona bude zodpovedať jeho užívateľ.

„Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu, ktorá vznikla na poľnohospodárskych plodinách a na lesných porastoch. Užívateľ poľovného pozemku je však povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie škody spôsobenej zverou, pričom nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje uplatnenie mechanických alebo chemických alebo biologických odrádzadiel zveri alebo využitie oprávnenia požiadať užívateľa poľovného revíru o vydanie príslušného počtu povolení na lov zveri. Ak užívateľ poľovného pozemku aspoň jedno z uvedených opatrení neprijme, znižuje sa náhrada škody podľa miery zavinenia. Opatrenia vo forme mechanických, chemických alebo biologických odrádzadiel zveri môže vykonať aj užívateľ poľovného revíru, ak sa nimi neobmedzí užívanie poľovného pozemku a ak s tým užívateľ pozemku súhlasí,“ píše sa v dôvodovej správe.

Práve ustanovenia o povinnosti primeraných opatrení navrhovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vypustiť z návrhu zákona.

„Na obmedzenie škôd spôsobených zverou je potrebné dodržiavať normované kmeňové stavy u všetkých druhoch poľovnej zveri. V praxi sa stáva, že aj zver, ktorej skutočné stavy sú na úrovni normovaných kmeňových stavov, spôsobuje škody presahujúce 3 percentá z dôvodu nedostatku prirodzenej potravy a vody v prirodzenom prostredí, pretože je obmedzovaná a vytláčaná zverou, pri ktorej nie sú dodržiavané normované kmeňové stavy,“ vysvetlila komora v pripomienke.

Podľa nej sú skúsenosti z praxe také, že ak zver premnožená nie je, škody nepresahujú mieru 3 percentá, považovanú za akceptovateľnú mieru, a teda opatrenia na zabránenie vzniku škôd nie je potrebné robiť.

„Diskutabilná by bola aj primeranosť opatrení, nakoľko v praxi dochádza k rôznym a až neprípustným extrémnym výkladom pojmu „primerané opatrenia“. Prečo má byť užívateľ poľovného pozemku sankcionovaný za nedodržanie normovaných kmeňových stavov zveri iným subjektom – užívateľom poľovného revíru. Bolo by porušením ústavnej garancie vlastníctva, ak by zákonodarca prikladal väčšiu váhu záujmom poľovníctva, ktoré je vedľajším využívaním majetku ako záujmom hlavného využívania majetku,“ argumentovala SPPK.

Tieto argumenty však nepadli na úrodnú pôdu. Pripomienka bola neakceptovaná.

„Aj užívateľ poľovného pozemku je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou. Tieto opatrenia boli zredukované naozaj na minimum. Okrem toho užívateľ lesných pozemkov má túto povinnosť aj zo zákona o lesoch,“ vysvetlil rezort.

Krytie škôd

Výhrad voči ustanoveniam o uhrádzaní a posudzovaní škôd mala komora poľnohospodárov k návrhu zákona viac. Žiadala tiež zavedenie finančného krytia škôd formou zriadenia osobitného účtu v banke, čím by sa podľa nej vytvoril efektívny nástroj na krytie škôd spôsobených zverou.

„Apelujeme na nevyhnutnú potrebu zaviesť do zákona funkčný mechanizmus na odškodňovanie subjektov hospodáriacich na pôde, ktorým na poľnohospodárskych porastoch vznikne škoda spôsobená poľovnou zverou, a to prostredníctvom povinného vytvárania fondu na krytie škôd spôsobených zverou, vo forme zloženia finančných prostriedkov na oddelenom účte v banke, zo strany užívateľa poľovného revíru. Zákon v súčasnom znení neposkytuje efektívny nástroj na náhradu škody spôsobenej poľovnou zverou, keďže pre užívateľov poľovného revíru nie je stanovená povinnosť vytvárať akékoľvek finančné krytie /rezervu na náhradu takýchto škôd,“ navrhla SPPK.

Podľa jej predstáv mali užívatelia poľovného revíru vždy k 1. novembru prevádzať také množstvo financií do fondu na krytie škôd, ktoré by zodpovedalo vyplateným škodám za predchádzajúci rok. Zriadenie takéhoto fondu sa však do praxe neprenesie. Pripomienka, teda návrh na jeho zriadenie, bola neakceptovaná.

„Cieľom navrhovaného zákona je odstrániť príčinu vzniku škôd, a nie ich vyplácanie,“ uviedol agrorezort v odôvodnení neakceptovania pripomienky.

Účinnosť od marca 2026

V rámci výhrad poľnohospodárov k návrhu zákona predložila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora celkovo 66 pripomienok. Z nich 37 zostalo neakceptovaných, premietnutia do návrhu zákona sa dočkalo 10 a čiastočnej akceptácie sa dočkalo 19 poľnohospodárskych pripomienok.

Návrh zákona je stále v legislatívnom procese. Po jeho schválení vládou by sa mal následne dostať do parlamentu, kde bude musieť prejsť tromi čítaniami zákona v pléne aj rokovaniami na parlamentných výboroch, v rámci ktorých sa ešte budú môcť zapracovávať pozmeňujúce návrhy. Nateraz sa s účinnosťou návrhu zákona, v prípade jeho schválenia, ráta od 1. marca 2026.