O potrebe nového zákona o poľovníctve sa na Slovensku rozpráva už roky. Ten aktuálne platný je z roku 2009, pričom bol viackrát novelizovaný. Hoci aj v uplynulých rokoch vznikli iniciatívy na presadenie nového zákona, do praxe sa nepretavili. Aktuálne sa o to pokúsi najnovší návrh z dielne ministerstva pôdohospodárstva, ktorý je už v štádiu vyhodnocovania pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania.

Jeho predloženie ministerstvo v dôvodovej správe vysvetľuje tým, že v súčasnosti platná legislatíva je v niektorých ustanoveniach nejednoznačná a umožňuje rôzny výklad, čo vedie aj ku konaniam na prokuratúre a súdoch. Nejde o jediný problém aktuálne platného zákona.

Odstrániť nedostatky

„Neviedol k potrebnej úprave početných stavov raticovej zveri a nezabránil vzniku obrovských škôd v poľnohospodárstve a významnému poškodzovaniu lesných porastov zverou. Zákon tiež neobsahuje dostatočné nástroje na efektívny boj s veterinárnymi ochoreniami, akým je aktuálne africký mor ošípaných u diviačej zveri,“ uvádza rezort ako predkladateľ v dôvodovej správe.

Navyše, pri aktuálnej legislatíve vidí veľké nedostatky pri registrácii poľovníckych organizácií.

„Neukladá žiadne povinnosti registrovaným subjektom predkladať do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zmenu zapísaných údajov, čím sa znižuje jeho relevantnosť, resp. hodnovernosť údajov v ňom zapísaných,“ konštatuje sa v dôvodovej správe.

Práve nedostatky vyplývajúce z aktuálnej praxe má za cieľ nový zákon o poľovníctve odstrániť.

„Vzhľadom na potreby aplikačnej praxe je cieľom predloženého návrhu zákona upraviť a spresniť uznávanie, zmenu a užívanie poľovných revírov, zmeniť poľovnícke plánovanie, znížiť stavy raticovej zveri a tým aj škody, ktoré táto zver spôsobuje v poľnohospodárstve a na lesných porastoch,“ uvádza sa v dokumente.

Jeho ďalším cieľom je tiež umožniť presadenie moderných technológií v sektore, napríklad pri elektronizácii poľovníctva. Zmeny majú nastať aj v evidencii – a to cez nový systém vzniku užívacieho práva k poľovnému revíru. Ten má nahradiť evidovanie zmlúv zo strany okresných úradov.

„Ďalšou riešenou oblasťou je postup pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej poľovníctvom a zverou. Ustanovuje sa pôsobnosť orgánov štátnej správy poľovníctva, upravuje sa štátny dozor v poľovníctve a zodpovednosť za porušenie povinností na úseku poľovníctva,“ píše sa v dôvodovej správe.

Stovky pripomienok

Rezort pôdohospodárstva predložil návrh zákona do pripomienkového konania 21. augusta. Na predloženie pripomienok mali záujemcovia tri týždne. Za ten čas ich preložili celkovo 717, z toho bolo 269 zásadných. Ich vyhodnotenie podľa informácie zo stránky slovlex.sk, kde sú materiály zverejnené, stále prebieha.

Najviac pripomienok k zákonu predložila Slovenská poľovnícka komora. Mnohé sa týkajú konkrétnych paragrafových znení, viaceré sa však vzťahujú na materiál ako celok. Príkladom je pripomienka narážajúca na potrebu vzniku podrobnej metodiky sčítania zveri. Ďalšia metodika by sa podľa Slovenskej poľovníckej komory mala týkať samotných škôd, ktoré zver v praxi spôsobuje.

„Navrhujeme vypracovať podrobnú metodiku výpočtu škôd spôsobených poľovnou zverou. Metodika výpočtu škôd spôsobených zverou je potrebná pre presné určenie škôd na jednotlivých poľnohospodárskych plodinách a kultúrach a lesných kultúrach takým spôsobom, aby neboli spochybňované,“ píše sa v predloženej pripomienke.

Za najdôležitejší bod, ktorý by zabezpečil účinnú reguláciu stavov zveri a prirodzené postavenie poľovníctva a poľovníckeho stavu v spoločnosti, považuje komora tiež opätovné zavedenie objektívnej zodpovednosti užívateľov poľovných revírov s priamym ručením užívateľa poľovného revíru a spätné zavedenie postupov a kritérií pre určovanie normovaných kmeňových stavov. Problém s plnením plánov poľovného obhospodarovania totiž podľa nej narastá.

„Výsledkom doterajšieho plánovaného obhospodarovania u raticovej zveri je obrovský početný nárast a naopak, u malej zveri rekordný prepad. Škody spôsobované v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve, dopravné nehody zapríčinené zverou a čoraz častejší výskyt raticovej zveri v neprirodzenom prostredí (napr. intravilány obcí a miest) jasne preukazujú, že skutočné stavy zveri sú oveľa vyššie než ako uvádzajú poľovnícke štatistiky a Koncepcia rozvoja poľovníctva v SR,“ konštatuje Slovenská poľovnícka komora v pripomienke.

Zásadné pripomienky predložili aj poľnohospodári

Celkovo 66 pripomienok predložila k návrhu zákona aj Slovenská poľnohospodárska  a potravinárska komora. Všetky z nich sú označené ako zásadné. Týkajú sa rôznych ustanovení zákona. Neobchádzajú ani problém riešenia škôd, ktorú môže poľovníctvo, resp. zver spôsobiť. V praxi s tým majú poľnohospodári bohaté skúsenosti.

Okrem iného celoslovenská poľnokomora žiada zmeniť definíciu normovaného kmeňového stavu zveri tak, aby tento počet vychádzal z prírodných podmienok prostredia a prirodzených potrieb zveri. Účelom je, aby nedochádzalo k škodám na lesných porastoch, poľnohospodárskych plodinách a kultúrach.

„Cieľom nového zákona má byť riešenie škôd spôsobených raticovou zverou a plánovanie jej chovu a lovu tak, aby sa škody minimalizovali. Počty zveri musia byť také, aby ich základné potreby zabezpečovalo prirodzené prostredie a aby nedochádzalo ku škodám na poľnohospodárskych plodinách a kultúrach a lesných porastoch nad akceptovateľnú hodnotu,“ odôvodňuje SPPK svoju pripomienku.

Zodpovednosť poľnohospodára

Komora okrem iného žiada vypustenie ustanovenia, podľa ktorého by užívateľ poľovného pozemku mal uhradiť užívateľovi poľovného revíru škody spôsobené na zveri obhospodarovaním poľovného pozemku spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom.

„Vzhľadom na aktuálny stav s premnoženou raticovou zverou a dlhodobé nedodržiavanie normovaných kmeňových stavov zo strany užívateľov je toto ustanovenie neprijateľné a dehonestujúce. Samozrejme je povinnosťou každého dbať na ochranu prírody a prírodného bohatstva, ale vo vzťahu k premnoženej raticovej zveri je to problematické,“ uvádza pripomienka SPPK.

Agrokomora pripomína, že početné stavy sú také vysoké, že zver sa správa neprirodzene. Napríklad sa navzájom vytláča do lokalít, kde by sa za normálnych okolností a pri početnosti na úrovni normovaných kmeňových stavov nevyskytovala. Ide o polia, sady, vinice, cestné komunikácie, intravilány miest a obcí a podobne, a preto aj riziko spôsobenia škôd na zveri je vysoké.

„V prípade, že budú dosiahnuté normované kmeňové stavy a škody v poľnohospodárstve a lesníctve budú akceptovateľné – 3 percentá, a v platnom zákone bude ustanovenie o objektívnej zodpovednosti užívateľa poľovného revíru, bude môcť prebehnúť aj diskusia o ustanovení zodpovednosti užívateľa poľovného pozemku,“ vysvetlila SPPK v pripomienke.

Plašiť zver

V rámci povinností poľovného revíru zas poľnokomora navrhuje doplniť povinnosť plašiť zver na miestach, kam preniká na poľnohospodárske plochy a plochy vysadené viničom a ovocnými drevinami.

„Je tomu tak napríklad v období sucha, kedy zver migruje z lesov, kde nemá dostatok vody, do viníc, prípadne na inú poľnohospodársku plochu, kde nachádza zdroje vody – napríklad hrozno. Užívateľ poľovného revíru musí personálne zabezpečiť kontrolu a vykonávanie činností na zamedzenie škôd zverou hlavne v kritických rastových fázach a agrotechnických termínoch, kedy sú vinič a ostatné poľnohospodárske plodiny pre zver najviac atraktívne. Pripomíname, že uvedená povinnosť a navrhované znenie nového odseku už bola súčasťou návrhu zákona v predchádzajúcom legislatívnom konaní,“ uvádza SPPK v pripomienke.

Vzhľadom na značný počet pripomienok, a to aj zásadných, sa dá k návrhu zákona očakávať ešte dlhá diskusia. Napríklad aj vo vzťahu k určovaniu normovaných kmeňových stavov zveri a škôd, ktoré spôsobuje. Po vyhodnotení pripomienkového konania sa zákon dostane na rokovanie vlády. Ak bude schválený, postúpi do parlamentu a po jeho odobrení v troch čítaniach ho bude môcť podpísať prezident. Po prejdením celým legislatívnym procesom sa s jeho vstupom do platnosti počíta od júla budúceho roka.