Dlhoročný producent bio mlieka a spoluzakladateľ odbytovej organizácie Biotatry, Farma Východná, pred rokom vystúpil z ekologického režimu, čo sa týka produkcie mlieka a mliečnych výrobkov. Farma patrí do siete firiem britského investora Tatra Forest Slovakia, ktorý prišiel na Slovensko v roku 2008 s úmyslom venovať sa ekologickému poľnohospodárstvu. Postavil na nohy zadlžené družstvo vo Východnej a v roku 2011 ho doviedol do ekologického režimu.

Všetko ostatné je v ekológii

„Tri roky sme majiteľov lámali, aby sme prešli na konvenčnú produkciu mlieka, keďže na bio mlieku sme mali ročne stratu okolo 350-tisíc eur. Ich podmienkou bolo, že rastlinná produkcia musí ostať v ekológii,“ opisuje Peter Pelach, predseda predstavenstva Farmy Východná.

Majitelia súhlasili s tým, že dobytok s mliečnou produkciou sa bude dokrmovať sójou, kukuricou a repkou z konvenčných fariem, čo farme výrazne zníži náklady. Pri ekologickom chove by aj jadrové krmivo na dokrmovanie muselo pochádzať z ekologickej farmy.

„Dnes sa musíte pozerať aj na ekonomiku, nielen na ekológiu. My kombinujeme oba princípy,“ vysvetľuje Peter Pelach.

Produkciu mlieka vo Východnej zabezpečuje holsteinský dobytok, ktorý aj naďalej kŕmia objemovým krmivom z ekologických lúk.

„Holštínky potrebujú jadrové krmivo a nie sú veľmi vhodné na pasenie,“ opisuje predseda predstavenstva.

Dojnice pasú vo výbehu za maštaľou a na pasienkoch sú iba jalovice alebo kravy pred otelením.

Všetky ostatné operácie, teda rastlinná produkcia, i produkcia ostatných firiem Tatra Forest Slovakia, ako chov škótskeho dobytka na mäso či pestovanie byliniek alebo drobného ovocia zostávajú v ekológii.

„Vyprodukujeme aj asi 900 ton obilia, ktoré ostáva bio,“ hovorí Peter Pelach.

Syry vlastnej produkcie

Certifikát bio automaticky strácajú aj syry a ďalšie mliečne výrobky farmy. Vo vlastnej mliekarni spracujú asi 350 tisíc litrov kravského mlieka z celoročnej produkcie okolo 4,8 milióna. Ovčie mlieko majú tiež z Východnej – od malých chovateľov, ktorí sa spojili do združenia Spolchov. Výrobky z ovčieho mlieka vrátane bryndze nemali ani predtým certifikát bio, ale malí hospodári chovali ovce ako v ekologickom režime, len bez certifikácie.

V mliekarni vyrábajú tradičné syry ako oštiepky, parenice alebo „ťahaničky“, aj vlastné druhy zrejúcich syrov Horal, Syrošík alebo Pampúšik. Niektoré zrejú až 12 mesiacov. Zvyšok mlieka vozia do michalovskej mliekarne Bell, ktorá vyrába aj známy syr Karička. Svoju produkciu syrov a výrobkov z byliniek predávajú vo vlastnej predajni Humno vo Východnej.

Bio mlieko spod Tatier

Predstavitelia Farmy Východná boli pri zakladaní odbytovej organizáciu Biotatry, kde sú združení podtatranskí poľnohospodári a spoločne vyvážajú bio mlieko do Talianska a Nemecka.

„Išli tam kamióny s bio mliekom, aj dnes oň majú záujem, ale cena vychádza rovnako ako pri komerčnej produkcii,“ hovorí Peter Pelach.

Bio mlieko naďalej produkuje Ekofarma Važec aj družstvo v Šuňave, kde chovajú slovenský strakatý dobytok. Väčším producentom bio mlieka je aj Poľnohospodárske družstvo Štrba, ktoré však nebolo nikdy členom Biotarty. Im sa produkcia biomlieka vypláca.

Pre veľkú mliekareň

PD Štrba vyprodukuje ročne 1,5 milióna litrov bio mlieka a chovajú iba slovenský strakatý dobytok. Všetku produkciu vozia do mliekarne Tami v Kežmarku.

„Rozdiel v cene surového kravského bio mlieka v porovnaní so surovým konvenčným kravským mliekom predstavuje jeden-dva centy. My máme nižšie náklady na výrobu takéhoto mlieka, nekupujeme drahé suroviny, ale kŕmime dojnice len tým, čo sami vyprodukujme. Tam je nejaký ten prínos,“ vysvetľuje Pavol Knapík, predseda predstavenstva PD Štrba.

PD Štrba má štruktúru rastlinnej výroby postavenú na pokrytí potrieb chovu zvierat.

„Chov dobytka a ekologický režim nám vychádzajú ako najlepšia možnosť, keďže máme 1300 hektárov trávnych porastov. Keby sme mali dobrú úrodnú pôdu ako na dolniakoch, nešli by sme do ekológie. Vedeli by sme si to, čo dnes dostávame v dotáciách na ekologickú výrobu, vykompenzovať rastlinnými komoditami,“ opisuje.

Produkcii bio mlieka sa okrem družstiev pod Tatrami venuje napríklad aj farma Zelený Klátov v Dunajskom Klátove z okresu Dunajská Streda.