Práve v tomto období viac spomíname a poľnohospodárstvo je tým odvetvím, ktoré prešlo za posledných dvadsať rokov citeľnými zmenami. A tie idú ruka v ruke s konkrétnymi osudmi ľudí. Preto aj Farmárova nedeľa navštívila Eduarda Janíčka, pred dvadsiatimi rokmi mladého a ambiciózneho muža, v súčasnosti, okrem iného, chovateľa oviec.

Eduard Janíček pred viac ako dvadsiatimi rokmi nastúpil do Agrokombinátu v Liptovskej Osade, v tom čase prosperujúceho, ale i progresívne rozvíjajúceho sa poľnohospodárskeho podniku, ktorý bol okrem iného zameraný na chov oviec. Základné stádo tvorilo viac ako 1800 bahníc.

„Mal som na starosti aj rozvoj chovu oviec v bývalom Stredoslovenskom kraji. Agrokombinát bol totiž určitým gestorom rozvoja ovčiarstva na Slovensku. A tam som získal aj cenné skúsenosti od starších kolegov, dostával som sa do problematiky chovu oviec, do ekonomiky, ale i do plemenárskych činností,“ spomína Eduard Janíček.

V období pred rokom 1989 existoval jeden podnik zahraničného obchodu, ktorý realizoval ovčie mäso na iných trhoch. Ako spomína Eduard Janíček, veľmi dobre vzťahy boli s Gréckom a Cyprom, neskôr sa začali jahňatá vyvážať i na taliansky trh.

Ďalším produktom z oviec je mlieko, to sa z približne 650 salašov zvážalo do bryndziarni.

„Osobne som ich prešiel spolu s bryndziarmi približne 360. Už vtedy spĺňali náročné kritéria,“ hovorí Eduard Janíček.

Pri vlne, ktorú by teraz mnohí chovatelia oviec radšej oželeli, hovorí o nákupných cenách na podstatne vyššej úrovni. Vlna sa spracovávala v Rajci na koberce, alebo putovala do práčovní v Čechách, ale i na Slovensku.

Prišiel rok 1989 a po tomto období mnohé poľnohospodárske podniky zanikli, iné sa rozpadli, alebo preorientovali svoju výrobu.

„Chvíľu som blúdil, ale stále ma to ťahalo k ovciam. Podarilo sa mi získať hospodársky dvor po bývalom poľnohospodárskom družstve v Udiči, pri Považskej Bystrici,“ hovorí Eduard Janíček.

V súčasnosti chová približne šesťsto oviec na výmere 250 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Farmu buduje z vlastných prostriedkov. Nepodarilo sa mu získať dostatočný počet bodov, aby uspel so žiadosťou o európske peniaze.

„Máme ovce, máme výrobné kapacity, máme chuť robiť a čo nám chýba, je odbyt týchto produktov. A to vieme dosiahnuť len propagáciou výrobkov z oviec,“ uzatvára, už z pohľadu jedného z predstaviteľov Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku – Eduard Janíček.