Slovenskí pestovatelia paradajok hlásia pre extrémne horúčavy pokles produkcie o 20 až 30 %. Problémom pritom nie je nedostatok vody. Rastliny v skleníkoch čoraz horšie zvládajú dlhé obdobia vysokých teplôt, čo sa prejavuje menšou úrodou, horšou kvalitou plodov a napokon aj vyššími cenami pre spotrebiteľov. Uviedol to Peter Zubaľ, predseda Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska (ZZZS).

Vysoké teploty podľa ZZZS čoraz výraznejšie zasahujú aj produkciu zeleniny v skleníkoch. Pri paradajkách pritom vzniká zdanlivý paradox. Hoci rastú v kontrolovanom prostredí a pestovatelia im dokážu zabezpečiť dostatok vody, pred extrémnym teplom ich skleníky úplne neochránia.

„Mimoriadne náročné sú obdobia, keď vysoké teploty pretrvávajú nielen počas dňa, ale aj v noci. Rastlina pri dlhodobom tepelnom strese mení svoje fyziologické správanie – obmedzuje generatívny rast a tvorbu plodov a väčšiu časť energie smeruje na zachovanie svojich základných životných funkcií,“ vysvetlil pestovateľ Zsolt Bindics.

Horúčavy komplikujú aj tvorbu kvetov, dozrievanie plodov či opeľovanie.

„Opeľovanie zabezpečujú čmeliaky, ktorých aktivita je počas extrémnych horúčav výrazne nižšia. Zabezpečenie dostatočného opelenia skleníka si preto vyžaduje dodatočné náklady,“ upozornil dlhoročný pestovateľ Branislav Oremus.

Dôsledky horúčav už cíti aj trh. Domácich paradajok je menej a ich ceny rastú. Pestovatelia však upozorňujú, že zdražovanie nemôže jednoducho kopírovať prepad produkcie. Príliš vysoká cena by totiž narazila na hranicu, ktorú sú slovenskí spotrebitelia ešte ochotní zaplatiť.

Situáciu podľa ZZZS komplikuje aj samotná konštrukcia skleníkov. Tie boli desaťročia budované predovšetkým tak, aby rastlinám zabezpečili dostatok tepla a umožnili predĺžiť pestovateľskú sezónu. S čoraz častejšími extrémnymi horúčavami však pestovatelia riešia opačný problém – ako skleníky účinne ochladzovať.

„Účinné chladiace technológie predstavujú vysoké investičné aj energetické náklady. Pri súčasnej ekonomike pestovania a absencii dlhodobých obchodných dohôd je návratnosť takýchto investícií pre pestovateľov problematická,“ doplnil Peter Kelemen z farmy Beri (Ovozela).

Podľa ZZZS skúsenosť tohto leta ukazuje, že diskusia o klimatickej zmene v poľnohospodárstve sa nemôže obmedzovať iba na sucho a nedostatok zrážok. Pri kompenzácii dôsledkov sucha treba myslieť aj na kompenzáciu dosahov horúčav pre špeciálnu rastlinnú výrobu.

„Špeciálna rastlinná výroba čelí vlastným klimatickým rizikám. V prípade skleníkov nejde primárne o nedostatok vody, ale o rastúcu intenzitu a dĺžku extrémnych teplôt, na ktoré nie sme ako sektor pripravení,“ priblížila Jana Gnojčáková zo ZZZS.

Problém prichádza v období, keď slovenskí zeleninári už čelia tlaku cien, lacnejšiemu dovozu, rastúcim logistickým a obalovým nákladom a novým administratívnym a legislatívnym povinnostiam.

„Ak má Slovensko zachovať domácu produkciu zeleniny za prijateľné ceny pre spotrebiteľov aj v nasledujúcich rokoch, bude potrebné vytvoriť podmienky na podporu špeciálnej rastlinnej výroby, ako aj investícií do technológií, ktoré pomôžu pestovateľom zvládať nové klimatické podmienky,“ dodala Gnojčáková.