Keby sa robilo spomienkové výročie konca Európskej zelenej dohody v poľnohospodárstve a potravinárstve, mohol by pripadnúť na niektorý z týchto dní. Mimo väčšieho záujmu médií a spoločnosti totiž EÚ úplne otáča kormidlo európskej pesticídovej legislatívy a ku kompletnému obratu chýba už iba jeden krok.

Bruselská politická realita po eurovoľbách sa riadi jednoduchým vzorcom: slovo green sa stalo takmer vulgárnym a v strategických dokumentoch ho nahradilo heslo konkurencieschopnosť.

Platí to aj pre pesticídy. V záujme osekávania predpisov a pravidiel chce výrazne uľahčiť život tým, ktorí ich vyrábajú a aj aplikujú pri práci na poli. Návrhy obsahujú uvoľnenie pravidiel pre postreky dronmi, či rýchlejšie uvádzanie biopesticídov a produktov fermentácie na trh.

Najviac ale európskych lobistov do pozoru postavil návrh na zjednodušenie schvaľovacieho procesu pre pesticídne aktívne látky.

Legislatívny kotrmelec

Síce to znie nevinne, no v skutočnosti to búra základy európskej ochrany bezpečnosti potravín, ktorou sa Únia zvykne pýšiť po celom svete.

Minulosťou by sa stal 15 rokov starý systém periodického prehodnocovania pesticídov, kedy si každá schválená aktívna látka musí prísť raz za 10 rokov po opätovné povolenie európskych úradov.

Princíp je jednoduchý: umožňuje to z polí vyradiť tie pesticídy, u ktorých sa medzičasom ukáže, že sú toxické a trh to nepriamo núti hľadať lepšie a bezpečnejšie náhrady.

EÚ takto z obehu od roku 2011 vyradila 54 rôznych aktívnych látok: chlorpyrifos, mankozeb, viaceré neonikotinoidy a takmer aj glyfosát.

Návrh Komisie ale autorizačnú logiku úplne preklápa. Pesticídy dostanú prakticky neobmedzené povolenia a pravidelné potvrdzujúce autorizácie budú vo voliteľnom režime.

Komisia to odôvodňuje tým, že európske dohliadajúce úrady nestíhajú držať krok s agrochemickými firmami, keď má od nich na stole desiatky žiadostí o povolenie aktívnych látok.

Očakávaná reakcia

Pri určitom nadnesení sa dá povedať, že dopady niektorých látok na ľudské zdravie a prírodu už vedci ani nemusia skúmať, lebo sa nimi úrady nebudú ani zaoberať.

Podľa niektorých analýz legislatívy to môže platiť aj pre spomenutý glyfosát a neonikotinoid acetamiprid, okolo ktorých je zhruba toľko pochybností ako nespochybniteľných úspechov v boji s burinami či so škodcami.

Reakcia ochranárov a vedcov bola presne taká, ako sa dalo čakať. Environmentálne a spotrebiteľské združenia hovoria o hazarde so zdravím detí, poliach bez života a kontaminovaných vodách.

Zapojil sa aj jeden z najprestížnejších vedeckých časopisov Science, ktorý hovorí o obrovskom riziku.

Komisii nepomohol ani Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, ktorý nepriamo odkázal, že nakopené žiadosti by pomohlo skôr odblokovať viac hodnotiteľov ako zmena legislatívy.

Od extrému k extrému

Napätej situácii sa ale zrejme dalo predísť, ak by sa Európska komisia vedela poučiť z predošlých chýb.

Pesticídy už raz rozdelili európsky agrosektor. Bolo to v roku 2020, keď Komisia v rámci novej potravinovej stratégie Z farmy na stôl navrhla znížiť používanie postrekov a ich rizík o polovicu. Poľnohospodárov bez diskusie a analýzy dopadov postavila pred hotovú vec.

Odvtedy preto verejne začali komunikovať príbeh o hluchých európskych úradníkoch odtrhnutých od reality. V očiach ochranárov a časti verejnosti ich ostrý odpor bol potvrdením, že na európskych farmách asi niečo nie je v poriadku.

Z odbornej debaty sa stala ideologická, v ktorej nerozhodujú fakty, ale otázka, komu viac veríme.

Dnes sa situácia opakuje, len si aktéri vymenili úlohy, no zákopy sú opäť o niečo hlbšie.

To, že naši poľnohospodári potrebujú nové a efektívnejšie nástroje, ako sa brániť starým a novým škodcom, je bez diskusie. Rovnako tak potreba uľahčiť život tým, ktorí im s tým pomáhajú.

Lenže dobrá regulácia nie je tá, ktorá vyhovuje jednej alebo druhej strane. Dobrý zákon je taký, pri ktorom všetci rozumejú, aké budú jeho náklady, prínosy a riziká.

Dobrá správa pre obe strany

Medzi zmenami, ktoré Komisia navrhuje, je aj zavedenie prísnejších maximálnych limitov rezíduí na dovoz potravín z tretích krajín. To by výrazne pomohlo vyrovnať podmienky medzi našimi poľnohospodármi a ich konkurentmi z Južnej Ameriky, Ázie a Afriky, kde je používanie pesticídov oveľa uvoľnenejšie.

Rieši to zároveň dvojaký meter, pri ktorom môžu výrobcovia vyrábať a vyvážať pesticídy, ktoré sú v EÚ na čiernej listine, no môžu sa na stoly Európanov dostať v dovezených potravinách. V roku 2024 vyviezli európske spoločnosti 122 000 ton takýchto pesticídov, čo bolo o 50 percent viac ako v roku 2018.