Ekologické poľnohospodárstvo vychádza z princípov návratu tradičného spôsobu obrábania pôdy a poľnohospodárskej výroby. Vďaka nemu sa na pulty našich predajní dostávajú také špeciality ako je napríklad biovíno alebo rôzne potraviny s takýmto prívlastkom.

Napríklad o zeleninu z ekologického poľnohospodárstva je napriek vyššej cene značný záujem. Napriek nárastu výmer ekologického poľnohospodárstva za ostatné desaťročie, bude takýto spôsob dorábania potravín pravdepodobne vždy akousi alternatívou voči konvenčnému poľnohospodárstvu.

„Je to zložitý systém a preto sa komplexne riadi na európskej úrovni. Všetkých 28 štátov pracuje na rovnakej báze, aby sa bioprodukty mohli voľne pohybovať vo všetkých členských štátoch a mohli byť využité na výrobu ďalších biopotravín,“ hovorí Juliana Schlosserová, riaditeľka Odboru životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom.

Tam sa registrujú aj ekologickí prevádzkovatelia. To znamená v systéme sú naše produkty prvovýroby aj hotové výrobky, ktoré putujú do celej EÚ.

„Naše, aj zahraničné musia byť podľa európskeho práva označené. V prípade porušení sa tieto bioprodukty stiahnu z trhu. Existuje aj databáza, kde sú uvádzané bioprodukty, ktoré nespĺňajú kritériá a limity. Napríklad  sa v nich nájdu rezíduá pesticídov alebo GMO, potom všetci delegáti členských štátov dostanú informácie o takýchto produktoch a vystopujú, či v danej krajine sa ten produkt predáva. Musí sa totiž stiahnuť z predaja,“ pripomína Juliana Schlosserová.

Bioprodukcia v rastlinnej výrobe bola na úrovní EÚ založená v roku 1991, živočíšna o niekoľko rokov neskôr. Aj keď sme my ešte neboli členmi tohto spoločenstva, v našich podmienkach sa zhruba v rovnakom čase stretlo 37 prvovýrobcov sformovaných v združení Natural Alimentaria.

„Až do vstupu do EÚ sme existovali podľa nášho národného systému, podobne ako to doteraz funguje na Ukrajine alebo v Srbsku. Systém sme si postupne prispôsobili európskemu,“ hovorí J. Schlosserová.

Napriek postupnému záujmu o ekologické poľnohospodárstvo nie je tým, ktoré by pôsobilo ako hlavný prúd nášho poľnohospodárstva.

„Do tohto systému sa väčšinou zapájajú tí, čo zažili nejaké nemilé situácie s chemickou ochranou rastlín, výskytom rezíduí pesticídov alebo chcú pestovať čisté potraviny pre alergikov. Často sú za tým ťažkosti rodinných príslušníkov, alebo detí a túto skúsenosť zahrnú do podnikateľského plánu,“ hovorí J. Schlosserová a potvrdzuje, že zväčša ide o menšie firmy a samostatne hospodáriacich roľníkov.

Záujem o ekologicky obhospodarovanú pôdu je však stále. Kým na začiatku minulého roka sme boli na úrovni 11%, cez rok klesli výmery na 9% z celkovo obhospodarovanej pôdy.

„Teraz nám opäť stúpol záujem o ekologické hospodárenie, aj pre príchod nového programovacieho obdobia, v ktorom je nádej, že ak sa prvovýrobca stane biofarmárom, dostane výraznejšiu podporu. Teraz dostávame veľa žiadostí o podporu, ale táto situácia nie je len u nás, ale možno ju sledovať vo všetkých krajinách EÚ,“ hovorí J. Schlosserová. Najčastejšie ide o ovocie, zeleninu, mlynské a pekárenské produkty, cestoviny, ale aj živočíšne produkty ako sú biomäso a bioprodukty zo sortimentu mliečnych výrobkov ako mlieko a bryndza. Keďže tieto produkty majú vyššiu cenu, neraz sa nedostanú do bežných reťazcov. No vďaka rozšírenému predaju z dvora si tieto výrobky nájdu cestu k spotrebiteľom. Napríklad medziročne stúpol záujem u spotrebiteľov o biovíno, a stúpla výmera z 80 na 110 hektárov vinohradov prevádzkovaných v systéme bio.

„Biopotraviny musia byť odlíšiteľné na prvý pohľad, musí tam byť slovíčko bio alebo organic. V názve musí byť viditeľné, že produkt vzišiel z takéhoto poľnohospodárstva. Musí byť k nemu vydaný certifikát, na obale musí byť jasná informácia o vysledovateľnosti produktu až k prvovýrobcovi, vďaka kódu inšpekčnej organizácie. Musí byť tiež na obale uvedené, či je surovina európskeho alebo mimoeurópskeho pôvodu,“ hovorí J. Schlosserová.

Na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom zaznamenávajú aj oznámenia o falošnom alebo nepravdivom označení biovýrobkov. Ústav minulý rok udelil až 15 sankcií za neodôvodnené označovanie produktov značkou bio. Neraz sa aj odhalia nekalé praktiky farmárov. Raz za rok musí byť ekologický prevádzkovateľ podľa presných predpisov skontrolovaný. Pravidlá platia od prvého dňa vstupu do systému. Kontroluje sa vystopovateľnosť použitých prípravkov, čo sa overuje v administratíve. Samozrejme, dá sa odhaliť aj nekalý úmysel. Podľa sortimentu burín, zo vzoriek rastlín, zeminy, niekedy aj podľa nedostatkov v administratíve. Systém dorábania ekologických potravín má aj u nás ešte zopár medzier, ktoré by azda doriešil tretí sektor. Aj keď na stránke ÚKSUPu nájdeme zoznam certifikovaných producentov ekologických potravín, už nenájdeme stránku, kde by sme si našli celý sortiment výrobkov, ktoré sú u nás na trhu označené značkou bio, či našich alebo z dovozu.