Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) upozorňuje na zvláštne praktiky niektorých firiem, ktoré špekulatívne nakupujú pôdu, pričom jej využitie za účelom produkcie potravín je častokrát otázne. Informovala o tom Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK. Poľnohospodárska pôda má podľa komory slúžiť na produkciu potravín.

Priblížila, že poľnohospodári informujú o pribúdajúcich prípadoch nakupovania poľnohospodárskej, hlavne ornej pôdy. Rôzne firmy rozposielajú po Slovensku listy jej majiteľom alebo nájomcom s ponukou na výhodný obchod. SPPK si urobila prieskum v regiónoch, podľa ktorého najčastejšie ponuky prichádzajú poľnohospodárom pôsobiacim v oblasti Liptova, Martina, Levíc, Dunajskej Stredy, Levoče či Trenčína. Tieto firmy síce vo svojom názve používajú slová ako napríklad „agro“, „farma“ alebo „poľnohospodári“, ale podľa predmetu podnikania sa poľnohospodárskej prvovýrobe nevenujú a ide aj o spoločnosti so sídlom mimo územia SR.

„Firmy v listoch deklarujú, že po odkúpení pôdy sa budú poľnohospodárstvu naďalej venovať. No vieme aj o prípadoch, kedy tieto subjekty nakúpenú pôdu ponúkli na ďalší predaj za sumy oveľa vyššie, než zaplatili pri odkúpení od predchádzajúcich majiteľov. Samozrejme nemôžeme nijakým spôsobom rozporovať nákup pôdy a jej následný predaj za účelom zisku. Považujeme však za neférové, ak niekto obchodovanie s pôdou zakrýva tvrdeniami o poľnohospodárskej produkcii, hoci pravda môže byť aj úplne iná,“ uviedol predseda SPPK Andrej Gajdoš.

Hovorkyňa poznamenala, že v podmienkach slobodného trhu a voľného pohybu tovaru a služieb v EÚ, pozemky nevynímajúc, nie je možné obmedziť predaj pozemkov či vylúčiť kohokoľvek z možnosti nákupu pozemkov. To platí aj pre subjekty, ktoré nakupujú pozemky ako investíciu, respektíve na následný predaj so ziskom. Firmy tak môžu nakúpiť úrodnú pôdu i bez ďalšieho následného záujmu využiť ju na poľnohospodársku produkciu, hoci pôvodne v listoch poľnohospodárom tento cieľ aj deklarujú. Namiesto farmárčenia sa tak na úrodnej pôde v budúcnosti môže aj stavať.

„Sme si vedomí, že prísnejšia regulácia predaja pôdy je v podmienkach európskeho priestoru mimoriadne komplikovaná. Na druhej strane chceme zachovať čo najväčšiu časť poľnohospodárskej pôdy na ten účel, na ktorý je určený, teda na výrobu potravín. Je dôležité, aby sa o neserióznom konaní niektorých firiem dozvedela aj širšia verejnosť a najmä, aby majitelia pôdy dôsledne zvažovali každú jednu takúto ponuku o nákup pôdy. Pokiaľ firme nedôverujú, môžu sa obrátiť na advokáta, ktorý posúdi serióznosť ponuky, a to aj vo vzťahu k možnému porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže,“ povedal Gajdoš.

Holéciová: Je na rozhodnutí každého majiteľa, ako so svojou pôdou naloží

V niektorých regiónoch poľnohospodári podľa Holéciovej spustili už aj vlastné informačné kampane. Osvetou chcú pôsobiť preventívne a vysvetľovať majiteľom, občanom v obciach a hospodárom na pôde, prečo je dôležitá istota poľnohospodárskej produkcie. Radšej sa podľa nich oboznámiť s rizikom predaja pôdy, ako neskôr zistiť, že na bývalom poli sa už nepestuje, ale stavia.

„Dohodli sme sa s obcami, že rozhlasom informujeme o takýchto podľa nás nie korektných praktikách niektorých firiem. Napísali sme aj listy so širším vysvetlením problému, ktoré roznášajú do schránok brigádnici. Podľa nášho prieskumu niektoré firmy nemajú seriózny zámer produkovať potraviny. Je naším cieľom o tom informovať tých, ktorí vlastnia pôdu alebo ju majú v nájme a venujú sa poľnohospodárstvu,“ opísal situáciu v trenčianskom regióne predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Trenčín Martin Švajda.

Holéciová dodala, že je na rozhodnutí každého majiteľa, ako so svojou pôdou naloží. Pre každého zodpovedného hospodára by malo byť prioritou, aby chránil základný výrobný prostriedok na produkciu potravín, akým pôda je. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že pôda by nemala byť považovaná za bežný kapitálový prostriedok, nakoľko zabezpečuje obživu a produkciu potravín. Bolo by vhodné, keby užívala aj určitú ochranu zabezpečenú štátom, ako je to v iných krajinách EÚ.