V Poľnohospodárskom družstve podielnikov v Kežmarku chovajú tisícdvesto kusov dobytka a pritom tu nenájdete jediné vidly. Presviedča nás o tom tamojší predseda družstva Vladimír Baran. Možno aj vďaka tomuto malému detailu tvoria polovicu zamestnancov družstva mladí ľudia s vekom do 35 rokov. A to je naozaj slovenský unikát.

Kto doteraz nepostavil…

„Koniec každej drevenej násady náradia musí držať človek. Nájsť ľudí ochotných pracovať manuálne v živočíšnej výrobe môže byť problém. Každý si chce čo najviac uľahčiť prácu a preto už roky investujeme do stavieb, ale aj strojov, ktoré za nás nastelú, nakŕmia, prihrnú či vyhrnú,“ vymenúva pravidelné činnosti pri prvovýrobe mlieka predseda družstva.

Základný predpoklad na modernú výrobu splnili v roku 2009, keď otvorili nový veľkokapacitný kravín. Nahradil tak sedem pôvodných maštalí umiestnených na viacerých hospodárskych dvoroch, v ktorých pracovalo spolu 42 ľudí. Dnes sa o tristopäťdesiat dojníc stará šesť kolegov.

„Kto doteraz neopravil, či nepostavil nové stavby, ktoré mu prinesú úsporu pracovnej sily, ten to už pri aktuálnych cenách zrealizuje len ťažko,“ myslí si Vladimír Baran.

V jasne formulovanom názore ho podporuje nedávna skúsenosť, keď si dali preceniť pripravovanú stavebnú investíciu. Skutočnosť ich po zvýšení cien natoľko zaskočila, že sa rozhodli realizáciu odložiť. Ceny však rastú vo všetkých oblastiach, no najviac sa v spoločnosti hovorí o energiách. Prvovýrobcovia mlieka patria v poľnohospodárstve k najväčším spotrebiteľom elektrickej energie. S koncom roka čaká mnohých agropodnikateľov koniec dlhodobých kontraktov a prechod na nové zmluvy s aktuálnymi cenami.

„To, čo sme v tejto neistej situácii vypočítali bolo, že náklady na liter mlieka by nám len z dôvodu nárastu cien elektriny po novom roku vzrástli skokovo o 10 až 15 centov!“ hovorí Vladimír Baran.

V najbližších dňoch preto začnú s inštaláciou elektrocentrály, ktorá bude energiu vyrábať z nafty. Vďaka nej tak budú dojiť aj chladiť mlieko. Výroba kŕmnych zmesí bude zas prebiehať v časoch, keď je k dispozícii lacnejší nočný prúd.

„Všetky naše prepočty hovoria v prospech elektrocentrály. Taký nárast cien elektrickej energie by naša živočíšna výroba jednoducho nezvládla a my chceme hľadať možnosti, ako v nej pokračovať,“ povedal Vladimír Baran.

V kravíne z roku 2009 sú spolu hlavný zootechnik Ing. Marek Benč (vľavo) a zootechnik Ján Irha.

Investície do informácií

Roky realizujú pri chove slovenského strakatého dobytka prístup efektívnej intenzity. Okrem minerálnych prísad a občasného prilepšenia kŕmnej dávky v podobe repkového extrahovaného šrotu si všetky krmivá vyrábajú sami. A tak namiesto sóje podávajú už desať rokov vlčí bôb, či lupinu, ako ho niektorí nazývajú.

„Štartér pre teľatá miešame tiež najmä z vlastných komodít, pričom obsahuje až desať ingrediencií. Jeho zloženie sa nám ale osvedčilo. Teľatá vo veku dvoch mesiacov majú 85 až 90 kilogramov,“ hovorí Vladimír Baran.

V posledných troch rokoch investujú v Kežmarku do informácií. Vďaka genomike vedia z chlpu jalovice pomocou DNA zistiť, aké sú jej budúce predpoklady úžitkovosti, ale aj nájsť vhodného býka na pripustenie.

„Tie informácie sú k nezaplateniu. Už pri sedemmesačnej jalovici vieme, či to bude výborná dojnica, alebo bude mať len toľko mlieka, že ním nakŕmi na pasienku svoje teľa, ktoré neskôr predáme,“ vysvetľuje predseda družstva.

Tento prístup je možný vďaka tomu, že okrem dojníc chovajú aj kravy bez trhovej produkcie mlieka. V mliečnom aj mäsovom programe hovoríme o jednom plemene. Posledné roky sa orientujú len na chov slovenského strakatého dobytka. Genomikou už dopredu vedia, ktorou cestou sa konkrétna jalovica bude uberať. Vedecká disciplína im odpovedá aj na otázku, akého býka zvoliť z hľadiska budúceho potomstva. Vyberajú ho podľa chovateľského cieľa každého poľnohospodára.

„Máme záujem u budúcich generácií zvierat zlepšiť upnutie vemena, upraviť hrúbku a dĺžku ceckov a mierne zvýšiť telesný rámec. Postupne smerujeme aj k zlepšeniu zložiek mlieka,“ hovorí Vladimír Baran.

A prečo poľnohospodári v Kežmarku, ktorí disponujú dojárňou si ako hlavnú prioritu postavil tvar vemena?

„Nikdy nevieme, či raz nebudeme nútení ísť smerom robotického dojenia. A vtedy musíte mať na to pripravené stádo. V živočíšnej výrobe nerozmýšľame zo dňa na deň. Tam musíme k cieľu prechádzať roky,“ hovorí predseda.

Dlhoročná prax nie vždy prináša ocenenie

Intenzívna živočíšna výroba zabezpečuje družstvu dostatok organickej hmoty, ktorá každoročne zlepšuje kvalitu pôdy. Najmä vďaka tomu sa im darí dosiahnuť nadpriemerné úrody. Vlani sypala pšenica cez 7 ton z hektára, tento rok dosiahli o pol tony menej. Priemerka jačmeňa bola vlani päť ton, tento rok šesť. Spokojní sú po aktuálnej žatve aj s ovsom, ktorý dosiahol vyše päť ton z hektára a s repkou, ktorá priniesla 3,5 tony z hektára.

Na poľnohospodárskom družstve pracuje Vladimír Baran od polovice osemdesiatych rokov. Posledných osem rokov ako predseda družstva. Vďaka zootechnickému vzdelaniu a vzťahu k živočíšnej výrobe neustále hľadá cesty ako vyrábať a vďaka skúsenostiam ich aj nachádza. Dlhoročná prax však nie vždy prináša ocenenie.

„Podali sme investičný projekt. Máme 95 bodov a päť bodov sme stratili len kvôli mne, lebo som starý. Človeka to zamrzí, pretože celý život pracujete na družstve a vďaka mne príde podnik o päť bodov, lebo ich nezískame za vek,“ uzatvára predseda.