Priemerné úrody zrnovej kukurice na Slovensku v ostatných rokoch postupne rastú. Napriek tomu je jej úrodový potenciál výrazne vyšší, ako naše aktuálne výnosy. Do akej miery sa podarí zvyšovať úrody kukurice v období neustáleho rastu výrobných nákladov diskutovali v minulom týždni zástupcovia Zväzu pestovateľov a spracovateľov kukurice v Nitre.

Zrnová kukurica je náročná na dosúšanie zrna

„Priemerná úroda zrnovej kukurice bola v rokoch 2010 – 2014 na úrovni 6,32 ton. V rokoch 2015 – 2021 to bolo 7,43 ton z hektára, čo je narastajúci trend. Hovoríme ale len o 53 percentách z jej úrodového potenciálu, ktorý je 12 až 14 ton,“ uviedol Ladislav Moravčík, predseda ZPSK.

Slovensko ročne exportuje 460 tisíc ton kukurice. Naša domáca spotreba je asi jeden milión ton. Najväčšia časť domácej potreby smeruje vo výške 350 tisíc ton, podľa predsedu ZPSK, do výroby etanolu, len o niečo menšia produkcia je potrebná pre potravinársky priemysel. Na kŕmny fond je nevyhnutných 310 tisíc ton.

„Zrnová kukurica je náročná na dosúšanie zrna. Z vlhkosti na úrovni 15 až 25 percent sa dosúša na 14 percent. Pri cenách roku 2021 dosahovali náklady na dosúšanie plynom výšku približne 11,5 milióna eur. Pri zvýšení cien plynu o 100 percent hovoríme o 23 miliónoch eur,“ hovorí predseda zväzu.

A bude ešte horšie. Dozvedeli sa členovia ZPSK z úst Radoslava Ďuranu z neziskovej organizácie Inštitút ekonomických a spoločenských analýz.

„Cena plynu zažila štvornásobný nárast. Ak sme pred rokom hovorili o 19,35 eur za MWh, tak aktuálne sme nad 90 eurami za MWh,“ povedal Radoslav Ďurana.

Náklady výrazne rastú

Už vlani došlo k nárastu cien, no začiatok vojny vo februári zvyšovanie cien ešte zrýchlil. Zmenu cien energií už cítia aj poľnohospodári.

„Pri sušení kukurice spotrebujeme od 420 do 480 tisíc m3 plynu. Závisí to od vlhkosti a množstva produkcie. Celkovo usušíme 11 tisíc ton šulkového materiálu osivovej kukurice, čo je približne 5 tisíc ton prírodného osiva. Cena za posledný rok narástla štvornásobne z 20 na približne 90 eur za MWh,“ Juraj Schuchmann z akciovej spoločnosti Granelam v Ostrove.

Celkovo sa na Slovensku dopestuje 13 tisíc ton osivovej kukurice ročne. Zvýšenie cien plynu sa nedotýka poľnohospodárov len prostredníctvom dosúšania, ale aj cez ceny dusikatých hnojív.

„Až 80 percent vo výrobných nákladov dusikatých hnojív tvorí zemný plyn. Duslo Šaľa ako ich výrobca nakupuje až 10 percent celkovej slovenskej spotreby plynu,“ informuje Radoslav Ďurana.

Poľnohospodárov pravdepodobne už v tomto roku čaká prehodnocovanie toho, koľko priemyselných hnojív je pre ich hospodárenie nevyhnutných.

„Tento rok ideme intenzívnou výrobou a na množstve hnojív sme zatiaľ nešetrili. Aktuálne ceny sú v našom podniku o 130 percent vyššie, oproti roku 2020. V tomto roku už musíme zvažovať čo a v akých objemoch kúpime na zabezpečenie výživy rastlín,“ informuje nás Marian Cikatricis, predseda PPD Prašice v okrese Topoľčany.

Ako sa obrovský nárast cien energií, ku ktorému začalo dochádzať už vlani, prejaví na osevných postupoch poľnohospodárov či samotnej produkcii bude pravdepodobne veľmi individuálne. Predseda družstva z Prašíc však upozorňuje, že kukurica bola doteraz výbornou voľbou pestovateľov.

„Kukurica je základnou plodinou a z hľadiska nákladového aj jednou z ekonomicky najvýhodnejších. To sa však môže v súvislosti s nárastom cien plynu a tým následne aj hnojív zmeniť,“ myslí si Marian Cikatricis.

Okrem nárastu cien plynu sa zvyšujú aj ceny kukurice. Pokiaľ pred rokom dosahovala cena na burze v Paríži 240 eur za tonu, tak aktuálne to je 332 eur.