Osiate plochy kukurice za pár rokov klesli o tretinu a úrody sú ako na hojdačke. Jej pestovanie čelí veľkým výzvam – od vývoja cien na svetových trhoch, cez problémy našich poľnohospodárov so stabilitou a rentabilitou vlastného podnikania, po vplyvy klimatickej krízy, ktorá aj tento rok priniesla viacero prekvapení. Perspektíva jej pestovania bola aj témou diskusie na Dni poľa kukurice v Seliciach (okres Šaľa), ktorý organizovalo združenie predajcov poľnotechniky AGRION v štvrtok (26.9.2024).

„Ešte v roku 2021 sa na Slovensku pestovala kukurica na 203 tisíc hektároch a každoročne sme vyvážali 500 tisíc ton kukurice. Odvtedy je však tomu koniec. Aktuálna výmera je asi 148 tisíc hektárov, to je o 60 tisíc hektárov menej, ako v roku 2021. A 60 tisíc hektárov predstavuje tretinu niekdajšej výmery, o ktorú sme prišli,“ skonštatoval Ladislav Moravčík, predseda Zväzu pestovateľov a spracovateľov kukurice.

Príčin je viac

Za základný problém poklesu výmer označil predseda Zväzu výrazný rast cien energií bez dostatočných kompenzácií pre prvovýrobu.

„Kukurica je plodina, ktorá sa musí sušiť. Posledné ročníky býval odsušok na úrovni 4-5 percent, ale bežne sa odsúšalo aj 10 percent. Náklady na energie sú prvým faktorom, ktorý sa začal odrážať na poklese osiatych plôch,“ dodal Moravčík.

K ďalším problémom, ktoré pestovateľov v tomto smere demotivovali, bolo odškodnenie len vybranej skupiny poľnohospodárov za sucho z roku 2022 Peňazí sa dočkali len producenti kukurice, ktorí mali zároveň živočíšnu výrobu. Negatívnu stopu na osiatych plochách zanechal aj dovoz z Ukrajiny a svoj vplyv má aj absencia veľkých spracovateľov.

„Aj nové programové obdobie európskej agropolitiky poškodilo kukuricu. Z rastlinnej výroby azda najviac. Pribudli rôzne podmienky, čo sa týka svahovitosti nad 7 percent, nemožnosti dva roky po sebe pestovať kukuricu na rovnakej parcele alebo obmedzenia v orbe. To boli pre kukuricu najväčšie rany. Istotne aj pre iné plodiny, ale považujeme to za negatívny faktor vo vzťahu k osiatym hektárom. V niektorých oblastiach, napríklad na Orave, sú s tým kvôli svahovitosti neprimerané problémy,“ dodal Moravčík.

Úroda ďaleko od rekordov

V rámci tohtoročnej úrody je zatiaľ pozbieraných asi 30 percent úrody kukurice. Podľa štatistických odhadov sa očakáva priemerný výnos 6,9 ton z hektára.

„Zatiaľ to vychádza na 7,6 tony z hektára. Trnavský kraj má okolo 7 ton, nitriansky 6,8 tony a košický zatiaľ 9 ton z hektára – tam najviac pršalo. Uvidíme, ako to dopadne. Ak bude priemer 6,9 tony z hektára, vieme, že to nie je žiadne číslo, pretože kukurica má výrobný potenciál 14 ton z hektára a krajiny západnej Európy bežne dosahujú cez 10 ton. Avšak pri horúčavách, ktoré sme tu mali, nebude 6,9 tony zlý výsledok. Keby nebolo v júni napršalo 100 mm, úroda kukurice by nebola, možno tak 3-4 tony z hektára. A to by bol veľký klinec do rakvy,“ uviedol Ladislav Moravčík.

Na rozdiel od niektorých iných krajín majú zatiaľ naši pestovatelia dobré výsledky v zdravotnom stave kukurice.

„Máme informácie z Rumunska, Bulharska, zo severu Srbska a aj z Maďarska, najmä z jeho južnej časti, že majú zvýšené toxíny. Týka sa to aflatoxínu, ktorý je karcinogénny a zatiaľ sa nedá eliminovať. My ako skladovatelia máme v tomto čase naskladnených 20 tisíc ton kukurice na všetkých skladoch. Meriame aflatoxíny aj niektoré ďalšie toxíny, ale zatiaľ sme ich nezaznamenali,“ vyjadril sa Martin Mrllák, obchodný riaditeľ Agropodniku Trnava.

Tlak na cenu

Z globálneho hľadiska sa podľa Mrlláka v najbližšom čase očakáva tlak na zníženie cien kukurice. Vyplýva to aj z jej úrody vo svete.

„Tento rok sa črtá úroda celosvetovo v objeme 1 miliarda 250 miliónov ton. Desať rokov dozadu sa produkovala 1 miliarda 100 miliónov ton. V tomto roku očakáva vyššiu úrodu najmä v Amerike, kde bude nárast úrody na úrovni asi 50 miliónov ton. Americká centrálna banka teraz navyše znížila úroky nie o štvrť, ale rovno o pol percenta, čím chcú Američania oživiť ekonomiku a predpokladá sa, že z USA sa bude kukurica exportovať,“ dodal Martin Mrllák.

Vyššia úroda sa očakáva aj v Číne, na Ukrajine aj v niektorých európskych krajinách.

„Keby sme teraz predávali kukuricu do Nemecka, dostaneme možno 185 eur za tonu. Avšak v tomto smere máme šťastie, že žijeme na našom lokálnom trhu. Na západnom Slovensku sa už tradične produkujú vyššie ceny, ktoré sú veľmi dobré – okolo 200 eur u farmára na dvore,“ uviedol Mrllák.

Potenciál

Hoci je domáca cena nad úrovňou hodnoty na niektorých zahraničných trhoch, samotní pestovatelia by si ju vedeli predstaviť aj na vyššej úrovni.

„Prvovýroba nikdy nebude spokojná s takými cenami, aké sú. Ale ak by to bolo okolo 200 eur za tonu, bolo by to dobré,“ priznal Ladislav Moravčík.

Obaja diskutéri sa zhodli na tom, že v tejto situácii má pestovanie kukurice na Slovensku budúcnosť.

„Za mňa kukurica bude mať na Slovensku vždy potenciál. Západné Slovensko je dobrý trh na túto plodinu a lokálne produkuje vždy jednu z najvyšších cien,“ skonštatoval Mrllák.

Ustupovanie od pestovania kukurice za chybu považuje aj predseda Zväzu pestovateľov a spracovateľov kukurice.

„Bola by veľká škoda, keby Slovensko, najmä južné, prestalo kukuricu pestovať. Bola by to obrovská chyba. Dnes už aj stredné Slovensko alebo Orava kukuricu dokážu dopestovať. Keď ju dopestujú Poliaci, tak ju dopestujeme aj my v týchto lokalitách. Nesmieme od toho upustiť. Kukurica je pre národné hospodárstvo významná plodina, robí sa z nej asi 500 rôznych výrobkov. Takže jedným slovom, kukuricu u nás pestovať treba,“ skonštatoval Moravčík.

Pomôžu zálohy?

Situácia v agrosektore nie je pre slovenské podniky jednoduchá. Priznávajú to aj banky, ktoré to vidia na finančných tokoch agropodnikateľov.

„Po roku hojnosti 2022 nastalo obdobie striedmosti a vytriezvenia v roku 2023. Momentálne sa nachádzame medzi týmito dvoma extrémami. Poľnohospodári sa začínajú viac pozerať na svoje peňažné toky, šetria a vidíme to aj na vývoji stavu úverov. Keď roky predtým rástli dvojciferným číslom, posledný rok sa stabilizovali. Je tam mierne kolísanie, ale stav úverov sa nevyvíja do plusu. Buď to nechcú poľnohospodári, alebo to nechcú banky, ale to teraz nevieme rozlúsknuť,“ zhodnotil Peter Horný, vedúci oddelenia agrobiznisu a dotačného poradenstva UniCredit Bank.

Pozitívnou správou podľa neho pre sektor môže byť to, že Európska komisia odobrila vyplácanie vyšších zálohových platieb. Narásť majú o 20 percent.

„Poľnohospodári by teda mali dostávať od októbra 70 percentné zálohy a následne budú dostávať rozhodnutia do 30. júna 2025. Toto by možno mohlo trochu pomôcť, ale z pohľadu ambícií a hľadania nových výziev je situácia komplikovaná,“ dodal Horný.

Finančné nástroje

Pomôcť by podľa neho mohli aj finančné nástroje, ktoré chce štát čoskoro spustiť, hoci medzi samotnými poľnohospodármi je o nich nateraz len málo informácií.

„Nejaké stretnutia medzi Slovenskou bankovou asociáciou, ministerstvom pôdohospodárstva a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou prebehli. Zámer je spustiť finančné nástroje od 1. januára 2025. Času je relatívne málo. Keďže je ten proces nový, tak je aj relatívne zložitý na spustenie. Banky sú pripravené, lebo finančné nástroje sa používali v iných oblastiach aj predtým, takže systém majú, ale nevieme, aký systém vymyslí ministerstvo, pretože banky si to musia donastaviť. Veríme, že sa to spustí, je tam aj relatívne dosť peňazí,“ dodal Horný.

Finančné nástroje by podľa jeho slov mali pomôcť najmä poľnohospodárom v horších číslach.

„Napríklad, ak sa do nich dostali pre cenové výkyvy a podobne. Bankové úvery by mali byť dostupnejšie, aby mohli prežiť alebo aby mohli zmeniť svoj štýl výroby na to, čo pre nich bude výnosnejšie. To by malo byť hlavným cieľom. Finančné nástroje by mali byť nastavené tak, aby podporili zmenu štruktúry výroby poľnohospodárstva na Slovensku,“ dodal Peter Horný.