Celé mesiace zatvorené reštaurácie, hotely či pohostinstvá a ďalšie týždne ich fungovania len s obmedzeniami – aj to sa podpísalo na problémoch s odbytom slovenského vína. Mnohé prevádzky ho dodnes nenakupujú, pretože majú stále staré zásoby. Vinárom sa tak cesta na trh skomplikovala a jediným kanálom zostali obchodné reťazce.

„Jediným miestom, kde sa dalo kúpiť slovenské víno, tak mohol byť obchodný reťazec. Obchodníci však túto skutočnosť zneužili a tlačia na extrémne nízke výkupné ceny slovenských vín. Marža obchodníkov sa však počas pandémie zvýšila o 10 percent v porovnaní s obdobím pred pandémiou,“ upozornil Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Obchodné reťazce tak podľa zväzu zneužili pandémiu. Výkupné ceny vína sa totiž nezvýšili, hoci samotní vinári by to potrebovali.

„V dôsledku zvyšujúcich sa cien energií, obalových materiálov a ďalších vstupných nákladov sa nám navýšili výdavky o 12 až 15 percent na každej vyrobenej fľaši. Požiadavka obchodných reťazcov na udržanie a dokonca v mnohých prípadoch aj na znižovanie výkupných cien vína, je pre nás neprijateľná,“ skritizovala prístup obchodníkov výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková.

Ponuka sa zvýšila

Asi tretina vinárstiev podľa Zväzu cez obchodné siete svoje víno nepredávala, sústredila sa na predaj cez sektor HORECA. Práve títo vinári sa dostali počas pandémie do kritickej situácie. Viacerí sa pre nemožnosť odbytu rozhodli na obchody predsa obrátiť. Aj preto sa tlak obchodu na ceny mohol zvýšiť.

„Čiže reťazce si dnes môžu vyberať z ponuky vinárov. To ich však určite neoprávňuje k zneužitiu postavenia,“ dodala Pátková.

Obchod sa bráni

Obchodníci zneužitie situácie pre vlastné obohatenie odmietajú.

„Rozumieme frustrácii vinárov z pandemických opatrení, ktoré zrušili podujatia, festivaly a zavreli gastrosektor. Za to však nemôžu obchodníci. Toto sa dialo aj v iných krajinách, kde však jednotlivé vlády kompenzovali tieto výpadky cez špeciálnu covidovú pomoc, čo sa u nás nestalo,“ uviedol Martin Krajčovič zo Slovenskej aliancie moderného obchodu.

To za problém považujú aj samotní vinári, ktorí neposkytnutie pomoci opakovane kritizovali.

„Obchodníci v mnohých prípadoch naopak, vinárom pomohli, a to aj tým, že zalistovali produkty tradične určené pre sektor HORECA v čase, keď boli hotely a reštaurácie úplne alebo čiastočne zatvorené,“ dodal Krajčovič.

Podľa neho sa marže obchodníkov prispôsobujú rastúcim nákladom, pričom samotná marža nepredstavuje čistý zisk obchodu.

Budú kontroly

Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska sa aj napriek argumentom obchodníkov listom obrátil na štát. Ministerstvo pôdohospodárstva žiada o zorganizovanie okrúhleho stola, pri ktorom by sa problematika prediskutovala a navrhli by sa vhodné riešenia, ktoré by sa v čo možno najkratšom čase uplatnili v praxi.

„Som tomu otvorený. Budem od zástupcov retailových reťazcov žiadať informácie, ako reagujú na zvyšovanie cien, ako to premietajú do svojich cien. Pre mňa je dôležité, aby sme zistili, že svoje marže neúmerne nezvyšujú. Chápem, že aj oni majú nejaké svoje nominálne marže, ktoré potrebujú na svoje fungovanie, ale nevidím dôvod na to, aby ich zvyšovali. Preto budeme robiť kontroly a pokiaľ sa do nich dobrovoľne nezapoja, budeme rozmýšľať o legislatívnych nástrojoch, ako si túto spoluprácu zariadiť,“ vyjadril sa šéf agrorezortu Samuel Vlčan.

Vinári žiadajú zároveň aj tvrdšie opatrenia.

„Aby bola v budúcnosti pri prijímaní núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie v krajine, uplatnená aj klauzula, ktorá zakáže zneužívať zvýhodnené postavenie predávajúceho vyplývajúce z prijatých opatrení a obmedzí maržu na hodnotu spred núdzového stavu,“ uviedla Jaroslava Kaňuchová Pátková.

Takýto prístup samotní obchodníci odmietajú.

„Pre nás je neprijateľné požadovať neprijateľnú reguláciu, akú navrhujú vinári namiesto riešenia skutočných problémov ich  konkurencieschopnosti,“ reagoval Krajčovič.

Zmeny legislatívy nateraz nepripúšťa ani minister pôdohospodárstva.