V tabuľke uvádzame prehľad cien vybraných komodít v rozhodujúcich prístavoch, resp. obchodných miestach EÚ-27 k 17.marcu 2011 a ich porovnanie s cenami, za ktoré boli obchodované na daných miestach k 24.februáru 2011. Zároveň pri každej komodite nájdete ceny, za ktoré boli tieto komodity obchodované na Slovensku alebo v Českej republike kvôli možnosti porovnať si rozdiely v cenách komodít vo vzťahu k dopravným vzdialenostiam a následnému odvodeniu si dopravných nákladov do uvedených prístavov, či obchodných miest.

To, čo sa v uplynulých týždňoch dialo a stále deje na trhu s agrokomoditami pripomína skôr napínavý román, než poviedkové čítanie na pokračovanie.

Skôr než načrtneme ďalší možný vývoj cien, pripomeňme si niekoľko základných faktov, ktoré dlhodobo ovplyvňujú trhy. Z pohľadu uplynulého roka sú to najmä záplavy a sucho, ktoré ničili úrodu svetových top-producentov obilnín, čo sa následne prejavilo na ich nižšej produkcii, ako aj klesajúcich zásobách.

Tieto faktory prispeli k tomu, že z globálneho (celosvetového) hľadiska došlo k posilneniu cien kukurice o 85% a pšenice o 52%. Veľmi podobne sa vyvíjali ceny poľnohospodárskych komodít z pohľadu európskeho (v rámci EÚ), kde kukurica posilnila o 57%, pšenica o 75% a jačmeň až o 80%.

Na Slovensku posilnila kukurica o 88%, pšenica o 95% a jačmeň o 94%.

Takto dramatický nárast cien bázických komodít sa musel niekde prejaviť. Svetová banka odhaduje, že z dôvodu rastúcich cien potravín sa od júna ocitlo na hranici extrémnej chudoby ďalších 44 miliónov ľudí. Títo určite privítali koniec rastu cien agrokomodít, ktorého svedkami sme boli v uplynulých dňoch.

Vývoj po 16.marci na komoditných trhoch však naznačuje, že až tak jednoznačné to byť nemusí a zrejme ani nebude. Ceny totiž opäť rastú.

Poďme však pekne po poriadku a najskôr sa zamerajme na dôsledky, ktoré viedli k pádu cien.

V prvej fáze to bola zmena správania sa investorov, ktorí pre nevypočítateľnosť situácie a obrovskú nestabilitu na Blízkom východe presmerovali investície z agrokomodít na iné komodity, najmä ropu. Viedla ich k tomu eskalácia napätia v Líbyi, ktorá značne rozkolísala trhy.

Ďalším faktorom, ktorý v predošlých dňoch ovplyvňoval ceny poľnohospodárskych komodít, bol klesajúci dopyt po pšenici v štátoch severnej Afriky a Blízkeho východu.

V druhej fáze poklesu cien agrokomodít sa jednalo o oslabenie vplyvu špekulatívneho kapitálu, keď FED ukončil tzv. kvantitatívne uvoľňovanie s označením QE2.

Z vývoja cien agrokomodít na komoditných trhoch je zrejmé, že vplyv špekulatívneho kapitálu nezohráva až tak významnú rolu, ako to prezentuje rezortný minister.

Pokles cien agrokomodít v ďalšej, tretej fáze, bol spôsobený očakávaným poklesom dopytu po obilninách v dôsledku zemetrasenia v Japonsku a pokračujúcimi nepokojmi na Blízkom a Strednom Východe (Jemen, Bahrajn, Saudská Arábia). Ide o krajiny, vrátane Japonska, ktoré sú významnými importérmi obilia.

Ceny po rapídnom oslabení však začali opäť rásť, a to od stredy – 16.marca.

Čo vyvoláva tlak na ceny agrokomodít? Je to zvyšujúci sa dopyt po obilninách, ktorý sa v uplynulých dňoch znásobil a vyvoláva tak značný tlak na ich zásoby. Ku všetkému sa pridávajú rastúce ceny ropy.

Jedno je však isté, že už dnes sa s napätím očakáva, aký bude ďalší vývoj ceny „čierneho zlata“ na svetových trhoch. Toto už jednu pomyselnú métu, ktorou je 100 USD za barel, minulo. Druhou pomyselnou métou je 120 USD za barel, niektorí ekonómovia hovoria až o méte 140 USD za barel, kedy sa situácia na trhu sa môže stať neovládateľnou.

Súčasná situácia na trhu sa ukazuje ako nestabilná a jej ďalší vývoj je relatívne ťažké odhadnúť. Existuje viacero možných scenárov, ktoré vychádzajú z dĺžky trvania vojenskej operácie v Líbyi, nárastom dopytu po bázických komoditách v severnej Afrike, Blízkom a Strednom Východe a možnom QE3.

Navyše informácie o klesajúcich zásobách palmového oleja spôsobujú nárast cien aj iných olejnín.

Oživovanie globálnej ekonomiky sa stáva preto veľmi krehkým.

Vo väčšine „poľnoinfom.sk“ vybraných obchodných miest cena potravinárskej pšenice v sledovanom období od 24.2.2011 do 17.3.2011 oslabila. Najvýraznejšie v Hamburgu (-42,00 €/t) a v Rouen (-41,07 €/t).

Obchodnými miestami s menej výrazným poklesom sú Drážďany (-20,00 €/t), belgické Antverpy (-16,00 €/t), Budapešť (-10,87 €/t) a poľské Sliezsko (-1,68 €/t).

Sú aj obchodné miesta, kde v uvedenom období potravinárska pšenica posilnila. Minimálny nárast jej ceny evidujeme v Prahe (+0,76 €/t), významnejší nárast jedine v rumunskej Muntentii (+13,74 €/t).

Enormný nárast ceny potravinárskej pšenice sme zaznamenali jedine v Bratislave (!+90,60 €/t!).

Uvedený údaj pokladáme za nedôveryhodný. Znamenal by, že Slovensko má najdrahšiu pšenicu v Európskej únii, navyše v období jej predchádzajúceho rýchleho oslabovania. Údaj je potvrdením pretrvávajúcich problémov Pôdohospodárskej platobnej agentúry s monitorovaním cien jednotlivých komodít v rámci územia Slovenska. Zostáva veriť, že situácia sa obráti k lepšiemu aspoň v období žatvy.

V sledovanom období od 24.2. do 17.3.2011 výrazne oslabili aj ceny kŕmnej pšenice. Najviac vo francúzskom departemente Eure et Loir (-38,07 €/t). O niečo miernejšie v Hamburgu (-31,00 €/t) a v poľskom Sliezsku (-14,45 €/t).

Cena kŕmnej pšenice posilnila v Bratislave (+28,93 €/t). S údajom treba pracovať v zmysle vyššie uvedeného textu o PPA.

Ceny pšenice ťahali k nižším úrovniam aj ceny jačmeňov. Kŕmny jačmeň v sledovanom období oslabil vo všetkých obchodných miestach, okrem Bratislavy. Najvýraznejšie klesli ceny v nemeckom Hamburgu (-32,00 €/t), ako aj vo francúzskom Rouen (-22,07 €/t), v departemente Eure et Loir (-19,07 €/t) a v nemeckých Drážďanoch (-17,00 €/t). V ďalších obchodných miestach bol pokles miernejší, konkrétne v rakúskom Wels (-3,50 €/t) a v poľskom Zachodni (-3,13 €/t).

V Bratislave cena kŕmneho jačmeňa v uvedenom období posilnila až o (+21,50 €/t). Údaj pravdepodobne tiež celkom nekorešponduje s realitou.

Cena sladovníckeho jačmeňa klesla vo väčšine obchodných miest. Najviac oslabila v poľskom Zachodni (-39,08 €/t). Podobne tomu bolo aj v oboch francúzskych mestách Creil (-5,00 €/t) i Rouen (-15,07 €/t). V nemeckom Mannheime cena stagnovala (0,00 €/t). Zo sledovaných obchodných miest uvádza mierny nárast ceny Brno (+1,85 €/t).

Vývoj cien k záporným hodnotám zachvátil aj kŕmnu kukuricu. Tu musíme pripomenúť, že jej cena posilňovala aj v období oslabovania cien ostatných sledovaných komodít. Najviac klesla vo francúzskom Bordeaux (-24,07 €/t), v nemeckom Hamburgu (-15,00 €/t) a v Mannheime (-10,50 €/t). Iba mierny pokles sme zaznamenali v poľskom Zachodni (-2,45 €/t) a v Budapešti (-0,96 €/t).

Cena posilnila jedine v Bratislave (+35,14 €/t).

Klesli aj ceny tvrdej pšenice, konkrétne v Boloni (-13,00 €/t) a tiež v Port-La-Nouvelle (-22,07 €/t).

Oslabili aj ceny potravinárskej raže. V Hamburgu (-27,00 €/t), v poľskom Zachodni (-21,74 €/t) a v Brne o (-5,53 €/t).

Poznámka: V prípade záujmu Vás – čitateľov „Trhových cien rastlinných komodít vo vybraných krajinách EÚ“ zvažujeme, že na tomto mieste budeme striedavo uverejňovať aj ceny vybraných živočíšnych komodít. Vyjadrite sa v rámci diskusie.