Po rokoch sa tento rok na Slovensku vo väčšom rozbehli pozemkové úpravy. Ide o projekty financované z eurofondov. Slovensko na ne čakalo celé roky. Výraznejšie sceľovanie pôdy sa u nás dialo naposledy ešte v minulom storočí. Dôsledkom je fragmentovaná krajina s nespočetným množstvom vlastníckych vzťahov, ktorých počet bude bez zásahu len ďalej narastať.
Na novele zákona o pozemkových úpravách pracovalo veľmi veľa profesionálov. Aj preto ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú (SNS) mrzí, že parlament v utorok neprelomil veto prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Poznamenala, že ak bude mať SNS v budúcnosti možnosť, opätovne predloží tento zákon do Národnej rady (NR) SR. Neschválenie tejto právnej úpravy podľa nej môže spôsobiť predĺženie niektorých procesov.
Parlament neprelomil veto prezidentky SR Zuzany Čaputovej pri novele zákona o pozemkových úpravách, ktorá mala prispieť k odstráneniu rozdrobenosti vlastníctva pozemkov. Novela tak nebola opätovne schválená. Na rokovanie parlamentu ju predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.
Zástupcovia občianskych združení (OZ) Vidiecka platforma, Spolok farmárov Slovenska, Gazdovský spolok Hont-Tekov vyhlasujú, že pozemkové úpravy sú potrebné a dôležité na to, aby sa usporiadalo vlastníctvo a užívanie pôdy. Nesúhlasia však s tým, ako sa majú pozemkové úpravy uskutočňovať. Informovala o tom Vidiecka platforma.
Vláda Slovenskej republiky dnes na svojom rokovaní schválila prvé katastrálne územia, v ktorých sa budú realizovať po viac ako desaťročí pozemkové úpravy financované zo štátneho rozpočtu. Presne 120 katastrálnych území vybrala podľa transparentných kritérií 27-členná medzirezortná komisia zriadená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Zložená bola z odborníkov z rôznych oblastí.
Veľká rozdrobenosť pôdy je hlavným nepriateľom slovenských poľnohospodárov. Rovnako je ňou sťažená činnosť Slovenského pozemkového fondu (SPF), najmä v oblasti prenájmu a pri uspokojovaní reštitučných nárokov. Uviedla to v Bratislave generálna riaditeľka SPF Adriana Šklíbová na konferencii "Ako zjednotiť slovenskú pôdu".
Pri pozemkových úpravách bude možné okrem iného ustanoviť opatrovníka. Vyplýva to z návrhu novely zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Návrh by v piatok mala na mimoriadnom zasadnutí prerokovať vláda. Účinnosť by mala legislatívna norma nadobudnúť 1. januára 2020.
Každoročne by mal štát spustiť pozemkové úpravy v 120 katastrálnych územiach počas 30 rokov. Ich realizácia je potrebná ešte v 3103 katastrálnych územiach. Ročné náklady na pozemkové úpravy dosiahnu asi 30 miliónov eur. Poradie vykonávania pozemkových úprav určia vlastnícke, užívacie a mimorezortné kritériá.
Najkomentovanejšie za 7 dní