Sucho bude pre slovenské poľnohospodárstvo primárnym problémom spojeným s klimatickou zmenou. Pre TASR to uviedol Marek Živčák z Ústavu rastlinných a environmentálnych vied Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Upozornil, že deficit vody nie je daný len poklesom zrážok, ale aj zvýšeným výparom vplyvom oteplenia a zmenou rozloženia zrážok počas roka, čo sú jednoznačne faktory súvisiace s globálnym otepľovaním.

“Pri hlavných druhoch plodín zatiaľ na Slovensku štatisticky neevidujeme systematický dlhodobý pokles hektárovej produkcie, ktorý by sme mohli prisúdiť klimatickej zmene. Na druhej strane, môžeme jasne evidovať medziročné rozdiely, za ktoré sú zodpovedné jednotlivé faktory spojené s klimatickou zmenou, ako sú sucho či nerovnomerné rozloženie zrážok,” informoval Živčák.

Vedci predpokladajú, že problémy s nedostatkom vody sa budú na Slovensku prehlbovať. Na sucho sú náchylné jarné plodiny mierneho pásma s plytším koreňovým systémom, ako jarný jačmeň či hrach. Podľa Živčáka je rovnako zrejmé, že pestovanie zeleniny bez závlah bude ekonomicky veľmi rizikové.

“Pri teplotách nesmieme zabudnúť ani na fakt, že výraznejšie rastú nočné teploty ako tie maximálne denné. Nárast nočných teplôt je v súčasnosti intenzívne študovaný a je mu takisto prisudzovaný určitý pokles produktivity plodín, ktorý je skrytý, ale postihuje plodiny celoplošne a je tak ekonomicky významný,” doplnil Živčák.

Klimatická zmena má však na poľnohospodársku produkciu na Slovensku v súčasnosti aj pozitívny dosah v podobe predĺženia vegetačného obdobia, teda obdobia, počas ktorého sú teploty v rozsahu vhodnom na intenzívny rast plodín. Umožňuje to napríklad pestovanie teplotne náročnejších plodín či rozširovanie teplomilných plodín do podhorských oblastí. Podľa Živčáka to vytvára lokálny potenciál pre zvyšovanie úrod a výzvu pre pestovateľov, ktorí zmenené podmienky môžu využiť vo svoj prospech.

“Neznamená to však automatické celoplošné zvyšovanie úrod, keďže pozitívne účinky môžu byť úplne eliminované účinkom negatívnych faktorov, ako sú sucho, poveternostné extrémy alebo patogény. Je predpoklad, že celoplošne prevládnu skôr negatívne faktory spojené s klimatickou zmenou,” vysvetlil Živčák.

Na predpovedané zmeny klímy sa pestovatelia môžu pripraviť rôznymi adaptačnými opatreniami, ako sú pôdoochranné technológie, systémy šetriace vodu, nové osevné postupy, nové odrody a hybridy plodín. Veľmi dôležitým adaptačným opatrením je aj vytváranie infraštruktúry na zavlažovanie plodín. V širšom kontexte sú to aj opatrenia na zadržiavanie vody v krajine, budovanie rezervoárov závlahovej vody, ale aj vytváranie ekologicky funkčnej krajiny podporujúcej prirodzenú biodiverzitu.