Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Subjektívne hodnotenie projektov. Radšej sa radili ako písali

Subjektívne hodnotenie projektov. Radšej sa radili ako písali
insert_photoautor - Počas prestávky súdneho pojednávania v kauze Dobytkár (14. február 2023).

Subjektívne kritéria hodnotenia projektov v programovom období 2014 – 2020 boli od začiatku predmetom kritiky. V niektorých výzvach mohli poľnohospodári získať na základe úsudku hodnotiteľa až štyridsať bodov zo sto. V utorok pokračoval ďalší deň súdneho pojednávania v najväčšej korupčnej kauze slovenského poľnohospodárstva – Dobytkár. Na programe bol výsluch troch svedkov a z hľadiska poľnohospodára bola najzaujímavejšia výpoveď posledného z nich. Dušan Gábor, bývalý riaditeľ odboru metodiky a vyhodnocovania projektov na Pôdohospodárskej platobnej agentúre uviedol, že pri udeľovaní bodov v subjektívnych kritériách neexistoval žiadny písomný manuál, ktorý by jasne definoval postup rozdelenia bodov.

Svedok pracoval na PPA počas druhej vlády Róberta Fica, keď bol výkonným riaditeľom inštitúcie dnes obžalovaný Ľubomír Partika. Po nástupe Juraja Kožucha na pozíciu generálneho riaditeľa PPA odišiel z platobnej agentúry, podľa vyjadrenia na dnešnom súdnom pojednávaní, dohodou. V prípravnom konaní použil výraz „v podstate nás na hodinu vyhodil z PPA.“

Žiadateľ nevedel na čom je

Po schválení Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020 došlo k mimoriadnemu množstvu vyhlásených výziev. Slovenský dokument schválil Brusel vo februári 2015 a do parlamentných volieb v marci 2016 bolo vyhlásených 19 výziev s finančným objemom viac ako 800 miliónov eur. Predošlé vedenie PPA vtedy kritizoval aj dnes obžalovaný Juraj Kožuch.

„Po mojom nástupe sme našli 7-tisíc žiadostí o nenávratný finančný príspevok v jednej miestnosti na PPA, ktoré neboli ani registrované od ľudí na projektových podporách. Tá lehota neplynie od prijatia dokumentu, ale od registrácie projektu. Registrácia nastala o niekoľko mesiacov neskôr, ako bol projekt prijatý. Ide o dôsledok vyhlásenia 19-výziev vo veľmi krátkom období. Taktiež netuším, prečo sa vyhodnotenie projektov nerobilo za radom, ako boli žiadosti prijaté. Netuším, prečo prvé výzvy neboli vyhlásené na vzdelávanie a poradenstvo a až v tomto období by sme vyhlasovali spolu s riadiacim orgánom výzvy na konkurencieschopnosť. Veď už elementárna logika hovorí, že ľudia musia byť najskôr vyškolení, vzdelaní a až následne sa majú rozhodovať kam investovať,“ uviedol v rozhovore pre poľnoinfo.sk v roku 2019 J. Kožuch.

Výzvy z tých rokov vzbudzovali u žiadateľov nedôveru, lebo sa nedokázali sami obodovať. Do systému sa vkradol spôsob subjektívneho hodnotenia, ktorý výraznou mierou vedel zamiešať výsledkom žiadosti. Úspech či neúspech projektu závisel na bodoch subjektívneho hodnotenia. Nejasne nastavená výzva tak mohla živiť systém vybavovačov. Tak, ako ich v dnešnej výpovedi opísal kolega obžalovaného Ľubomíra Kropila.

Sprostredkoval kontakty medzi záujemcom a ministerstvom,“ uviedol prvý svedok na pojednávaní Jozef Tokarčík.

Neexistoval dokument ako postupovať

Bývalý riaditeľ odboru Dušan Gábor vo výpovedi uvádza, že hodnotitelia boli usmerňovaní tak, aby vyhodnocovali žiadosti rovnakým spôsobom.

„Raz do týždňa sme podľa regiónu mali poradu, na ktorej sa prejednávali nejasnosti alebo to, keď mal hodnotiteľ s niečím problém. Vždy sme to komunikovali na otvorenom fóre, to znamená medzi hodnotiteľmi, aby všetci postupovali rovnakým spôsobom. Problémy mali často identické,“ uviedol svedok.

V písomnej forme však hodnotitelia takéto usmernenie nemali.

„Neexistoval žiadny špeciálny dokument, ako majú hodnotitelia pri hodnotení postupovať,“ odpovedal D. Gábor.

Na otázku, či bol neskôr vypracovaný dokument, ktorý by ozrejmoval, ako sa má postupovať vo vzťahu k štyridsiatim bodom udeleným subjektívne, Dušan Gábor odpovedal, že si nespomína.

„Body neboli vždy rozdelené v pomere 60 na 40. Bolo to aj 70 na 30 alebo 80 na 20. Dôležité bolo to, že 60, 70, 80 percent si uplatňovali žiadatelia o nenávratný finančný príspevok. Prišla už žiadosť s bodmi, ktoré si uplatnili a PPA len overila, či bodové hodnotenie si uplatnili správne a ten zvyšný pomer hodnotili hodnotitelia z PPA,“ obhajuje sa Ľubomír Partika.

Dvaja rozhodli, kde sa budú žiadosti vyhodnocovať

Podľa výpovede svedka projekty PPA vyhodnocovalo sedem oddelení v regiónoch a v Bratislave, kde spolu pôsobilo asi 89 hodnotiteľov.

„Zobrali sa mená hodnotiteľov jedného oddelenia a systém náhodným výberom pridelil žiadosti k hodnotiteľom. Vždy to boli mená hodnotiteľov na jednom oddelení. O tom, ktorú výzvu bude spracovávať ktoré oddelenie sme rozhodli podľa mňa my dvaja s pánom Partikom podľa toho, ktoré oddelenie malo najmenej žiadostí,“ uviedol svedok Gábor.

Ľubomír Partika uviedol, že v minulosti o voľbe oddelenia rozhodoval riadiaci orgán, čo je ministerstvo pôdohospodárstva. K zmene došlo podľa Partiku až v rokoch 2014 – 2015 keď bolo výziev veľa.

„Vtedy sa postupovalo tak, ako povedal pán Gábor, podľa počtu žiadostí a kapacít vyhodnocovateľov na jednotlivých oddeleniach,“ uviedol Partika s tým, že svedok predošlý postup nemohol vedieť, keďže nastúpil na PPA až v roku 2014.

Súdne pojednávanie pokračuje v stredu na banskobystrickom pracovisku Špecializovaného trestného súdu výsluchom ďalších troch svedkov.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autor - Počas prestávky súdneho pojednávania v kauze Dobytkár (14. február 2023).

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments