Juraj Kožuch, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry je pravdepodobne druhý najznámejší úradník agrárneho odvetvia. Významnou mierou k tomu prispeli udalosti, ktoré sa na Slovensku udiali v prvom štvrťroku minulého roka. Vo výnimočne rozsiahlom rozhovore pre portál poľnoinfo.sk sme sa preto nevyhli ani týmto skutočnostiam. Základ rozhovoru ale tvoria informácie určené pre každodenný život poľnohospodárskej verejnosti. Rozhovor s Jurajom Kožuchom vznikol v posledných dňoch roka 2018. Samotná nahrávka mala 70 minút a rozhovor nebol redakčne krátený ani iným spôsobom upravený.

V rozhovore sa dozviete o:
– chybách ktoré sa urobili v súvislosti s vyplatením podpôr na východnom Slovensku
– častých aktualizáciách Registra poľnohospodárskych a produkčných plôch, ktorý poľnohospodári poznajú pod skratkou LPIS
– najčastejších nedostatkoch, ktoré robia poľnohospodári v žiadostiach o podporu
– nereálnosti vyplácania preddavkov na plošné platby
– znížení počtu regionálnych pracovísk v roku 2018 a či bude tento trend s digitalizáciou pokračovať
– kvalitatívnych hodnoteniach, ktoré často nazývame subjektívne a vzbudzujú medzi poľnohospodármi značnú nedôveru
– ďalších výzvach Programu rozvoja vidieka 2014-2020

KOŽUCH: Nevypisujeme rozhodnutia na písacom stroji

Prečítam vyjadrenie, ktoré zaznelo na vašu adresu v marci minulého roka, keď udalosti po zavraždení novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice obrátili pozornosť aj na pôdohospodárstvo. „Juraj Kožuch pred svojím vymenovaním pracoval v tej istej organizácii ako riaditeľ odboru priamych platieb a nesie zodpovednosť za masívne rozkrádanie dotácií, do ktorého je zapletená aj firma bývalej poslankyne Smeru Ľubice Roškovej.“ Citoval som tlačové vyhlásenie strany Sloboda a Solidarita. Ako vnímate takéto vyjadrenie?

Neviem, akým spôsobom som mal zabezpečovať nejaké rozkrádanie, to si naozaj od týchto takzvaných odborníkov vyprosím. Všetky činnosti, ktoré vykonáva PPA sa nachádzajú v Integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme (IACS) a tento systém vychádza priamo z legislatívy EÚ. Vedie ho každá platobná agentúra členského štátu a každé tri roky je súčasťou akreditácie a každý rok certifikácie výdavkov platobnej agentúry. Ak by tam boli nejaké anomálie, prišlo by sa na to minimálne pri týchto auditoch. Zároveň, každá jedna platobná agentúra má niekoľko auditov zo strany Európskej komisie, Európskeho dvoru audítorov a podobne.

Vo vyjadrení sa ďalej hovorí o odbore priamych platieb, ale išlo o sekciu priamych podpôr, pod ktorú samozrejme spadali aj priame platby a neprojektové opatrenia Programu rozvoja vidieka. Neexistuje priamy zásah riaditeľa sekcie do činnosti riaditeľov odborov, respektíve ich podriadených. Všetko sa auditne sleduje. Nevypisujeme rozhodnutia na písacom stroji a nedopisujeme sumy žiadateľom tak, ako sa nám chce. Existuje výpočet algoritmu zo systému IACS a rozhodnutie je generované systémom. Dokonca aj môj podpis je priamo nahratý v systéme.

Menovaná strana, ale nakoniec aj vy ste priznali, že podpory boli priznané aj na plochy, na ktoré byť nemali.

To je už druhá otázka. Platobná agentúra si od svojho vzniku 1. decembra 2003 nevedie žiadny register, ktorý používa k administrácii priamych podpôr. Dôvod týchto rozhodnutí nie je otázkou na platobnú agentúru, ale ministerstvo pôdohospodárstva. Register poľnohospodárskych produkčných plôch (LPIS) vedie Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, evidenciu zvierat Plemenárske služby Slovenskej republiky, lesnícke záležitosti Národné lesnícke centrum, register ovocných sadov, ekologického poľnohospodárstva a ostatné registre Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. Na dátach od týchto autorít je PPA závislá a v pravidelných intervaloch ich dostáva do systému. Musím sa ale zastať aj kolegov z VÚPOP. Predmetné parkovisko naozaj nepôsobilo ako asfaltová plocha. V okolí boli sivé plochy, kde sa pestovali pravdepodobne obilniny a to zmiatlo aj kolegov z VÚPOP. Ak konali tak zámerne, to nie je otázka na nás. My sme referenciu podľa LPIS prijali a tú spracovali. Preto ministerka nevyvodila zodpovednosť voči PPA, ale voči VÚPOP. Tam je zdroj LPIS a tento register je najdôležitejší v rámci priamych podpôr.

Ako sa uzavrel prípad bývalej poslankyne strany SMER, ktorá si nárokovala platby na uvedené parkovisko?

V prípade spoločnosti AGRO Porúbka s.r.o., konkrétne pani žiadateľky Roškovej, sme vykonali kontrolu, ktorá potvrdila zistenia novinára Andreja Bána a našli sme aj iné porušenia. Urobili sme vlastné šetrenie a to sme premietli do systému IACS – prepísali a uplatnili sme voči žiadateľke nezrovnalosť zmysle legislatívy EÚ a podali aj trestné oznámenie. To hovoríme o trestnoprávnej rovine v rámci republiky. Voči EÚ vykazujeme riadnu nezrovnalosť, kde nám žiadateľ musí vrátiť peniaze.

KOŽUCH: Stále vykazujeme pomerne veľkú chybovosť

Sú to udalosti staré trištvrte roka. Posuňme sa viac do súčasnosti. Čo sa za toto obdobie zmenilo, aby sa situácia neopakovala?

Častejšie komunikujeme na úrovni – ministerstvo pôdohospodárstva ako majiteľ LPIS, VÚPOP ako správca LPIS a PPA ako jeden z užívateľov LPIS. Čistenie LPIS začína prinášať svoje ovocie. Samozrejme, nie všetci poľnohospodári sú z toho nadšení. Chyby sa stali a je potrebné ich odstrániť. Musím povedať, že kolegovia na VÚPOP a PPA robia čo môžu. Žiaľ to technické a personálne zabezpečenie je poddimenzované. V Českej republike sa správou LPIS zaoberá permanentne 140-ľudí a v prípade prijímania žiadostí si presne pamätám to číslo – 192 pracovníkov.

U nás?

Kolegovia na VÚPOP majú asi 20 ľudí. Toto je naozaj najdôležitejší register pre priame podpory. Tá opatera musí byť lepšia, výraznejšia a dôslednejšia. Hlavne po stránke technicko-materiálno-personálnej. Ľudia odborníci sú. Keď operátor robí na piatich obrazovkách niekoľko desiatok štvorcových kilometrov, žiaľ, chyba sa môže stať.

To je potom otázka na rezortné ministerstvo, ktoré má LPIS vo vlastníctve a malo by byť v jeho záujme, aby fungoval.

Musím povedať, že od roku 2016, keď sa zistilo, že ani Geopriestorová žiadosť o podporu (GSAA) nebola z úrovne ministerstva pripravená, urobili kolegovia z ministerstva kus poctivej práce a investovali finančné prostriedky do infraštruktúry. Samotní žiadatelia cítia, ako prebiehalo prihlasovanie do aplikácie GSAA v roku 2016 a ako v roku 2018. Naozaj nestojíme na jednom mieste.

Žiadatelia sa často hnevajú, že dochádza k častým aktualizáciám v rámci LPIS.

LPIS je základný register, ktorý slúži na výplatu finančných prostriedkov. Platobná agentúra musí chrániť finančné záujmy EÚ a zároveň chráni aj finančné záujmy SR. Nesmie preto vyplatiť podpory dvom žiadateľom na tú istú výmeru. Musíme mať zabezpečené kontrolné mechanizmy, aby boli v maximálne možnej miere zachytávané nezrovnalosti. Stále vykazujeme pomerne veľkú chybovosť. Či už hovoríme o neprojektových podporách, podporách živočíšnej výroby, alebo podporách na plochu.

Ako je to možné, keď poľnohospodári zakresľujú hranice svojich pozemkov priamo do systému?

GSAA je o hraniciach, ale plošné podpory sú aj o spôsobe obhospodarovania, termínoch, vedení evidencie a krížovom plnení.

Hranice sú ale systémom GSAA vyriešené?

Sú vyriešené, ale žiadateľ musí poznať, kde ich má.

Čo to znamená?

Žiadateľ musí poznať svoje vektorové umiestnenie pozemku. Nemôže to byť o pocitoch, že pozemok mám za brezou vedľa toho humna a podľa toho nakreslím hranicu. Ak neviem pozemok presne umiestniť, logicky sa s niekým prekrývam.

KOŽUCH: Život žiadosti sa nekončí podaním žiadosti

Prečo ho systém neupozorní, že niekoho prekrýva?

Užívateľ musí poznať svoje hranice užívania. Systém ho upozorní tak, že zverejní hranice užívania jeho susedov. Niektorí žiadatelia nedopatrením a niektorí naschvál, ale možno oprávnene, idú cez hranice suseda. Na to slúži to zachytávanie v systéme IACS, ktoré skutočnosti skontroluje administratívne. Keď nie sme schopní nezrovnalosti odstrániť týmto spôsobom, musí nastupovať kontrola na mieste. Tým, že máme viac nezrovnalostí ako je priemer EÚ, máme aj viac kontrol. A viete ako to je? Čím viac kontrol máte, tak tým viac zistení máte. Ten kto nekontroluje, nemá zistenia. Ak by naši policajti nemerali rýchlosť, tak rýchlosť nikto neprekračuje.

Vráťme sa k častým aktualizáciám LPIS.

Práve častá chybovosť je dôvodom, prečo okrem cyklickej aktualizácie LPIS musí VÚPOP aktualizovať LPIS aj na periodickejšej báze počas roka. VÚPOP zahŕňa všetky merania od kontrolórov PPA do systému LPIS. Preto by som poľnohospodárom odporúčal, aby si spravidla ku koncu mesiaca pozreli, či nenastal pohyb na ich pozemkoch. Ak oni majú poriadok, ale hospodária na diele pôdneho bloku, kde sú viacerí žiadatelia, tak stačí, že sa jednému pohne hranica a tým ovplyvní celý diel pôdneho bloku.

To znamená kontrolovať si žiadosť aj po jej podaní?

Život žiadosti sa nekončí podaním žiadosti. Ako som spomenul, vždy na konci mesiaca odporúčam žiadateľom odkontrolovať si portál pôdnemapy.sk a zaujímať sa o svoje hranice v GSAA. Samozrejme dôležité je všímať si zmeny aj na ÚKSUP a Plemenárskych službách. V prípade potreby na PPA nahlasovať zmeny vo výmerách a tieto zmeny upraviť aj v GSAA.

Kde sa robia najväčšie chyby?

Chýb je veľa. Ale registrujeme tri najčastejšie. V prípade zvierat, už takmer tri roky nemajú niektorí žiadatelia ustálené držiteľstvo farmy. Stále figurujú ako spolumajitelia na farmách, pritom musí byť len jeden držiteľ.

Aby neputovali zvieratá medzi farmami?

Presne tak. Toto opatrenie sa prejavilo okamžite ako antivírus na niekoľkých žiadateľov. Niektorí poľnohospodári, ale aj samotné ministerstvo poďakovalo PPA za tento nápad s držiteľstvom. Sme radi, že poctiví poľnohospodári pochopili, že im nechceme robiť zle. Našim záujmom je odstrihnúť od podpôr tých, ktorí sa oháňali zvieratami niekoho iného do prepočtu zaťaženosti.

Aká je ďalšia častá chyba?

Platobná agentúra má povinnosť poskytnúť existujúcemu žiadateľovi predtlač žiadosti z minulého roku. Ale žiadateľ má, poviem expresívny výraz – psiu povinnosť, aktualizovať údaje na žiadosti z minulého obdobia. Poviem príklad. Žiadateľ mal v roku 2017 na ploche vysadené zemiaky a v roku 2018 na parcele pestuje už ovos. V žiadosti ale túto zmenu neaktualizoval a zemiaky uvedie dva roky po sebe. Keďže túto plodinu nie je možné pestovať na rovnakej ploche po sebe, ide o porušenie podmienok krížového plnenia.

A tá tretia chyba?

Žiadatelia niekedy nepoznajú hranice vlastných pozemkov ktoré deklarujú. Ak hranice pozemkov nie sú ohraničené prírodne, tak musia byť ohraničené umelo. Naši kontrolóri sa snažia v týchto prípadoch pomôcť žiadateľovi a počas výkonu kontroly hranice identifikovať. Aj v tomto je potrebné vnímať činnosť platobnej agentúry nie tak, že ideme poľnohospodára perzekuovať, ale že overujeme to, či ste oprávnení peniažky reálne získať. Akonáhle splní žiadateľ základné podmienky na nárokovateľné platby, podporu vyplatenú mať musí!

KOŽUCH: Riziko pri vyplácaní preddavkov je vysoké

Skúsme byť exaktnejší čo sa týka chybovosti. Hovoríte, že je vysoká, ale podľa vašich minulých vyjadrení sa zdá, že klesá. Skúsme povedať, kde sme začínali a kde sme aktuálne teraz.

V prípade SAPS sme mali chybovosť 4,7-percent v roku 2016. Dnes sme na úrovni pod 4,5 percenta. Mojim cieľom je do konca programového obdobia 2020 mať chybovosť pod 4-percentá, čím by sme sa zaradili medzi väčšinu členských štátov. Šesť, alebo sedem členských štátov obdŕžalo v roku 2018 list z Európskej komisie, keďže majú chybovosť nad 4-percentá. V dôsledku poklesu chybovosti sme v roku 2018 vybrali len 7,5-percenta žiadateľov z poberateľov priamych platieb na rizikovú analýzu a náhodný výber. Predtým to bolo 10-percent. V prípade platieb, ktoré sú poskytnuté živočíšnej výrobe sme museli zachovať 10-percentný výber na kontrolu na mieste. Tu chybovosť neklesla.

V prípade neprojektových podpôr?

Tu nám chybovosť vzrástla až na 14-percent, čo už nám aj Európska komisia poslala list a museli sme prijať akčný plán, ako chybovosť znížiť. Akčný plán sa javí, že je dobrý. Bruselská legislatíva to má dobre vymyslené. Čím väčšia chybovosť, tým musíme vyberať viac žiadateľov na kontrolu. Čím viac žiadateľov kontrolujeme, tým máme samozrejme viac zistení. Z toho vlaku sa potom veľmi ťažko vystupuje. Komisia vymyslela, ako členské štáty donútiť k tomu, aby nerobili pochybenia.

Je vôbec v takejto situácii na stole vyplácanie preddavkov priamych platieb?

Som veľký zástanca vyplácania zálohových platieb aj pre plošné platby, nielen pre platby pre živočíšnu výrobu. Historicky sme začali vyplácať preddavky platieb pre živočíšnu výrobu v októbri 2017. Pre vyplácanie preddavkov pre plošné platby musíte mať kontroly hotové do 16. októbra, čo my žiaľ nestíhame, lebo strácame 6 – 8 týždňov tým, že preberáme žiadosti stále v tlačenej podobe. Som rád, že grafickú prílohu žiadosti a zoznamy poľnohospodárskych pozemkov už prijímame len elektronicky. Tak sa nám podarilo skrátiť termíny o niekoľko týždňov.

V živočíšnej výrobe to ale stíhate.

Áno, aj tu je podmienka mať ukončené podpory k 16. októbru. Pri zvieratách to stíhame, lebo máme oveľa menej žiadateľov.

Nie je možné aj v prípade plošných platieb vykonať kontroly skôr?

Je. Ak zavedieme elektronické prijímanie žiadostí, získame v lete 6 – 8 týždňov navyše, čo je akoby sme v zime mali navyše štyri mesiace. V lete máme dlhé dni, stmieva sa neskoro a preto naši zamestnanci kontrolujú aj večer o 20.00. Hypoteticky pripusťme, že by sme mali kontroly ukončené 16. októbra, ale ak sa nezníži chybovosť, tak je veľké riziko pre európsky fond vyplácať preddavky. Hrozilo by nám, že pri zúčtovaní by sme museli vracať veľa peňazí.

Ako štát?

Nie, samotný poľnohospodár. Často sa nám stáva, že poľnohospodár už neexistuje. Máme nelichotivú štatistiku, keď približne 1000 až 1200 žiadateľov máme každý rok nových. Ukončia podnikanie so starým IČO a na tej istej ploche začínajú hospodáriť ako nové subjekty. Riziko pre európsky fond pri tejto chybovosti je tak vysoké, že odporúčam do týchto vecí neísť. Žiadateľom by to mohlo viac uškodiť ako pomôcť.

V čom?

V zúčtovaní podpôr, pri ktorom musíte zahrnúť všetky dôsledky kontrolných mechanizmov. Zúčtovanie by tak potom nastalo možno v marci. Dnes je naozaj veľa rizikových faktorov k tomu, aby sme začali vyplácať preddavky aj pre plošné platby. Javí sa nám skôr ideálne schvaľovať plošné platby od 1. decembra. V roku 2018 sa nám darilo naplniť sľub, ktorý sme dali našim poľnohospodárom. Od zavedenia GSAA máme historicky najviac spracovaných rozhodnutí v decembrovom termíne. Hovoríme o 85-percentách všetkých rozhodnutí a už sme len krok od obdobia do roku 2015. Vtedy sme pravidelne prekračovali 90-percent žiadostí v decembrovej výplate.

KOŽUCH: Investície DO IT môžu priniesť uspokojenie takmer 100-percent žiadateľov v decembri

Spomínali ste, že grafická príloha GSAA a zoznamy sa podávajú elektronicky a žiadosť fyzicky. Ako je PPA pripravená na modernizáciu informačných systémov a čo by to mohlo poľnohospodárovi priniesť.

PPA pripravená mentálne je, technicky je to ale horšie. Je to o peniazoch. Benefit by to prinieslo obrovský. Vidíme dva hlavné. Jeden je pre poskytovateľa pomoci ako pre PPA, pretože auditná stopa v IT systéme je vždy lepšia, ako dôsledná auditná stopa v papieroch. Pre prijímateľa podpôr by to bol benefit skrátenie nástupu kontrol z približne konca augusta na koniec júna. To je obrovská pomoc. Už teraz, po zavedení elektronického posielania grafických príloh a zoznamov poľnohospodári cítia zmenu. Kontroly začínajú už na konci augusta a nie na konci septembra, ako to bolo ešte v nedávnej minulosti.

To znamená „skoršie“ peniaze na účtoch žiadateľov?

Tým, že skončíme skôr s kontrolami, vedeli by sme v decembri uspokojiť takmer 100-percent žiadateľov. Nezaviedli by sme teda preddavky, ale výrazná väčšina žiadateľov by dosiahla na platby už na konci roka. Naši poľnohospodári sú nastavení na prijímanie peňazí v decembrom termíne, čo je podľa mňa trošku chyba, ale to už si musí každý prehodnotiť sám.

Hovorili ste o technickom vybavení. Kedy to bude?

PPA musí poďakovať či už ministerstvu pôdohospodárstva, alebo ministerstvu financií, pretože za ostatné dva roky naozaj pociťujeme výrazne lepšie financovanie. Samozrejme, chceme ešte výraznejšie investovať. Momentálne preto pripravujeme určitý analytický materiál o programe digitalizácie PPA. Našu situáciu nevyrieši 2, alebo 3 milióny eur a keďže žiadame výrazne viac, je potrebné všetky činnosti nafázovať. Zjednodušené videnie sveta, že dnes prídu peniaze a zajtra to funguje nie je správne. Určite aj pri dobrých tokoch finančných zdrojov potrebujeme 2 – 3 roky, aby sme boli plne digitalizovaní. Pripravujeme sériu dokumentov, aby sme boli s našimi žiadosťami na ministerstve financií úspešní. Teší ma, že na ministerstve financií vidia prínos do investovania do informačných technológií na PPA. Musím otvorene povedať, že v minulosti to buď nechceli vidieť, alebo zo strany minulých vedení PPA nebol až taký záujem o IT rozvoj. Drvivá väčšina žiadateľov a aj stavovských organizácií roľníkov digitalizáciu chápe a niekedy častejšie, inokedy menej často sa v prospech nej aj vyjadrujú. Samozrejme, v začiatkoch to bude komplikované, ale keď sa v tom všetci naučíme pracovať, veľmi rýchlo uvidíme benefity, ktoré prinesie. Som rád, že sme s agrárnou samosprávou v tejto otázke na jednej vlnovej dĺžke.

KOŽUCH: Na pracovníka pripadá približne 300 žiadostí, čo je dobré.

V roku 2018 PPA ustúpila z troch regiónov, kde mala svoje pracoviská. Bude s elektronizáciou pokračovať ústup z regiónov?

Nemyslím si si to. Tento ústup súvisel s viacerými faktormi. Boli to hlavne ekonomicko-auditno-logistické faktory. Skrýva sa pod tým to, že sme nemali vyvážený počet žiadostí na zamestnanca v regióne. Boli regióny, kde na zamestnanca vychádzalo 130 – 140 žiadostí a boli regióny, kde vychádzalo 400, ale aj 600 žiadostí. To auditne, ale ani logisticky nie je správne. Druhý moment bol, že platobná agentúra nedisponuje nehnuteľným majetkom. Sme v nájmoch a niekde to bolo už neudržateľné. Či už kvalitou danej nehnuteľnosti, lokáciou, ale hlavne tým, že na Slovensku prebiehala – prebieha reforma ESO a z niektorých budov sme boli vyslovene vysťahovaní. K zrušeniu regiónov došlo len tam, kde sa región rovná okres, to sa týkalo Komárna a Trebišova. Tretí bol región Lučenec, kde sme to rozdelili kvôli auditnej stope. Museli sme preskupiť niektoré okresy medzi regionálne pracoviská PPA, ale nič nenasvedčuje tomu, že sa stiahneme z ďalších regiónov.

Aká je teraz situácia ohľadne žiadostí na pracovníka?

Je to oveľa lepšie a takmer vyrovnané. Na pracovníka pripadá približne 300 žiadostí, čo je dobré.

KOŽUCH: Kolegovia z EK hovorili o incidentnom spôsobe implementácie PRV

Čo sa týka druhého piliera, ešte sme o ňom nehovorili. Nastúpili ste v období končiaceho eldoráda, ktoré rozpútalo bývalé vedenie PPA, keď bolo v roku 2015 vyhlásených 19 výziev. Koľko bolo zakontrahovaných?

PRV 2014 – 2020 bol schválený 13. februára 2015 a v priebehu niekoľkých mesiacov bolo vyhlásených 19 výziev s objemom viac ako 800 miliónov eur, pričom projektová časť nesie sumu necelých 1,2 miliardy. Žiaľ boli určené aj plné alokácie hneď na prvú výzvu, čo síce nie je legislatívne zakázané, ale minimálne kolegovia z Európskej komisie to nazvali ako incidentné správanie SR pri implementácie PRV. Zazmluvnených bolo takmer 600 miliónov eur aj keď pomerne málo zmlúv.

To znamená, že išlo najmä o veľké projekty?

Áno. Nenapĺňali sa ciele, ktoré si stanovil Program rozvoja vidieka, podporiť okolo 1000 prvovýrobcov z opatrenia 4 Modernizácia poľnohospodárskych podnikov. Toto Komisia na výročnom stretnutí v júni 2016 nazvala ako incidentný spôsob implementácie PRV, preto sme museli prijať určitý akčný plán po dohode s EK, aby nedošlo k horším škodám. Napríklad aj k pozastaveniu vyplácania prostriedkov z II. piliera. Museli sme dopracovať sériu dokumentov. Boli podopatrenia, ktoré boli zo strany Európskej komisie veľmi kritizované.

Rozprávame sa o opatrení 4.1 oblasť osem s výškou deklarovaných oprávnených výdavkov nad úroveň 60-percent maximálnych oprávnených výdavkov?

Áno, ale aj 6.4 podpora nepoľnohospodárskych činností a 4.2 ako potravinárska výzva. Vo všetkých týchto prípadoch sme museli zaviesť 100-percentnú kontrolu a nie 5-percentnú, ako vyžaduje Brusel. Mravčou prácou sme dokázali znížiť incidentnosť a dnes neriešime také problémy, ako v roku 2016. Vypovedaných bolo 220 zmlúv, z čoho platobná agentúra ich vypovedala 170 a zvyšok samotní žiadatelia. Dnes sme dokázali vrátiť v rôznych podopatreniach takmer 20-miliónov eur do PRV.

Vieme uviesť v ktorej oblasti bude tých 20 miliónov eur využitých?

Prostriedky musia zostať v tom opatrení, v ktorom bola zmluva odstúpená. Takže nie je možné peniaze zhromaždiť dohromady na jedno podopatrenie. Ak bolo 10 zmlúv odstúpených v opatrení 6.4, tak prostriedky prislúchajú len na toto opatrenie. Ak chceme robiť zmenu – presun peňazí, tak by musela nastať modifikácia PRV.

Skúsme ešte k vyhodnoteniu projektov z roku 2015.

Po mojom nástupe sme našli 7-tisíc žiadostí o nenávratný finančný príspevok v jednej miestnosti na PPA, ktoré neboli ani registrované od ľudí na projektových podporách. Tá lehota neplynie od prijatia dokumentu, ale od registrácie projektu. Registrácia nastala o niekoľko mesiacov neskôr, ako bol projekt prijatý. Ide o dôsledok vyhlásenia 19-výziev vo veľmi krátkom období. Taktiež netuším, prečo sa vyhodnotenie projektov nerobilo za radom, ako boli žiadosti prijaté. Netuším, prečo prvé výzvy neboli vyhlásené na vzdelávanie a poradenstvo a až v tomto období by sme vyhlasovali spolu s riadiacim orgánom výzvy na kokurencieschopnosť. Veď už elementárna logika hovorí, že ľudia musia byť najskôr vyškolení, vzdelaní a až následne sa majú rozhodovať kam investovať.

Dnes máte vyhodnotené všetko?

Zo starých vecí máme vyhodnotené všetko. Žiadosti o platby prebiehajú, niektorí majú aj viacero ako jednu žiadosť. Dnes vyhodnocujeme aj výzvy, ktoré boli otvorené v priebehu roku 2018. Ide o lesnícke výzvy, alebo malé obce. Naozaj sa nechcem vrhnúť do niečoho nového, keď nie sú ukončené veci predtým. To nemá logiku. Poďme pekne krok za krokom.

Kožuch: Kvalitatívne hodnotenie bolo odborne zhumpľované

Spomínaná výzva 4.1.8 vzbudila emócie aj vďaka tomu, že ako jediná pracovala subjektívnymi kritériami.

Veľa výziev o nenávratný príspevok o NFP nieslo v sebe takzvané kvalitatívne kritéria. Sú fajn, lebo hodnotia kvalitu projektu. Nie všetky projekty môžu byť vyhodnotené len kvantitatívne v reči čísel ekonomickej sily podniku. Ak obstarávate niečo imaginárnejšie, niečo filozofickejšie, tak sa kvalita projektu musí vyhodnotiť. Určite ale 40-percent zo 100 je veľa na kvalitatívne hodnotenie. Komisia nám nevytýkala kvalitatívne kritéria. Nám vytýkala, že sa hodnotilo bez metodickej prípravy a nevzdelanými ľuďmi v sektore. My dnes na každé hodnotenie máme schválený manuál a metodiku pre hodnotiteľov a samozrejme ľudí, ktorí sú v segmente vzdelaní.

Povedali, ste, že tie kvalitatívne hodnotenia hodnotia viac filozofiu projektu a jeho cieľ. Napriek tomu sa kvalitatívne hodnotenia objavili v roku 2018 vo výzve na závlahy.

To že sa objavili má svoju logiku, keď si vezmete PRV, tak závlahová výzva je o koncovom zariadení. Súčasťou je aj infraštruktúra a tá nepotrebuje kvalitatívne hodnotenie.

Ani koncové zariadenia nepotrebujú kvalitatívne hodnotenie.

Ale áno. Lebo musí byť na konci dňa dokázané šetrenie vody. Som zvedavý na zamyslenie sa žiadateľov do čoho pôjdu. Či do bohapustého rozlievania vody po poliach, alebo siahnu po technológiách, ktoré sú už vo svete. Izrael je špička vo svete závlah. Rosenie, vyrábanie hmly. Som zvedavý s mojimi kolegami, či sa nájdu žiadatelia, ktorí pôjdu do tých najmodernejších zariadení. Musíme šetriť vodou.

Nedá sa šetrenie vodou vyjadriť kvantitatívne?

Vy viete po akej technológií siahnu? Aké adaptéry tam budú chcieť dať? Je rozdiel zavlažovať 2-hektáre a 200-hektárov. Sú iné adaptéry, iné tlakové potrubia. Konzultovali sme to s odborníkmi z SPU a zo štátneho podniku Hydromeliorácie. Vstupuje tam toľko veľa premenných, že naozaj som zvedavý na tie projekty. Dúfam, že žiadatelia pochopili filozofiu a presunuli sa do tretieho tisícročia.

Stojíte si za kvalitatívnymi parametrami a do budúcnosti ich bude PPA využívať?

Neviem vám povedať, či budú do budúcnosti projekty aj filozofické, alebo to bude len nákup niečoho. Sú projekty, kde sa musí vyhodnotiť kvalita projektu, jeho filozofia a jeho cieľ. Efekt nákupu traktora sa ukáže hneď. Efekt investície do závlahových systémov napríklad až o tri roky. Vy musíte byť vizionár v niektorých projektoch. Musíte mať ľudí vyškolených, musíte mať metodiku. Nemôže mať obdobný projekt niekde 20 bodov a niekde 2 body. Kvalitatívne hodnotenia sa využívajú vo veľa štátoch.

Kvalitatívne hodnotenie ale u nás nemá dobré meno.

Odborne bolo zhumpľované. Teraz ale máme všetky metodiky k tomu, aby kvalitatívne hodnotenia posúdili kvalitu projektu.

Čo výzvy ďalšie? Ide informácia taká, že podporený bude opäť nákup poľnohospodárskej techniky.

Myslím si, že poľnohospodársku techniku nemusia mať poľnohospodári podporenú. Každý si dokáže na nákup techniky zarobiť zo svojho výrobného programu a tak si kúpi to, čo potrebuje. Harmonogram výziev riadiaci orgán každoročne aktualizuje, ale nemáme vedomosť o tom, aby mala ísť výzva na stroje a podľa mňa ani nepôjde, lebo nie sú na to ani zdroje.

Aké výzvy poľnohospodárov najbližšie čakajú?

Ukončíme to čo máme vyhlásené. To znamená závlahy, obnoviteľné zdroje energie, spoluprácu 16.4. Ide o niekoľko stoviek projektov a potom budeme musieť robiť analýzu, ako napĺňame výkonnostné rámce, ciele PRV a uvidíme, ako stojíme s peniazmi. Určite plánujeme výzvu pre mladých a malých poľnohospodárov. My dávame žiadateľom na pripravenie výzvy niekoľko mesiacov. Žiadateľ si musí veci premyslieť. Pričom indikatívny harmonogram výziev prijíma riadiaci orgán pre PRV SR, teda MPRV SR.