Keď Jano Huba začínal s organizovaním súťaže NAJ AGRO dievča a chlapec, problém s nedostatkom pracovnej sily nebol v poľnohospodárskych subjektoch tak vypuklý, ako dnes. Chýbajú traktoristi, ošetrovatelia dobytka, zootechnici, alebo agronómovia. Dostať žiakov základných škôl na strednú odbornú školu poľnohospodárskeho zamerania sa zdá ako nadľudský výkon. Vybavenie škôl je zväčša mizerné a imidž poľnohospodárstva dostáva každý rokom viac zabrať.

Súťaž NAJ AGRO dievča a chlapec, kde sa podľa motta organizátorov snúbi múdrosť a mladosť s láskou k dorábaniu chleba, má priniesť hrdosť samotných študentov na oblasť, ktorú si zvolili. Mnohí si to uvedomujú a najlepšie to demonštrovali ich odpovede na neľahké otázky moderátora – Jána Hubu.

Jednotlivých semifinalistov súťaže sa neraz pýtal na telo, zaujímal ho agrárny prehľad, ale často zaskočil aj filozofickou otázkou, pri ktorej musel semifinalista spojiť svoje vedomosti z viacerých predmetov do jasne formulovaného názoru.

Celkovo sa v polovici februára vystriedalo na pódiu v meste pod Zoborom 36-mladých ľudí zo štrnástich odborných škôl. Vyjadrovali sa kultivovane a pri mnohých upútali hlboké znalosti z odboru, ktorý si vybrali. Prierez ich odpovedí jasne ukázal, či má študent vzťah k hovädziemu dobytku, vínu, alebo napríklad k chovu rýb.

Väčšina dokázala odpovedať aj na to, kde náš rezort tlačí päta. V odpovediach najčastejšie odznieval názory k podielu domácich potravín na pultoch obchodov, vyzývali k ďalšej práci so spotrebiteľom, kritizovali slabú živočíšnu výrobu, alebo rozdrobené pôdne vlastníctvo a problémy z toho vyplývajúce. Niekedy sa zdalo, že študenti stredných škôl sa zúčastňujú rôznych konferencii, seminárov alebo rokovaní (niektorí predsedovia by povedali aj aktívov) kde tieto zaklínadlá hovoríme už roky. Samozrejme, nie je to pravda. Buď aj najmladšia generácia vníma situáciu podobne, alebo si osvojili názory tej staršej. Prejsť od slov k činom býva však najťažšie. Ak by sa to tej najmladšej podarilo a vychádzali by z vedomostí, ktoré nadobudli na svojich školách, naše poľnohospodárstvo by bolo pravdepodobne pestrejšie.

Moderné odbory priťahujú viac

Štefan Bechera zo Strednej odbornej školy v Nitre sa po otázke moderátora rozhovoril o chove pstruhov s ktorým má vlastné skúsenosti. Jeho konškoláčka Karolína Pandulová prišla študovať veterinárstvo do Nitry spod Kráľovej hole. Túžila pomáhať zvieratám, keďže pochádza z rodiny ktorá sa venuje chovu koní a hovädzieho dobytka plemena Aberdeen Angus.

Soňa Führichová študuje na strednej škole v Žiline. Rodičia rozvíjajú chov mäsových plemien oviec v turistickej obci Terchová. Pokiaľ práca na gazdovstve jej nesmrdí, jahňacina už áno. Napriek tomu chce pokračovať v hospodárení svojich rodičov.

Kým jahňaciemu mäsu sa väčšina slovenských spotrebiteľov vyhýba, čo asi najlepšie dokazuje jeho spotreba, tak víno nám chutí stále viac. A to po štúdiu dokážu bez problémov vyrobiť absolventi SOŠ vinársko-ovocinárskej z Modry. Z tejto školy postúpili do finále všetci traja študenti. Jedným z nich je aj Jozef Czako, ktorý žije v Nitre. Jedna z jeho prvých spomienok na detstvo je, ako stojí pri sude s hrnčekom a naberá si z čerstvo vylisovaného hroznového muštu. Mal vtedy štyri roky. Dnes tento študent priznáva, že najlepšie mu chutí tramín červený. Piť, alebo skôr degustovať, má právo. Študuje odbor s názvom – somelierstvo.  Moderný názov, ktorý evokuje chuť vína, ale skrýva nemálo pestovateľskej driny.

Aj takto bojujú stredné školy o svojich žiakov. Súčasný názov za ktorým si predstavíme voňavú a finančne dobre ohodnotenú budúcnosť priťahuje pozornosť viac, ako odbory s klasickým a dnes aj často zastaraným pomenovaním. Preto dnes máme na stredných školách agropodnikanie, farmárstvo, chov koní, agroturistiku, podnikateľov pre rozvoj vidieka, veterinárne zdravotníctvo, alebo kynológiu. Za týmito názvami sú práve tie odbory, ktoré vychovávajú zamestnancov najmä pre poľnohospodársku prvovýrobu. Už je potom len na šikovnosti poľnohospodárskych subjektov udržať najmladšiu generáciu v chlebovom odvetví.

Môžeme byť konkurentmi, ale musíme mať k sebe úctu

Pred rokmi Jano Huba veril, že osudy víťazov súťaže budú prepletené s úspešnými príbehmi nášho poľnohospodárstva. Nie vždy sa tak stalo. Dnes sú jeho ciele iné. Verí, že mladých ľudí zo súťaže naučí spolupracovať.

„Spolupráca je základ všetkého. V Maďarsku má komora 100-tisíc členov, na Slovensku budeme mať o chvíľu 100-tisíc komôr s jedným členom. Môžeme sa poškriepiť, ale musíme spolupracovať a nedávať stále do popredia svoje ja,“ uviedol na úvod semifinále Ján Huba.

Po týchto slovách nabádal študentov, aby si všímali svojich súperov z iných škôl. Aby spolu komunikovali a stali sa partnermi.

„Môžeme byť konkurentmi, ale musíme mať k sebe úctu a hľadať prieniky,“ uviedol Ján Huba.

Ďalšiu možnosť stretnúť sa má dvadsať finalistov súťaže počas konferencie Agrobiznis, ktorá sa uskutoční 27. marca 2019. Dovtedy môžu návštevníci webového portálu agrobiznis.sk hlasovať o NAJ AGRO dievča a chlapca webu. Na podstránku s finalistami sa už čoskoro dostanú aj čitatelia portálu poľnoinfo.sk jednoduchým preklikom z propagačného banneru.