Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Keď dôchodcov nahradia mladí. Poľnohospodárstvo láka, potravinárstvo oveľa menej

Keď dôchodcov nahradia mladí. Poľnohospodárstvo láka, potravinárstvo oveľa menej
insert_photoautorka

Na Strednej odbornej škole veterinárnej v Nitre si zmerali sily mladí poľnohospodári. Celoštátnej súťaže sa zúčastnilo 30 študentov, vrátane účastníkov zo Srbska. Témou bolo mlieko.

„Cieľom celej súťaže je zistiť, na akej úrovni sa nachádzajú aktuálne vedomosti a zručnosti žiakov. Žiaci majú možnosť porovnať sa, ako na tom sú, a školy po tom, ako sa dozvedia výsledky, zas vedia zhodnotiť mieru vedomostí a majú možnosť prijať opatrenia, aby zlepšili výchovno-vzdelávací proces, ak je potrebné, aby pridali,“ vyjadril sa riaditeľ SOŠ veterinárnej v Nitre Ľuboš Černý.

Súťažiaci študenti písali testy o mlieku, robili laboratórne rozbory, hodnotenie kvality aj degustačné skúšky. Súčasťou súťaže bolo aj dojenie v maštaliach PD Devio Nové Sady. Na všetko prihliadala odborná porota.

„Išlo o praktickú časť dojenia, ktorá sa opiera o teoretické vedomosti a poznatky študenta – čo vie o biológii zvieraťa, ako k dojnici pristúpiť, ako ju treba stimulovať a vymasírovať, pretože nejde o jednoduchý proces nasadenia dojacieho stroja. Pri dojení v organizme dojnice prebieha veľmi zložitý proces až na úrovni mozgu, aby dala pokyn, že je spokojná a pripravená. Až potom sa uvoľní oxytocín, na základe ktorého ju vieme podojiť. Cieľom je, aby mladý človek pochopil tento princíp, aby vedel pristúpiť k dojnici a aby to mlieko, ktoré ona vytvorila, vedel jednoducho dostať do dojacieho zariadenia. Je to dôležité aj preto, že od toho závisí aj zdravie mliečnej žľazy, teda vemena. Ak je krava vystresovaná, ak je zle pripravená, alebo ak je zle nasadený dojací stroj, môže dôjsť aj k zápalom mliečnej žľazy a vyprodukované mlieko je nekvalitné a tak vznikajú ekonomické straty,“ vysvetlil predseda celoštátnej poroty súťaže Mladý ekofarmár Vladimír Tančin zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Vo všetkých piatich disciplínach, ktoré študenti absolvovali, najviac vynikla Nina Belaňová, študentka tretieho ročníka SOŠ agrotechnickej v Topoľčanoch, ktorá získala prvé miesto.

Vek nie je len číslo

Pozícia dojičov patrí aj na trhu práce v mnohých lokalitách k nedostatkovým. Napriek tomu, že platy v tejto profesii v uplynulom období narástli, záujem je pomerne slabý – a to práve u mladej generácie. Hoci viacerí študenti aj na súťaži deklarovali, že v odbore chcú zostať pracovať, prax ukazuje, že väčšinu pozícií v živočíšnej výrobe zastávajú skôr staršie ročníky.

„U nás v podniku máme malú skupinu mladých zamestnancov. Väčšiu skupinu nám tvoria dôchodcovia. Priemerný vek našich zamestnancov je nad 50 rokov. Takže by sme boli radi, keby sme mohli zamestnávať aj mladých ľudí,“ skonštatoval Ján Halvoník, hlavný zootechnik PD – Devio Nové Sady.

Podobný stav je v kravínoch a chovoch na celom Slovensku.

Študenti sú

Stredné odborné školy, ktoré budúcich pracovníkov pre potreby agropotravinárstva vychovávajú a vzdelávajú, núdzu o študentov zväčša nemajú.

„Naša škola vzdeláva žiakov v oblasti veterinárneho zdravotníctva, hygieny v agropodnikaní a podobne. Záujem o odbory máme. Hlásilo sa k nám 418 záujemcov, prijať podľa výkonov môžeme 116 žiakov. Kapacita našej školy viac ani neumožňuje,“ uviedol riaditeľ SOŠ veterinárnej v Nitre Ľuboš Černý.

Vo všeobecnosti sa stredné veterinárne školy držia v rebríčku záujmu žiakov pár priečok nad polovicou – zo 44 druhov stredných odborných škôl zaujímajú 16. miesto. Vlani sa na ne hlásilo 729 záujemcov. Väčšina však po štúdiu plánuje pokračovať aj na vysokých školách.

SOŠ poľnohospodárstva a rozvoja služieb na vidieku lákali vlani 708 záujemcov. Výrazne nižší záujem je o SOŠ potravinárske.  Tam sa hlásilo len 181 záujemcov. Cítia to aj v Nitre.

„Keď sme si robili štatistiku, tak v 90-tych rokoch sme mali v odbore pekár-cukrár, pekár – kuchár, ako aj mliekar a mäsiar aj po dve veľké triedy. Teraz ako tak naplníme odbory pekármi, cukrármi a kuchármi. Ale čo sa týka odborov mäsiar či mliekar, tam máme 4-5 žiakov v ročníku,“ uviedla Katarína Čurillová, riaditeľka SOŠ potravinárskej v Nitre.

Problémom podľa mnohých škôl je aj priskoré stanovovanie takzvaných výkonov – už na jeseň podľa záujmu z predchádzajúcich rokov samosprávne kraje určujú, koľko žiakov budú môcť stredné školy na nadchádzajúcich prijímačkách prijať.

Ak teda napríklad kraj stanoví 5 žiakov v odbore mäsiar, a na štúdium sa ich na školu prihlási 10, škola nemôže výkony navýšiť a prijať všetkých, hoci v praxi veľmi chýbajú.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: autorka

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1522 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments