Po niekoľkomesačnej prestávke môžu poľovníci za lov diviačej zveri opäť žiadať o takzvané zástrelné. Opatrenie má pomôcť k zabráneniu, resp. spomaleniu šírenia afrického moru ošípaných, ktorému za obeť už aj na Slovensku padli tisíce ošípaných.

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka obnovuje možnosť požiadať o finančnú podporu za ulovenie diviačej zveri vo vybraných okresoch Slovenska. Cieľom obnovenia tejto podpory je ochrániť farmové chovy ošípaných a zabrániť ďalšiemu šíreniu AMO. O zástrelné je možné požiadať za všetky diviaky ulovené od 01.03.2023 v poľovných revíroch vo vybraných okresoch Slovenska,“ potvrdilo tlačové oddelenie rezortu pôdohospodárstva.

Viacerí oslovení chovatelia ošípaných o obnovení vyplácania zástrelného pri otázkach zo strany polnoinfo.sk nevedeli. Štát totiž zástrelné vyplácal do konca minulého roka, začiatkom aktuálneho roka už nie. Ešte vo februári sa niektorí chovatelia v Nitrianskom kraji rozhodli preto vyplácať zástrelné poľovníkom, ktorí ulovili diviaka v okresoch Nitra, Topoľčany a Zlaté Moravce, z vlastných zdrojov. Ich schéma trvala od začiatku februára do konca apríla. V ostatných oblastiach Slovenska zástrelné vyplácané nebolo.

Vyplácanie podľa mapy

„Ministerstvo pokračuje v motivovaní poľovníkov k intenzívnemu lovu diviačej zveri formou zástrelného. Cieľom je ochrana chovov ošípaných a zabránenie ďalšieho rozšírenia AMO do nových okresov,  kde ešte AMO nebolo zaznamenané. Ministerstvo na základe vyššie uvedeného vytvorilo mapu a zoznam okresov, v ktorých môžu užívatelia poľovných revírov požiadať o zástrelné,“ uvádza rezort.

Ešte vo februári rezort avizoval, že v systéme zástrelného nastanú zmeny. Pôvodne plánoval vyplácať peniaze len tým užívateľom poľovných revírov, ktorých lov diviačej zveri v aktuálnej poľovníckej sezóne bude vyšší ako v predchádzajúcej. Aktuálne takúto podmienku už neuvádza.

„Okolo každej farmy, v ktorej sa chová 100 a viac kusov ošípaných sa vytvorilo 20 km ochranné pásmo. Zástrelné sa vypláca v okresoch, v ktorých sa minimálne 30 percent plochy okresu nachádza v 20 km ochrannom pásme farmy. Touto schémou sa sleduje ochrana farmových chovov pred zavlečením AMO,“ potvrdilo ministerstvo.

Peniaze za strieľanie diviakov dostanú poľovníci aj v okresoch reštrikčného pásma I. a v nárazníkovej zóne s Maďarskom.

„Keďže územie zaradené do reštrikčného pásma I. a nárazníkovej zóny predstavuje pomyselnú hranicu medzi územím s výskytom AMO a bez výskytu AMO, touto schémou sa sleduje zabránenie ďalšieho šírenia AMO v nových okresoch,“ dodal rezort.

Zoznam okresov, kde sa zástrelné vypláca, možno nájsť aj na webovej stránke agrorezortu.

Zoznam sa podľa situácie bude v priebehu roka meniť. V prípade zmeny zaradenia sa nárok na zástrelné bude posudzovať podľa stavu platnému ku dňu ulovenia diviaka.

Výška zástrelného za uloveného diviaka vo vybraných okresoch dosahuje 100 eur za kus bez rozdielu veku a pohlavia.

O „zástrelné“ môže požiadať užívateľ poľovného revíru vo výške 70 eur za každého diviaka uloveného v poľovnom revíri zaradenom do reštrikčného pásma II., ktorý bol odstránený v spracovateľskom zariadení – kafilérii. V tomto prípade 30 eur vypláca užívateľovi poľovného revíru Štátna veterinárna a potravinová správa SR,“ dodalo ministerstvo pôdohospodárstva.

Treba sa zamerať na kadávery!

Opätovné zavedenie zástrelného vítajú aj samotní poľnohospodári. Doteraz na toto opatrenie rezort vyčlenil asi 280 tisíc eur.

„Opatrenie môže určite pomôcť k zintenzívneniu lovu diviačej zveri. Naši chovatelia však upozorňujú, že časť z vynaložených finančných prostriedkov, ale aj nové prostriedky, by mali smerovať do vyhľadávania uhynutých diviakov. Práve z kadáverov sa toto ochorenie veľmi intenzívne šíri prostredníctvom hmyzu, ale aj pri úhyne zvieraťa napríklad v obilí a následnom roznesení do fariem,“ upozorňuje Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Práve zber kadáverov podľa nej v celom systéme pokrivkáva.

„Lov diviaka sa spája s istým poľovníckym zážitkom, kadávery z tohto hľadiska nie sú veľmi zaujímavé. Práve preto by sa kompetentné orgány mali zamyslieť aj nad motiváciou vyhľadať a následne hygienicky zlikvidovať uhynuté zvieratá predovšetkým v okolí veľkých chovov ošípaných,“ dodala Holéciová.

Premnoženie?

Na Slovensku sa už dlhé roky otvorene hovorí o premnožení diviačej zveri – a nielen tej. Na vysoké stavy všetkej zveri upozorňujú poľnohospodári opakovane, spôsobuje im totiž značné škody na úrode. Práve premnožené diviaky boli pri preniknutí afrického moru ošípaných na naše územie jedným z najväčších problémov. V poľovníckej sezóne 2022/2023 poľovníci celkovo ulovili takmer 52 tisíc diviakov.

„Lov bol síce oproti predchádzajúcej poľovníckej sezóne nižší, nižší lov však odzrkadľuje najmä to, že početnosť diviačej zveri na Slovensku vďaka intenzívnemu lovu v posledných rokoch, ale aj vplyvom vírusu AMO v zasiahnutých oblastiach už značne klesla,“ skonštatovalo tlačové oddelenie agrorezortu.

Vo februári tohto roka nahlásili poľovníci na Slovensku okresným úradom odlov 2500 diviakov. Či sa v súvislosti s diviakmi stále dá hovoriť o premnožení, rezort neuviedol.

„Pochopiteľne, nedá sa presne určiť, koľko diviačej zveri na Slovensku máme. Naviac tento počet sa v priebehu roka výrazne mení. Máme za to, že početnosť diviačej zveri na Slovensku už značne klesla,“ uzavrel rezort.