Pre poľnohospodárov je opäť najvýnosnejšou plodinou tohto roka repka olejná. Aj napriek medziročnému nárastu úrod sa jej cena neznížila. Slovenskí pestovatelia dokonca dostanú za tonu o približne pätnásť eur viac, ako pred rokom. Odznelo vo štvrtok na tlačovej konferencii Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností.

Úrody o 11-percent vyššie

„Repka sa tento rok na Slovensku pestuje na výmere 147 tisíc hektárov, čo je rovnako ako vlani. Pokiaľ v roku 2019 ale priemerná úroda repky dosiahla 2,84 ton z hektára, tento rok odhadujeme, že bude o 11-percent vyššia a dosiahne 3,15 ton z hektára,“ hovorí Jozef Rebro, ktorý je predsedom Slovenského zväzu olejninárov.

Repky je v Európskej únii nedostatok a tá patrí medzi jej dovozcov.

„Európska únia potrebuje 24 miliónov ton repky. Každý rok však musí doviezť približne 6 miliónov ton, aby naplnila svoje potreby. Tento rok sa očakáva, že sa v štátoch EÚ urodí o 5,8 percent viac repky, ako vlani. Napriek tomu však spoločenstvo dvadsiatich siedmych štátov bude stále odkázané na dovoz,“ hovorí Jozef Rebro.

Cena repky na burze Euronext v Paríži pred rokom dosahovala 373 eur za tonu. Tento rok je cena o niečo vyššia a dnes podľa interaktívneho grafu portálu poľnoinfo.sk dosiahla 379 eur za tonu. Slovenskí poľnohospodári pritom dosiahli vyššie úrody a tak utŕžia z hektára viac, ako vlani.

Cena je asi o pätnásť eur vyššia, ako vlani

„Naše výmery repky sú v posledných rokoch výrazne nižšie ako bývali. Dôvodom boli nájazdy lesnej zvery. Dnes pestujeme do sto hektárov repky a tento rok sme dosiahli úrody 4,45 ton z hektára. Každý rok sa dostávame mierne pod alebo nad štyri tony. Teraz sme ale aj vzhľadom na jarný vývoj počasia naozaj spokojní! Bodaj by sa nám aj vďaka práci nášho agronóma darilo takéto úrody dosahovať aj ďalšie roky,“ praje si Ľuboš Podoba, člen predstavenstva Slovenského zväzu olejninárov a predseda družstva v Pravoticiach.

Jozef Rebro, dlhoročný obchodník s agrokomoditami hovorí, že momentálne je cena repky na Slovensku o približne pätnásť eur vyššia, ako pred rokom. Tento rok však na Slovensku najpestovanejšia olejnina zažila taktiež významné výkyvy.

„V dôsledku opatrení súvisiacich s koronavírusom došlo k prepadu jej ceny na parížskej burze. Dôvody je potrebné hľadať v tom, že repka sa vo významnom rozsahu používa ako biozložka do palív. A keďže doprava bola v istom období ochromená, v celej EÚ klesla aj cena repky. Ako sa opatrenia zmierňovali, tak ceny rástli. Samozrejme, stále existuje skrytá obava z druhej vlny koronavírusu, ktorá môže najviac zasiahnuť repku a kukuricu,“ myslí si Jozef Rebro.

Zaujímavá, ale sú aj zaujímavejšie

Napriek tomu, že repka sa dlhodobo zdá ako veľmi stabilná a finančne zaujímavá plodina, Kamil Boroš zo spoločnosti Agronatur Jasová má na jej pestovanie iný názor.

„Ešte pred desiatimi rokmi sme repku pestovali na štvrtine našej výmery. Postupne sme od nej ale upustili a dnes volíme finančne stabilnejšie plodiny. Pre nás je to napríklad kvalitná potravinárska pšenica, slnečnica, ktorá je za ostatných pätnásť rokov vôbec najstabilnejšou plodinou u nás, z hľadiska úrod, alebo kukurica, ktorej vyhovuje naše sprašové podložie a k jej pestovaniu máme vybudovanú aj pozberovú linku. V ostatných rokoch sa veľmi perspektívne javí aj mak,“ vymenúva Kamil Boroš.

Ten vysvetľuje, že náklady na pestovanie repky v jeho podniku dosahovali spolu s poistením približne 1250 eur, čo pri cene napríklad 360 eur za tonu znamená, že museli dosiahnuť minimálne úrody 3,5 tony z hektára. Pri tejto úrode sa pritom dostávali len na nulu.

„Niektorý rok sa to podarí a iný nie. Myslím si, že sú stabilnejšie plodiny. Samozrejme, repka má jednu obrovskú výhodu a to, že prináša poľnohospodárovi prvé peniaze z rastlinnej výroby. My sme ale repku zvykli obchodovať až koncom novembra, lebo vtedy zvykla atakovať maximálne ceny. Takže peniaze sme v nej mali investované až pätnásť mesiacov a ešte mohol nastať problém pri skladovaní, keďže repka vyžaduje špeciálnu starostlivosť, aby nenastali problémy s olejnatosťou,“ uzatvára Kamil Boroš.