Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Potravinárstvo Z ekonomiky Zaujímavosti

V partii o slovenské mäso je na ťahu štát! Mecom, bitúnok a chovatelia sa spojili k vyššej potravinovej sebestačnosti

V partii o slovenské mäso je na ťahu štát! Mecom, bitúnok a chovatelia sa spojili k vyššej potravinovej sebestačnosti
insert_photoautor článku - Tomáš Soroka (vľavo) prokurista bitúnku Sorbel a Ladislav Čechovič (vpravo) generálny riaditeľ Mecom Group pri predstavení nového radu výrobkov "Naše slovenské".

Zo slovenského spracovateľského priemyslu zostalo torzo, ktoré priamo odráža stav, v ktorom sa nachádza celý agropotravinársky komplex. V potravinárskom priemysle prevažujú menšie a stredné subjekty, ktoré len v obmedzenom rozsahu dokážu svoju produkciu exportovať a zložitejšie je pre ne aj odolávanie koncentrovanému maloobchodu. Pre väčšinu našich potravinárov tiež platí, že v dôsledku dlhodobej ignorácie zo strany štátu sú ich výroby poznamenané vysokým investičným dlhom.

Najlepšie o štruktúre spracovania agrokomodít hovoria aktuálne výsledky týždenníka TREND, ktoré uvádzajú, že len šesť slovenských potravinárskych subjektov prevyšuje tržbami 100 miliónov eur. Okrem výrobcu dehydrovaných polievok z Prievidze sa do šestice spracovateľov zaradili dva mäsokombináty, dva pivovary a výrobca cukroviniek zo Serede.

Odvetvie, ktoré má veľké výkony ale nízke zisky

„Na Slovensku sme najväčší spracovateľ mäsa a v rámci spoločnosti zamestnávame v dvoch závodoch v Humennom a Lučenci približne 1300 zamestnancov,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Ladislav Čechovič, generálny riaditeľ Mecom Group.

Napriek tomu, že spoločnosť Mecom je druhým najväčším potravinárskym subjektom u nás, s minuloročnými tržbami na úrovni takmer 144 miliónov eur, tak ich hospodársky výsledok je nižší, ako často dosahuje poľnohospodársky podnik s tržbami rádovo v miliónoch eur. Za minulý rok zaknihovali zisk prevyšujúci dvestotisíc eur. Rok predtým boli dokonca v strate sedemstotisíc eur.

„V mäsospracujúcom priemysle je vysoká konkurencia a tak je aj tlak na cenu výsledného produktu často extrémny až zdrvujúci.  Okrem konkurencie domácich výrobcov, s ktorými súperíme u obchodných reťazcov, čelíme aj produktom zahraničných spracovateľov najmä z Českej republiky. Ďalším dôvodom menej priaznivých výsledkov v našom segmente sú výrazné investície, ktoré náš sektor pravidelne vyžaduje. Ak ich nezrealizujete, prestávate byt konkurencieschopný. Konkurencia vás predbehne a vy pôjdete z kola von. Posledným dôvodom nízkych ziskov domácej mäsovýroby je spracovateľská nadkapacita. Slovensko ma spracovateľské kapacity, ktoré výrazne prevyšujú aktuálne potreby domáceho trhu. Vzniká tak výrazný pretlak ponuky, ktorý z časti rieši export a z časti súboj o domáceho spotrebiteľa, čo samozrejme znižuje cenu,“ vymenúva Ladislav Čechovič.

Ten uvádza, že približne 55-percent produkcie Mecom exportuje do štrnástich štátov sveta. Časť odchádza do Českej republiky, Maďarska, ale významnými trhmi slovenských mäsiarov sú aj nemeckí a britskí odberatelia.

„Na zahraničných trhoch pritom súťažíme s produktmi, ktorých spracovatelia sú oveľa lepšie podporení,“ hovorí Ladislav Čechovič.

Aj jednoduchá pomoc z hľadiska zmien legislatívy je behom na dlhú trať

Slovenskí potravinári si len veľmi výnimočne dokážu siahnuť na dotačné stimuly, ktoré podporia ich investície. Aktuálny program rozvoja vidieka na ich potreby v istom rozsahu myslel, ale prostriedky sa často rozkotúľali aj do novozaložených spoločností a nie k tradičným potravinárom.

Zahraniční spracovatelia mäsa sú pritom podľa Čechoviča podporovaní nie len cez európske zdroje, ale pravidelne aj z národných prostriedkov bez ohľadu na zmenu vládu. Dlhodobá systémová pomoc im poskytuje potrebnú stabilitu. U nás sa za ostatné roky nepodarilo ani len notifikovať schémy štátnych pomocí pre potravinárov v Bruseli.

„Samozrejme, uvítali by sme pomoc, ako majú naši priami konkurenti z okolitých krajín v podobe podpôr projektov súvisiacich s produktovými inováciami, novými technológiami pri obalovom materiáli, znižovaním energetickej náročnosti alebo uhlíkovej stopy. My však nedokážeme presadiť ani jednoduché riešenia v podobe zmien legislatívy, ktoré štát nebudú stáť nič a nám okamžite pomôžu. Jednoduchými opatreniami pri riešení  problematiky takzvaného Goldplattingu by štát dokázal podporiť domáci spracovateľský sektor,“ hovorí Ladislav Čechovič.

Poukazuje pritom napríklad na situáciu, že slovenská legislatíva uvádza, že vo výrobe musia byt mäsové výrobky uskladnené pri teplote 0 az 4 stupne.

„V zahraničí je to až 6-7 stupňov. Tie dva až tri stupne rozdielu napríklad pri našej spoločnosti robia stotisíce eur nákladov ročne navyše. My sme nimi zaťažení, naša konkurencia nie,“ vysvetľuje Ladislav Čechovič, ktorý zo svojej kancelárie na petržalskej strane Dunaja pozerá priamo na hradný vrch s budovou, kde sa tvorí legislatíva aj pre podporu domáceho podnikateľského prostredia.

Musí fungovať celá vertikála – farmár, bitúnok, spracovateľ

Generálny riaditeľ Mecom hovorí, že slovenské agropotravinárstvo môže byť výrazne silnejšie ako je teraz. Je však potrebné zabezpečiť, aby fungoval celý reťazec.

„Na to aby to tu dlhodobo fungovalo, musí fungovať celá vertikála. Farmár, bitúnok, spracovateľ, spotrebiteľ. Ak niektorý z týchto článkov bude strádať, alebo si zoberie príliš veľkú časť, tak začne likvidovať ostatné články. Sme príliš malá krajina na to, aby sme si diktovali podmienky. Budeme sa vždy snažiť len dorovnávať tomu, čo je v zahraničí,“ hovorí Ladislav Čechovič.

Humenský Mecom sa ešte pred vstupom do Európskej únie, v roku 2002, vzdal vlastného porážania zvierat. Európska únia vtedy tlačila spracovateľov mäsa k výraznej  modernizácií svojich prevádzok a tí čo chceli zachovať každú výrobu museli zaťažiť svoje firmy veľkými bankovými úvermi.

„V Humennom po roku 2002 zostala výroba výsekového mäsa a mäsových výrobkov. Aj keď sa zdalo, že šetria na rozvoji, ukázalo sa, že majú pravdu. Jatočné polovičky prasiat či dobytka mohli nakupovať z iných bitúnkov alebo ich dovážať. Týmto rozhodnutím ušetril zhruba 200 miliónov korún,“ informoval ešte v roku 2007 týždenník Trend.

Istí čas spracovateľa na východnom Slovensku zásoboval Mäsokombinát Hrádok Lučenec, ktorý bol s humenským Mecomom majetkovo prepojený od roku 2006. Po vstupe do Európskej únie disponovali Stredoslováci vynoveným bitúnkom, ale aj ten bol neskôr zavretý.

Východné Slovensko získava impulz k chovu ošípaných

V tomto týždni Mecom vstupuje opäť do úzkej spolupráce so slovenským bitúnkom. Pre domácich spotrebiteľov, ktorých zaujíma pôvod mäsa, pripravili produktovú radu s názvom „Naše slovenské“. Tu garantujú stopercentný pôvod bravčového mäsa zo Slovenska. Dodávateľom bravčových polovíc je bitúnok Sorbel, jeden z troch najväčších porážacích miest v krajine, ktorý sídli v okrese Svidník.

Rad „Naše slovenské“ tvorí celkovo sedem druhov výrobkov v podobe dusenej šunky, strážovskej salámy, údenej lahôdky z karé, špekáčikov, bravčových párkov, oravskej slaniny a gombaseckej klobásy.

Týmto projektom hádžeme akoby rukavicu do ringu. Nechceme už viac čakať na napĺňanie nekonečných sľubov o domácej sebestačnosti! Halo chlapi, poďme do spoločného projektu, ktorý napomôže rozvoju regiónov, zamestnanosti a osloví časť spotrebiteľov. Vytvorme projekt, kde pridaná hodnota v maximálnej možnej miere zostane na Slovensku. U poľnohospodára, bitúnku a spracovateľa,“ hovorí šéf najväčšej mäsiarskej skupiny v krajine.

Po týchto slovách však priznáva, že na konci dňa rozhoduje spotrebiteľ. On so svojím príjmom určuje, či vyjadrenia o kúpe slovenských potravín sú len proklamáciou určenou pre výskumy verejnej mienky alebo reálnym činom, ktorý naplní svojim rozhodnutím pri chladiacom pulte v potravinách. Zelenú projektu dávajú aj obchodné reťazce, ktoré produkty zalistujú v svojich predajniach.

Projekt oslovuje zákazníkov, ktorí ocenia, že bitúnok je od samotnej rozrábky a spracovania vzdialený do päťdesiatich kilometrov. Krátky dodávateľský reťazec prináša nízku uhlíkovú stopu a zabezpečuje výnimočnú čerstvosť. Ráno odporazené zviera je vo večerných hodinách na rozrábke. Bitúnok Sorbel dokáže prostredníctvom približne ôsmych, najmä východoslovenských, chovateľov ošípaných pokrývať požiadavky humenských spracovateľov.

Mecom: Budeme radi, ak naša výroba pobeží len na slovenských ošípaných

„Všetkých sedem produktov je zaradených v prémiovom segment s vysokým podielom mäsa. Dbáme na minimalizáciu používaných prídavných látok, ktoré niektorí označujú ako éčka,“ hovorí Ladislav Čechovič.

Úspech celej produktovej rady súvisí s tým, či bude spotrebiteľ ochotný priplatiť si približne 10 až 15-percent oproti porovnateľnému produktu taktiež od Mecomu.

„Rozdiel medzi cenou suroviny zo Slovenska a zahraničného mäsa je jednoducho taký. A tu sa môžeme konečne začať reálne rozprávať o tom, prečo. Ak štát nezačne reálne pristupovať k podpore samotného poľnohospodárstva, ale aj spracovateľského priemyslu tak, ako v okolitých krajinách, tak my nedokážeme byť konkurencieschopní voči domácemu obchodu alebo exportu. Naša spoločnosť tu chce vyrábať, rozvíjať sa a najmä byť zodpovedná k tejto krajine,“ hovorí L. Čechovič.

Ten vzápätí dodáva, že ich spoločnosť zamestnáva na Slovensku 1300 ľudí a nie je medzi nimi jediný agentúrny pracovník.

„Nemáme problém s nedostatkom pracovnej sily a okrem chronicky nedostatkových profesií ako sú napríklad kostiči, naše pracovné teamy spolu dlhodobo ladia. Pravidelne investujeme a máme medzinárodné certifikáty kvality. Pracujeme s prvotriednymi surovinami. Roky dokazujeme, že to so spracovaním mäsa myslíme vážne. Budeme radi, ak naša výroba pobeží len na slovenských ošípaných. Na to, aby sa nám ale podarilo, potrebujeme najmä kvalifikované rozhodnutia a obdobné podmienky, ako majú naši priami konkurenti v zahraničí,“ uzatvára Ladislav Čechovič.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autor článku - Tomáš Soroka (vľavo) prokurista bitúnku Sorbel a Ladislav Čechovič (vpravo) generálny riaditeľ Mecom Group pri predstavení nového radu výrobkov "Naše slovenské".

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments