Zadajte hľadaný výraz

Branding Ematech 2020-07 LEFT
Branding Ematech 2020-07 RIGHT
Branding Ematech 2020-07 TOP
Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Potravinová sebestačnosť: Veľa (po)citov, málo rozumu 4. časť: Pôda a dotácie

blank

Po niekoľkých týždňoch prinášame opäť komentár poľnohospodára Petra Badiara. Tento raz sa v štvrtej časti cyklu Potravinová sebestačnosť: Veľa (po)citov, málo rozumu zameriava na problematiku pôdy a podpôr. Samozrejme, z pohľadu hospodára na pôde.

V dnešnej časti sa chcem venovať základnému výrobnému prostriedku v poľnohospodárstve a to pôde. A teraz nie z pohľadu agronóma, ale ekonóma. Nechcem, aby to vyzeralo, že som odborník na všetko, od vraždy Kennedyho až po lety na Mars, ale pokiaľ poľnohospodárstvo ma učil 25 rokov život, tak ekonómiu som študoval 5 rokov na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Výška nájmu neurčuje cenu obilia, ale cena obilia určuje výšku nájmu

A i keď viaceré ekonomické poučky a pravdy vytesané do kameňa už dnes prestávajú platiť, niektoré predsa len ešte fungujú. A jednou z nich je oceňovanie vlastníctva pôdy, resp. jej prenájmu.

Pôda patrí medzi tri základné výrobné faktory: práca, pôda a kapitál. A keďže nechcem skončiť ako náš „kapitán emeritus“ a bojovať s mojimi bývalými profesormi o udržanie svojho vysokoškolského titulu, vopred upozorňujem, že všetky popísané poučky budú značne zjednodušené.

Takže poďme na to: Na vytvorenie produktu (napr. obilia) sa podieľajú tri výrobné faktory: práca (napr. traktorista), kapitál (peniaze a stroje farmára) a pôda (vlastník pôdy, ktorý ju prenajíma).

Samozrejme, podľa konkrétneho prípadu sa môžu tieto tri kategórie prekrývať, prípadne napríklad u malého farmára môže všetky tri faktory predstavovať jedna osoba (farmár je vlastníkom pôdy, strojov a zároveň aj sám na farme pracuje).

Každý výrobný faktor dostáva za svoju účasť na výrobe produktu (obilia) svoj podiel: traktorista mzdu, farmár zisk a vlastník pôdy rentu. Bežne sa používa skôr pojem nájom, ale v prípade pôdy ako statku, ktorého množstvo nemôžeme zväčšiť sa v ekonomickej teórii používa pojem renta.

Trh nemá záujem priamo o pôdu. Trh má záujem o obilie. A z toho vyplýva, že dopyt po pôde je odvodeným dopytom.

Z makroekonomického hľadiska sa výška nájmu odvíja od toho, ako sa darí farmárovi a ako sa vyvíja cena obilia. Nie naopak. Z vyššie uvedeného, ale aj z iných dôvodov, ktoré tu už nebudem viac do detailov rozoberať platí preto nasledovná poučka:

Výška nájmu neurčuje cenu obilia,  ale cena obilia určuje výšku nájmu!

Pôda ako predmet vlastníctva nemá bez užívateľa (= farmára) žiadnu hodnotu

Uff. Konečne to mám za sebou. Zabralo mi to tretinu blogu ale tento teoretický základ bol nevyhnutný. Prax totiž potvrdzuje, že ak chceme vlastníkovi pôdy zabezpečiť väčšiu rentu z jeho pôdy, riešením nie je umelo tlačiť na zvyšovanie nájmu, ale umožniť farmárovi, aby dokázal z tej prenajímanej pôdy vytvoriť väčší výnos. A keďže poľnohospodárstvo sa svojim charakterom približuje forme dokonalej konkurencie, tento väčší výnos sa následne spätne vráti vlastníkovi pôdy vo forme vyššej renty.

Súčasná vláda chce výrazne posilniť práva vlastníka pôdy. Vo volebnom programe strany OĽaNO a podobne aj v programovom vyhlásení vlády je to napísané úplne jasne: Posilníme postavenie vlastníkov pozemkov oproti ich užívateľom.

Síce nesúhlasím, ale je to právo víťaza volieb. (Autora myšlienky na posilnenie práv vlastníkov poznám a viem pochopiť pohnútky, ktoré ho k takémuto riešeniu viedli. Mnoho medializovaných káuz, kde sa malí farmári nevedeli dlhodobo dostať ku svojej pôde je pravdivých a preto bolo pochopiteľné, že víťazná strana chcela nájsť na tento problém riešenie. Môj nesúhlas nesmeruje ani tak proti posilneniu práv vlastníka, ale myslím si, že je potrebné skôr pozerať na celú problematiku komplexnejšie.)

Treba si uvedomiť, že pôda ako predmet vlastníctva nemá bez užívateľa (= farmára) žiadnu hodnotu (okrem špekulatívneho obchodovania). Ak teda chceme, aby vlastník pôdy mohol získať očakávanú rentu, je nevyhnutné, aby sme nechali užívateľovi možnosť túto rentu pre vlastníka zarobiť. Ak nebude farmár schopný vyprodukovať so ziskom obilie, kukuricu alebo repku, nebude vedieť platiť vlastníkovi pôdy jeho rentu.

blank

Dotácia neslúži ako odmena za vlastníctvo

Druhou dôležitou časťou finančných výnosov, ktoré sa v súčasnosti vytvárajú vo vzťahu k pôde tvoria okrem tržby za predaj úrody aj dotácie. A práve tie sú večným jablkom sváru. Či a v akej výške by sa mali poskytovať a komu by mali patriť. Sú dokonca návrhy, že dotácie by mali patriť vlastníkovi pôdy.

S týmto názorom zásadne nesúhlasím. Dotácie neslúžia ako nejaká odmena za vlastníctvo nejakého statku. Poľnohospodárske dotácie sa v žiadnom prípade neposkytujú na vlastníctvo pôdy ale na jej obhospodarovanie. Neexistuje žiadny spoločenský, právny a ani ekonomický dôvod poskytovať verejné finančné zdroje na to, aby niekto vlastnil pôdu.

Dotácie poskytuje štát za účelom splnenia svojich cieľov, to znamená, že ide o motiváciu pre užívateľov pôdy, aby plnili to, čo si štát nad rámec svojich zákonných možností stanoví. Napríklad zabezpečenie večne opakovanej potravinovej sebestačnosti, produkciu vybraných druhov potravín, zamestnávanie ľudí, ochranu životného prostredia. Neviem ako by pomohlo k naplneniu spomenutých cieľov, ak by tieto dotácie neprišli na účty tých, ktorí pôdu obhospodarujú ale priamo na účty vlastníkov pôdy.

Raz môžeme stratiť kontrolu nad tým, čo sa tu pestuje

Rovnako je rozkošné sledovať ako sa časť verejnosti nabudená vyjadreniami niektorých „odborníkov“ ale aj politikov vytešuje z predstavy ako zoberie pestovateľom repky a „technických plodín“ dotácie a ako im ich zakáže pestovať. OK, ale v právnom štáte môže platiť len jedna možnosť. Buď im zoberieme dotácie alebo zakážeme pestovať. Pretože tie dotácie sú jediný spôsob ako im môžeme „kecať“ do toho, čo pestujú.

Ono sa to nezdá, ale okrem ľúbivých tlačových vyhlásení existuje aj iný tlačený text a ten sa volá Ústava SR. A v nej sa môžeme v článku 20 odsek 4 dočítať nasledovné:

Obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu.

A keďže sa niekedy hráme na právny štát a nechceme porušovať ústavu, využíva štát v tomto prípade dotácie. Ciele našej vlády v oblasti pôdohospodárstva sú plus-mínus ten verejný záujem. Nevyhnutná miera sú presne určené pravidlá obhospodarovania pôdy, ktoré musia dodržiavať poberatelia dotácii.

No a primeraná náhrada je výška jednotlivých dotačných titulov vypočítaná napríklad Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. A treba si uvedomiť, že sumy tých dotácií sú veľa ráz natoľko nízke, že už teraz existujú mnohí farmári, ktorí si povedali, že oni sa žiadnou „pepeačkou“ sekírovať nenechajú a na dotácie sa môžu vykašlať.

A môj skromný názor je taký, že v závislosti od skutočne prijatých dotačných pravidiel môže počet takýchto farmárov pribúdať. Viem si predstaviť, že teraz mnohým nepoľnohospodárom zaiskrili očká od radosti, ale treba si uvedomiť, že v momente, keď s veľkou pompou oznámime, že my už „agrobarónom“ nič nedáme, strácame nad nimi takmer akúkoľvek kontrolu a už im do toho čo a ako pestujú nebudeme môcť vôbec zasahovať.

Smädné kravy nahradí zlatučké miniautíčko?

Bolo by to to isté, ako keby pán Sulík čoby minister hospodárstva prišiel do bratislavského Volkswagenu a začať im tam rozprávať, že slovenská verejnosť sa rozhodla, že Porsche Cayenne je veľká smädná krava a v rámci boja s klimatickou zmenou si nepraje, aby sa na úrodnej slovenskej pôde takéto niečo vyrábalo. Ale keďže sme demokrati a ctíme si súkromné vlastníctvo, tak môžu opäť začať vyrábať malé zlatučké VW Lupo.

Ale ktovie, možno som reinkarnácia Baby Vangy a toto je správa z našej budúcnosti.

Autor článku: Peter Badiar
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

blank

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1574 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

14 komentárov

  1. blank
    realista
    31. mája 2020

    dovoľujem si na doplnenie :

    Zatiaľ sme členmi EÚ a existuje spoločná poľnohospodárska politika (nie prerozdeľovanie dotácií). Citujem zo stránky EÚ:

    „Európska únia poskytuje poľnohospodárom podporu príjmu alebo „priame platby“, ktorých účelom je

    – fungovať ako záchranná sieť a zvyšovať ziskovosť poľnohospodárstva,
    – zaručiť potravinovú bezpečnosť v Európe
    – a pomáhať poľnohospodárom pri výrobe bezpečných, zdravých a cenovo dostupných potravín,
    – odmeňovať poľnohospodárov za poskytovanie verejných statkov, za ktoré by ich za normálnych okolností trh neodmenil, napríklad za starostlivosť o vidiek a životné prostredie.“

    teda – pre “ laikov“ n i e dotácie za to, že je niekto poľnohospodár, ale p o d p o r a p r í j m u, aby zabezpečovali plnenie stanovených cieľov….

    ale čo už …..každý si myslí že rozumie školstvu lebo chodil do školy, zdravotníctvu lebo mal chrípku a poľnohospodárstvu lebo má na okne nejakú izbovú rastlinu….

    Odpovedať
    1. blank
      Milan
      31. mája 2020

      👍 Vám i článku vyššie.

    2. blank
      Ema
      1. júna 2020

      Konečne niekto zrozumiteľne vysvetlil zmysel vyplácania dotácií
      v EU… Zároveň vďaka za článok P. Badiara .

  2. blank
    Braňo
    31. mája 2020

    Braňo : takže opäť 1. vymožiteľnosť práva a bordel na Slovensku 2. koncový užívateľ poľn.produkcie je-sú: vyberiem jedného rafinérka, ak doleje do paliva predpísané %-ntá biopaliva, jej palivá získajú predpísaný certifikát a ona -rafinérka profit. A my sme sa jej peknekrásne cez priame platby vyskladali na vrátenie zvýšených nákladov a pekne krásne sa tu žerieme, ale nikto nepovedal, že koľko oleja zožerie jeden automobil, že je to vo vzduchu, že 1 kvapka oleja znehodnotí x-kubíkov vody, zapchá dýchací aparát
    hmyzu(včiel), ale sú to zlí agronómi, ktorí protestujú , že 3 insekticídy postrekom sú škodlivejšie ako jeden na osive, ale nevadí 2. že transoceánske šifi privelčú mäso plné látok, ktoré majú naši poľnohospodári zakázané používať, že sa kŕmi krmivami s GMO plodín, obsahujúce rezíduá pesticídov, ktoré aj keby sme používali, obsah účinných látok by nám nikdy nepovolili tak vysoký ako je za oceánom !!!! 3. že keby sme my zavlažovali takou vodou ako štáty chrliace zeleninu pre nás, tak by sme museli povoliť všetkým znečisťovateľom vypnúť čističky 4. že je potrebné riešiť nielen črevnú „makrobiotu“ ale aj pôdnu, a to že si nemčúri s produkciou hnojovice z chovov odkiaľ k nám tečie mlieko dali vlastný gól a teraz plačú, že musia platiť za odvoz nadprodukcie hnojovice 5. že sa môžete otráviť mykotoxínmi v potravinách z BIO produkcie…čítaj správy o problémoch nemorených osív za posledné dva roky(návrat o 200 rokov dozadu 6. že každý rok migrujú patogéni z teplých krajín k nám do stredu európy-presné čísla sú na webe, skrátka ak nenastane diskusia u nás , tak škoda. Apropó na čo alebo za čo dostáva kráľovská rodina dotácie na 90 000 ha v Škótsku, dostáva to vlastník pôdy, alebo užívateľ ? Ako to, že agrolobby šéf v Nemecku je bohatší ako Babiš a jeho farmy ošípaných chovajú ošípané v 100 000 coch vedľa seba, a síce 2 svinčíky môže nakladať kamiony pre OST blok a ten tretí je pre WEST európu…vravel kamionista 7. a viete kadiaľ pôjde južnátrasa diaľnice a kto si tam kúpil polia ? a prečo ? pán Zala čo vy nato

    Odpovedať
  3. blank
    Marek
    31. mája 2020

    Jednoznačne súhlasím s posilnením práv vlastníkov pôdy na úkor nájomcu. Je mylné si myslieť, že ak vlastník vypovedá nájomnú zmluvu resp. skončí jej platnosť, nebude na nej nikto hospodáriť. Ako ekonóm viete, že trh vyrieši aj toto. Pokiaľ sa nájde niekto, kto je ochotný za túto pôdu platiť viac, alebo poskytne vlastníkovi iné benefity, prečo by malo byť vlastníkovi odopreté využiť túto možnosť? Na druhej strane nikto nebude platiť také vysoké nájomné, ktoré mu bude vytvárať na danej pôde stratu. Rovnako si myslím, že je dobré „zastropovať“ dotácie. Malý farmár nemôže konkurovať veľkému podniku, ktorý ma značné úspory z rozsahu. Dokonca je to možné aj bez straty kontroly. Len treba chcieť. A trh potom vyrieši aj agrobarónov. Tí pôdu, na ktorej nebudú vedieť dostatočný zisk prenechajú malým farmárom, ktorým sa to s vyššími dotáciami bude vyplácať viac.

    Odpovedať
    1. blank
      MM
      1. júna 2020

      Pred každou jednou parcelou bežne postáva jeden občan so snom stať sa poľnohospodárom….malým roľníkom , čo bude mrkvičku a zemiačik pestovať. Čo si kúpi 3 kravičky a ručne ich dojť bude….tu 5 litríkov tu 7….najsamlepšie BIO , bez pridanej repky a či nedajbože sóje….
      A takto nejako , sa stávame závislými na eko bio mliečku od nemcov , mladých “ neantibiotických “ býčkov z Poľska…..a…..i….Lebo veď vo Švajčiarsku to tak funguje…. videl som keď som tam raz prechádzal…..

  4. blank
    DoesntMatter
    31. mája 2020

    @Marek
    Hlboko sa mylite pane:
    „A trh potom vyrieši aj agrobarónov. Tí pôdu, na ktorej nebudú vedieť dostatočný zisk prenechajú malým farmárom, ktorým sa to s vyššími dotáciami bude vyplácať viac.“

    Aky je dovod statu, alebo EU platit za to iste viac? Viac podpory? Viac dotacii?
    Maly farmar musi vyrabat s vyssou pridanou hodnotou, potom to ma zmysel. Preco maju verejne zdroje ist k ‚menej‘ efektivnemu subjektu s rovnakou vyrobnou strukturou, ktory nic nove neprisnesie?

    Odpovedať
    1. blank
      Marek
      31. mája 2020

      @DoesntMatter
      Nemyslel som, že bude vyrábať to isté. Ale zlepší sa dostupnosť pôdy, pre tých, ktorí sú ochotní pestovať napr. zeleninu. Navyše v žiadnom prípade som nemyslel aby EÚ alebo štát platil viac. Iba tie isté peniaze by rozdelil inak.
      Rovnako ja môžem položiť otázku. Prečo by malý farmár musel vyrábať s vyššou pridanou hodnotou a vyšším rizikom? Načo dotovať efektívny podnik? Celé je to iba o uhle pohľadu.

  5. blank
    DoesntMatter
    31. mája 2020

    @Marek
    Pestovanie zeleniny je vyrobou s vyssou pridanou hodnotou.
    Moja namietka vychadzala z tohoto: „prenechajú malým farmárom, ktorým sa to s vyššími dotáciami bude vyplácať viac“
    Nemam nic proti tomu, aby maly/mlady dostal podu, zacal, fungoval. Len moja predstava o tom je asi ina ako aktualne presadzovana. Ja si myslim, ze mlady by mal mat know-how a budovat moderny podnik schopny konkurencie aj vo vztahu k zahraniciu a nemam problem ani s tym, aby mal vacsiu vymeru. Nemyslim si vsak, ze tuto predstavu naplna samozasobitelska farma niekde na kopaniciach, ktorej vacsinu trzieb tvori seda ekonomika a jej pracovnici (majitelia) nevedia, co je dovolenka. Nemam v umysle nikoho urazit. Ak si niekto vyberie takyto zivot, je to jeho osobna vec, nenutme vsak celu spolocnost, aby sa to stalo ‚vzorovym podnikom‘, to by nas nasmerovalo do 19. storocia. Treba sa porovnavat s tymi, ktori su pred nami.

    Odpovedať
  6. blank
    jozef R
    31. mája 2020

    Síce som nestrávil 5 rokov na Ekonomickej univerzite, ale domnievam sa, že hodnotu pôdy určuje dopyt. Teda, keď si ju bude chcieť prenajať okrem súčasného nájomcu ešte desať iných farmárov, je logické, že pre vlastníka je rozhodujúca najvyššia ponuka. Aby to tak nemohlo fungovať, presadili si veľkí nájomcovia prostredníctvom skorumpovaných politikov niekoľko novelizácii zákona o prenájme poľnohospodárskej pôdy, do ktorých sa dostali naozaj čudné veci, ktoré nemajú v civilizovanom svete obdobu. Napr. prednostný nájom za „obvyklé nájomné“ ktorým si výšku nájmu ako v jedinej krajine na svete určuje nájomca, alebo naozaj právna perla – §24d ods.3 – ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred (!) nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Takže, pán Badiar, nie je dôvod na paniku. Posilnením vlastníckych práv sa nič strašné nestane. Iba štát nebude dodatočne meniť nájomnú zmluvu medzi prenajímateľom a nájomcom a na výške nájmu sa s vlastníkom určite ľudsky dohodnete.

    Odpovedať
    1. blank
      dedo jozef
      2. júna 2020

      dufam,že slova pana Kollara,srdcom pre ľudi,nie pre oligarchov,nezostanu len reklamnou kampanou.tento zakon 504 o najme polnohospodarskych pozemkov určite nemenil štat,ten kto ho menil a porušuje tym ustavu,može mat x titulov,niečo tym zneužival,za posledne roky sa nejak podozrivo meni,novelizuje,ale len proti začinajucim,tak okato a primitivne by to žiadny štat nedokazal.nie som si isty,či si to vobec poslanci všimli za čo hlasovali tak často,no čo už,len znovu poslanci to možu zmeniť,alebo ustavny sud,len musi byť vola,ta po horach nechodi….určite by sa mal tento,, zakon,,zmeniť,aby neporušoval ustavu,bol v sulade s občianskym zakonikom,nebol zmatočny,potom nebudeme musiet debatovať 5 rokov na koho stranu je nakloneny ,ked ho naklanat,tak určite na stranu mladych,agrobaronom vytvoriť tabulky,určite viac podporiť schopnych mladych farmarov,ved oni by mali začať zabezpečovať potravinovu sebestačnost štatu,agrobaroni za 22rokov doviedli polnohospodarstvo tam kde je,vie si niekto predstaviť,kde bude o dalsich 22 rokov?štatne podniky fungovaly,malo to hlavu aj patu,dnes už aj kostra sa rozpadava,alebo sa meni na prach.otvorte oči čim skor,už pred 10 rokmi bolo neskoro.dufame,že ta slubovana zmena pride.jozefR suhlasim, na začiatku bolo nariadenie 238,z roku 2010,obvykla vyška bola prvy krat spomenuta v tomto nariadeni,v tom čase myslena len voči štatnej pode,to bolo od 9eur do22 eur za 1ha, podla bonity pody,do tej doby odhadujem,že vlastnici dostavali najomne len ty,ktory si pytali, neskor začali dostavať navrhy najomnych zmluv od novych zaujemcov a vtedy sa začala rošada zmien až po tie posledne,dnes si vytvoril obvyklu vyšku trh,je to ovela vyššia cena,bude aj fond prenajimať za obvyklu vyšku?nove zmluvy čo su zverejnene tak zatial nie a tu je ten velky problem.štatna poda za doterajšiu vyšku najomneho,sukromna za obvyklu ktoru nahlasili okresnym uradom novy najomcovia,na zmluvach s spf nahradili cenu za 1ha rovnicou o šiestich neznamych,v 2010 to menili preto lebo im začinali končiť najomne zmluvy uzatvorene s fondom,v 2020 im končia znova tak dospeli až k takymto vyplodom,kym tu pišeme oni sa z nas smeju.netreba chybu hladať tam kde nieje,to je len odputanie pozornosti.ak to nezmenia netreba sa nechať zastrašovať,zmluvy podpisovať a nechať to na sudy.takže tak

  7. blank
    GJ
    1. júna 2020

    Pán Badiar, geniálne ! Pôda bez užívateľa nemá hodnotu. Ani auto bez šoféra. Tak to pôjdem ráno do predajne automobilov a pokúsim sa im vysvetliť, že ich autá bezo mňa, šoféra sú úplne bezcenné a ja by som bol blázon, aby som kupoval bezcenné veci. Ale ak chcú, môžu mi nejaké prenajať za pár centov denne. Zišiel by sa mi na to ale ako soľ zákon o prenájme automobilov s ustanovením o „obvyklom nájomnom“ aby som ja mohol určiť koľko to bude centov denne. Lyže bez lyžiara sú bezcenné, kelňa bez murára je bezcenná… a to ich na rozdiel od pôdy vedia vyrobiť koľko chcú. Pán Badiar, prevezmú to nejaké svetové médiá, nositelia nobelovej ceny za ekonómiu zošalejú a dosť čo svetovú ekonomiku ruinuje COVID, nakoniec ju dorazí absolvent Ekonomickej fakulty z Prešporka o ktorej za našimi hranicami nikto ani nepočul.

    Odpovedať
    1. blank
      Peter Badiar
      1. júna 2020

      Milý pán GJ. Alebo pani?
      Prezentované poučky a vzťahy sú makroekonomické. T.j. fungujú pri pozorovaní veľkého množstva ekonomických subjektov a neriešia individuálne ekonomické rozhodnutia ovplyvnené mimoekonomickými javmi. Moderná ekonómia sa takýmto niečim už začína zaoberať v rámci tzv. behaviorálnej ekonómie. Tá sa snaží vysvetliť, prečo ľudia niekedy robia „iracionálne rozhodnutia“. Čo sa týka tej hodnoty aut bez šoférov, tak to ste povedali úplne presne. Ak nebudú vodiči, tak autá prestanú mať hodnotu. Táto situácia už začala vznikať minulý rok, keď som si aj ja kúpil za veľmi výhodnú cenu nevyužitý ťahač, pretože špeditér mal 7 kamiónov a len 4 vodičov. A o podobnom píšem aj ja. Vytvorením nefunkčného podnikateľského prostredia nám začnú chýbať poľnohospodári, či už farmári alebo zamestnanci. I keď mnou prezentovaná poučka nie je o vodičoch a cene vozidiel, ale o tom, že hodnota prenájmu pôdy je viac ako iné výrobné faktory závislá od úspešnosti toho kto na nej produkuje.
      A ešte jedna dôležitá vec. Ja som farmár, ktorý píše blogy. So zákonom 504/2003 a ustanoveniach o obvyklom nájomnom nemám nič spoločné. Takže plačete na nesprávnom hrobe. A čo sa týka mojej univerzity tak na to nebudem reagovať. Necháme to tak, že na hatespeech sa nereaguje.

  8. blank
    GJ
    2. júna 2020

    Pán Badiar, ste farmár, ktorý píše blogy. Iste za nejakým účelom. A ten najlepšie poznáte sám. Už len titulok blogu s dovetkom „málo rozumu“ ma upútal, tak som sa chcel pozrieť na to, kto ho teda podľa Vás má málo. Za hate speech ten dovetok samozrejme nepovažujem. To by bolo neférovo silné. Tiež som sa chcel dočítať, ktože sa to chce vrátiť o 100 rokov späť a rozbiť, to čo tu dobre funguje. Pri tom dobre fungujúcom som začal byť s pribúdajúcimi zadržanými a obvinenými akýsi neistý. Tiež neviem o nikom, kto by sa chystal celý deň plahončiť po úhoroch s párom volov ako jeho pradedo. Keďže nikoho konkrétneho nemenujete, snažil som sa hľadať medzi riadkami. Kto a čo Vám nie je celkompo chuti. Možno tí, ktorým sa nepáčia rozsiahle monokultúry nízkonákladových plodín, včelári, potencionálny mladí, ktorí by radi začali a nemali to šťastie, keď sa „transformovali“ JRD a ŠM byť ešte na svete a nemohli obsadiť kolektivizovanú pôdu ? Alebo tí, ktorým vadia tie stovky kamiónov, ktoré k nám prúdia denne so zeleninou a ovocím ktoré vieme dopestovať, ale nechceme, lebo by sme museli zamestnať viac ľudí a čo to investovať do spracovania a uskladnenia ? Alebo snáď minister s jeho „lazníckym zákonom“ a podporou malých a stredných farmárov ? Vlastníci pôdy, ktorí chcú so svojim majetkom nakladať k svojmu prospechu ? Tu sa chvíľu zastavím. V blogu sa odvolávate na Ústavu, súkromné vlastníctvo, prečo by mal niekto niekomu zakazovať , znemožňovať robiť (pestovať) to, čo je pre neho výhodné a racionálne. Prečo by to tak nemal vidieť vlastník ? Vlastníka nemožno vidieť z pohľadu nájomcu ako príťaž, či dokonca „nenažranca“, ako tu napísal jeden diskutujúci, ale ako poskytovateľa základného výrobného prostriedku za veľmi výhodnú cenu. Pokiaľ mu platím 40€ ročne za hektár OP a povedzme, že ten hektár môže bez problémov predať za 4 tisíc, odo mňa dostane túto sumu za 100 rokov. No neprenajímaj si, alebo vráť mu to, keď len z platby na plochu mám 5 krát toľko, čo mu ročne dám. A tie podozrivé novelizácie 504-ky nevzišli z hláv poslancov.Tí, ako tu správne napísal dedo jozef naozaj ani nevedeli za čo hlasujú, teda až na niekoho zasväteného a hlavne správnym spôsobom usmerneného.Čo si budeme namýšľať.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.