Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Zaujímavosti

Potravinová sebestačnosť: Veľa (po)citov, málo rozumu 4. časť: Pôda a dotácie

Potravinová sebestačnosť: Veľa (po)citov, málo rozumu 4. časť: Pôda a dotácie
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Po niekoľkých týždňoch prinášame opäť komentár poľnohospodára Petra Badiara. Tento raz sa v štvrtej časti cyklu Potravinová sebestačnosť: Veľa (po)citov, málo rozumu zameriava na problematiku pôdy a podpôr. Samozrejme, z pohľadu hospodára na pôde.

V dnešnej časti sa chcem venovať základnému výrobnému prostriedku v poľnohospodárstve a to pôde. A teraz nie z pohľadu agronóma, ale ekonóma. Nechcem, aby to vyzeralo, že som odborník na všetko, od vraždy Kennedyho až po lety na Mars, ale pokiaľ poľnohospodárstvo ma učil 25 rokov život, tak ekonómiu som študoval 5 rokov na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Výška nájmu neurčuje cenu obilia, ale cena obilia určuje výšku nájmu

A i keď viaceré ekonomické poučky a pravdy vytesané do kameňa už dnes prestávajú platiť, niektoré predsa len ešte fungujú. A jednou z nich je oceňovanie vlastníctva pôdy, resp. jej prenájmu.

Pôda patrí medzi tri základné výrobné faktory: práca, pôda a kapitál. A keďže nechcem skončiť ako náš „kapitán emeritus“ a bojovať s mojimi bývalými profesormi o udržanie svojho vysokoškolského titulu, vopred upozorňujem, že všetky popísané poučky budú značne zjednodušené.

Takže poďme na to: Na vytvorenie produktu (napr. obilia) sa podieľajú tri výrobné faktory: práca (napr. traktorista), kapitál (peniaze a stroje farmára) a pôda (vlastník pôdy, ktorý ju prenajíma).

Samozrejme, podľa konkrétneho prípadu sa môžu tieto tri kategórie prekrývať, prípadne napríklad u malého farmára môže všetky tri faktory predstavovať jedna osoba (farmár je vlastníkom pôdy, strojov a zároveň aj sám na farme pracuje).

Každý výrobný faktor dostáva za svoju účasť na výrobe produktu (obilia) svoj podiel: traktorista mzdu, farmár zisk a vlastník pôdy rentu. Bežne sa používa skôr pojem nájom, ale v prípade pôdy ako statku, ktorého množstvo nemôžeme zväčšiť sa v ekonomickej teórii používa pojem renta.

Trh nemá záujem priamo o pôdu. Trh má záujem o obilie. A z toho vyplýva, že dopyt po pôde je odvodeným dopytom.

Z makroekonomického hľadiska sa výška nájmu odvíja od toho, ako sa darí farmárovi a ako sa vyvíja cena obilia. Nie naopak. Z vyššie uvedeného, ale aj z iných dôvodov, ktoré tu už nebudem viac do detailov rozoberať platí preto nasledovná poučka:

Výška nájmu neurčuje cenu obilia,  ale cena obilia určuje výšku nájmu!

Pôda ako predmet vlastníctva nemá bez užívateľa (= farmára) žiadnu hodnotu

Uff. Konečne to mám za sebou. Zabralo mi to tretinu blogu ale tento teoretický základ bol nevyhnutný. Prax totiž potvrdzuje, že ak chceme vlastníkovi pôdy zabezpečiť väčšiu rentu z jeho pôdy, riešením nie je umelo tlačiť na zvyšovanie nájmu, ale umožniť farmárovi, aby dokázal z tej prenajímanej pôdy vytvoriť väčší výnos. A keďže poľnohospodárstvo sa svojim charakterom približuje forme dokonalej konkurencie, tento väčší výnos sa následne spätne vráti vlastníkovi pôdy vo forme vyššej renty.

Súčasná vláda chce výrazne posilniť práva vlastníka pôdy. Vo volebnom programe strany OĽaNO a podobne aj v programovom vyhlásení vlády je to napísané úplne jasne: Posilníme postavenie vlastníkov pozemkov oproti ich užívateľom.

Síce nesúhlasím, ale je to právo víťaza volieb. (Autora myšlienky na posilnenie práv vlastníkov poznám a viem pochopiť pohnútky, ktoré ho k takémuto riešeniu viedli. Mnoho medializovaných káuz, kde sa malí farmári nevedeli dlhodobo dostať ku svojej pôde je pravdivých a preto bolo pochopiteľné, že víťazná strana chcela nájsť na tento problém riešenie. Môj nesúhlas nesmeruje ani tak proti posilneniu práv vlastníka, ale myslím si, že je potrebné skôr pozerať na celú problematiku komplexnejšie.)

Treba si uvedomiť, že pôda ako predmet vlastníctva nemá bez užívateľa (= farmára) žiadnu hodnotu (okrem špekulatívneho obchodovania). Ak teda chceme, aby vlastník pôdy mohol získať očakávanú rentu, je nevyhnutné, aby sme nechali užívateľovi možnosť túto rentu pre vlastníka zarobiť. Ak nebude farmár schopný vyprodukovať so ziskom obilie, kukuricu alebo repku, nebude vedieť platiť vlastníkovi pôdy jeho rentu.

Dotácia neslúži ako odmena za vlastníctvo

Druhou dôležitou časťou finančných výnosov, ktoré sa v súčasnosti vytvárajú vo vzťahu k pôde tvoria okrem tržby za predaj úrody aj dotácie. A práve tie sú večným jablkom sváru. Či a v akej výške by sa mali poskytovať a komu by mali patriť. Sú dokonca návrhy, že dotácie by mali patriť vlastníkovi pôdy.

S týmto názorom zásadne nesúhlasím. Dotácie neslúžia ako nejaká odmena za vlastníctvo nejakého statku. Poľnohospodárske dotácie sa v žiadnom prípade neposkytujú na vlastníctvo pôdy ale na jej obhospodarovanie. Neexistuje žiadny spoločenský, právny a ani ekonomický dôvod poskytovať verejné finančné zdroje na to, aby niekto vlastnil pôdu.

Dotácie poskytuje štát za účelom splnenia svojich cieľov, to znamená, že ide o motiváciu pre užívateľov pôdy, aby plnili to, čo si štát nad rámec svojich zákonných možností stanoví. Napríklad zabezpečenie večne opakovanej potravinovej sebestačnosti, produkciu vybraných druhov potravín, zamestnávanie ľudí, ochranu životného prostredia. Neviem ako by pomohlo k naplneniu spomenutých cieľov, ak by tieto dotácie neprišli na účty tých, ktorí pôdu obhospodarujú ale priamo na účty vlastníkov pôdy.

Raz môžeme stratiť kontrolu nad tým, čo sa tu pestuje

Rovnako je rozkošné sledovať ako sa časť verejnosti nabudená vyjadreniami niektorých „odborníkov“ ale aj politikov vytešuje z predstavy ako zoberie pestovateľom repky a „technických plodín“ dotácie a ako im ich zakáže pestovať. OK, ale v právnom štáte môže platiť len jedna možnosť. Buď im zoberieme dotácie alebo zakážeme pestovať. Pretože tie dotácie sú jediný spôsob ako im môžeme „kecať“ do toho, čo pestujú.

Ono sa to nezdá, ale okrem ľúbivých tlačových vyhlásení existuje aj iný tlačený text a ten sa volá Ústava SR. A v nej sa môžeme v článku 20 odsek 4 dočítať nasledovné:

Obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu.

A keďže sa niekedy hráme na právny štát a nechceme porušovať ústavu, využíva štát v tomto prípade dotácie. Ciele našej vlády v oblasti pôdohospodárstva sú plus-mínus ten verejný záujem. Nevyhnutná miera sú presne určené pravidlá obhospodarovania pôdy, ktoré musia dodržiavať poberatelia dotácii.

No a primeraná náhrada je výška jednotlivých dotačných titulov vypočítaná napríklad Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. A treba si uvedomiť, že sumy tých dotácií sú veľa ráz natoľko nízke, že už teraz existujú mnohí farmári, ktorí si povedali, že oni sa žiadnou „pepeačkou“ sekírovať nenechajú a na dotácie sa môžu vykašlať.

A môj skromný názor je taký, že v závislosti od skutočne prijatých dotačných pravidiel môže počet takýchto farmárov pribúdať. Viem si predstaviť, že teraz mnohým nepoľnohospodárom zaiskrili očká od radosti, ale treba si uvedomiť, že v momente, keď s veľkou pompou oznámime, že my už „agrobarónom“ nič nedáme, strácame nad nimi takmer akúkoľvek kontrolu a už im do toho čo a ako pestujú nebudeme môcť vôbec zasahovať.

Smädné kravy nahradí zlatučké miniautíčko?

Bolo by to to isté, ako keby pán Sulík čoby minister hospodárstva prišiel do bratislavského Volkswagenu a začať im tam rozprávať, že slovenská verejnosť sa rozhodla, že Porsche Cayenne je veľká smädná krava a v rámci boja s klimatickou zmenou si nepraje, aby sa na úrodnej slovenskej pôde takéto niečo vyrábalo. Ale keďže sme demokrati a ctíme si súkromné vlastníctvo, tak môžu opäť začať vyrábať malé zlatučké VW Lupo.

Ale ktovie, možno som reinkarnácia Baby Vangy a toto je správa z našej budúcnosti.

Autor článku: Peter Badiar
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
14 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
realista
realista
31. máj 2020 12:09

dovoľujem si na doplnenie : Zatiaľ sme členmi EÚ a existuje spoločná poľnohospodárska politika (nie prerozdeľovanie dotácií). Citujem zo stránky EÚ: “Európska únia poskytuje poľnohospodárom podporu príjmu alebo „priame platby“, ktorých účelom je – fungovať ako záchranná sieť a zvyšovať ziskovosť poľnohospodárstva, – zaručiť potravinovú bezpečnosť v Európe – a… Celý komentár »

Milan
Milan
31. máj 2020 14:51
Odpoveď na  realista

? Vám i článku vyššie.

Ema
Ema
1. jún 2020 12:32
Odpoveď na  realista

Konečne niekto zrozumiteľne vysvetlil zmysel vyplácania dotácií
v EU… Zároveň vďaka za článok P. Badiara .

Braňo
Braňo
31. máj 2020 16:59

Braňo : takže opäť 1. vymožiteľnosť práva a bordel na Slovensku 2. koncový užívateľ poľn.produkcie je-sú: vyberiem jedného rafinérka, ak doleje do paliva predpísané %-ntá biopaliva, jej palivá získajú predpísaný certifikát a ona -rafinérka profit. A my sme sa jej peknekrásne cez priame platby vyskladali na vrátenie zvýšených nákladov a… Celý komentár »

Marek
Marek
31. máj 2020 17:40

Jednoznačne súhlasím s posilnením práv vlastníkov pôdy na úkor nájomcu. Je mylné si myslieť, že ak vlastník vypovedá nájomnú zmluvu resp. skončí jej platnosť, nebude na nej nikto hospodáriť. Ako ekonóm viete, že trh vyrieši aj toto. Pokiaľ sa nájde niekto, kto je ochotný za túto pôdu platiť viac, alebo… Celý komentár »

MM
MM
1. jún 2020 10:49
Odpoveď na  Marek

Pred každou jednou parcelou bežne postáva jeden občan so snom stať sa poľnohospodárom….malým roľníkom , čo bude mrkvičku a zemiačik pestovať. Čo si kúpi 3 kravičky a ručne ich dojť bude….tu 5 litríkov tu 7….najsamlepšie BIO , bez pridanej repky a či nedajbože sóje…. A takto nejako , sa stávame… Celý komentár »

DoesntMatter
DoesntMatter
31. máj 2020 18:53

@Marek Hlboko sa mylite pane: „A trh potom vyrieši aj agrobarónov. Tí pôdu, na ktorej nebudú vedieť dostatočný zisk prenechajú malým farmárom, ktorým sa to s vyššími dotáciami bude vyplácať viac.“ Aky je dovod statu, alebo EU platit za to iste viac? Viac podpory? Viac dotacii? Maly farmar musi vyrabat… Celý komentár »

Marek
Marek
31. máj 2020 19:20
Odpoveď na  DoesntMatter

@DoesntMatter Nemyslel som, že bude vyrábať to isté. Ale zlepší sa dostupnosť pôdy, pre tých, ktorí sú ochotní pestovať napr. zeleninu. Navyše v žiadnom prípade som nemyslel aby EÚ alebo štát platil viac. Iba tie isté peniaze by rozdelil inak. Rovnako ja môžem položiť otázku. Prečo by malý farmár musel… Celý komentár »

DoesntMatter
DoesntMatter
31. máj 2020 21:01

@Marek Pestovanie zeleniny je vyrobou s vyssou pridanou hodnotou. Moja namietka vychadzala z tohoto: „prenechajú malým farmárom, ktorým sa to s vyššími dotáciami bude vyplácať viac“ Nemam nic proti tomu, aby maly/mlady dostal podu, zacal, fungoval. Len moja predstava o tom je asi ina ako aktualne presadzovana. Ja si myslim,… Celý komentár »

jozef R
jozef R
31. máj 2020 23:08

Síce som nestrávil 5 rokov na Ekonomickej univerzite, ale domnievam sa, že hodnotu pôdy určuje dopyt. Teda, keď si ju bude chcieť prenajať okrem súčasného nájomcu ešte desať iných farmárov, je logické, že pre vlastníka je rozhodujúca najvyššia ponuka. Aby to tak nemohlo fungovať, presadili si veľkí nájomcovia prostredníctvom skorumpovaných… Celý komentár »

dedo jozef
dedo jozef
2. jún 2020 3:03
Odpoveď na  jozef R

dufam,že slova pana Kollara,srdcom pre ľudi,nie pre oligarchov,nezostanu len reklamnou kampanou.tento zakon 504 o najme polnohospodarskych pozemkov určite nemenil štat,ten kto ho menil a porušuje tym ustavu,može mat x titulov,niečo tym zneužival,za posledne roky sa nejak podozrivo meni,novelizuje,ale len proti začinajucim,tak okato a primitivne by to žiadny štat nedokazal.nie som… Celý komentár »

GJ
GJ
1. jún 2020 4:39

Pán Badiar, geniálne ! Pôda bez užívateľa nemá hodnotu. Ani auto bez šoféra. Tak to pôjdem ráno do predajne automobilov a pokúsim sa im vysvetliť, že ich autá bezo mňa, šoféra sú úplne bezcenné a ja by som bol blázon, aby som kupoval bezcenné veci. Ale ak chcú, môžu mi… Celý komentár »

Peter Badiar
Peter Badiar
1. jún 2020 11:06
Odpoveď na  GJ

Milý pán GJ. Alebo pani? Prezentované poučky a vzťahy sú makroekonomické. T.j. fungujú pri pozorovaní veľkého množstva ekonomických subjektov a neriešia individuálne ekonomické rozhodnutia ovplyvnené mimoekonomickými javmi. Moderná ekonómia sa takýmto niečim už začína zaoberať v rámci tzv. behaviorálnej ekonómie. Tá sa snaží vysvetliť, prečo ľudia niekedy robia “iracionálne rozhodnutia”.… Celý komentár »

GJ
GJ
2. jún 2020 7:30

Pán Badiar, ste farmár, ktorý píše blogy. Iste za nejakým účelom. A ten najlepšie poznáte sám. Už len titulok blogu s dovetkom “málo rozumu” ma upútal, tak som sa chcel pozrieť na to, kto ho teda podľa Vás má málo. Za hate speech ten dovetok samozrejme nepovažujem. To by bolo… Celý komentár »