Zadajte hľadaný výraz

Názory a komentáre Z domova Zaujímavosti

Potravinová sebestačnosť: Veľa (po)citov, málo rozumu

Potravinová sebestačnosť: Veľa (po)citov, málo rozumu
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Komentár poľnohospodára Petra Badiara z decembra minulého roka, ktorý sme zverejnili na portáli poľnoinfo.sk pod titulkom – Opäť tá repka, ale teraz z druhej strany, vzbudil značný záujem čitateľov. V uplynulých dňoch tento poľnohospodár opäť zverejnil článok na blogu denníka Pravda. Komentár so súhlasom autora preberáme a čitateľov portálu poľnoinfo.sk upozorňujeme, že bol písaný pre laickú verejnosť. Možno práve vďaka tomu, zaujme aj poľnohospodárov. Do dnešného dňa si článok na podstránke Pravdy prečítalo viac ako 4 200 čitateľov.

Po potravinovej sebestačnosti túžime všetci

V posledných dňoch sa akoby vrece roztrhlo s vyjadreniami a požiadavkami týkajúcimi sa potravinovej sebestačnosti. Samozrejme, mňa ako poľnohospodára sa táto téma bytostne dotýka a vzhľadom na viac ako 25 ročné pôsobenie v tejto oblasti si dovolím tvrdiť, že jej pomerne rozumiem a to z viacerých uhlov pohľadu. Za svoj profesijný život som bol obchodníkom s agrokomoditami ale aj poľnohospodárskymi potrebami, konvenčným ale aj ekologickým poľnohospodárom, pestovateľom repky ale aj hrášku, chovateľom oviec i dobytka, prvovýrobcom ale aj spracovateľom.

V tejto chvíli túžime po potravinovej sebestačnosti všetci. Je v tom v kus chladného racia ale zároveň nám to dáva prirodzený pocity stability a bezpečia, ktorý dnes všetci prirodzene hľadáme.

Riešenia laickej ale aj “odbornej” verejnosti sú zmätené a iracionálne

No pokým spoločnosť sa dá dlhodobo riadiť pocitmi a emóciami, tak ekonomika len do momentu zúčtovania. No a príroda sa riadi takmer výlučne fyzikálnymi a chemickými zákonmi. Samozrejme nemám nič proti homeopatii vo veterinárnej medicíne, ale podvýživenú kravu Vám ocsillococcinum nezachráni. Rovnako plesňami napadnutý porast nevyliečite krásnym západom slnka. A život ma naučil, že je veľmi ťažké nahradiť skúsenosti a vedomosti láskou a empatiou. Aby sme si rozumeli, ja sám používam homeopatiká, teším sa z každého západu slnka a lásku považujem popri viere za najdôležitejšiu hnaciu silu môjho života, ale len na týchto atribútoch sa funkčné poľnohospodárstvo postaviť nedá.

Dlho som zvažoval či vôbec mám písať tento blog. Opäť idem takmer proti všetkým. Prepáčte mi, ale očakávania a zároveň aj riešenia, ktoré prezentuje laická ale aj „odborná“ verejnosť mi pripadajú natoľko zmätené a iracionálne, že neviem, či sa mám smiať alebo plakať. Keďže nechcem sám pred sebou pôsobiť ako generál po bitke, uvádzam niekoľko skutočností a riešení, tak ako ich dnes vnímam ja:

Potravinová sebestačnosť pod 40 % a zlí „agrobaróni“

Ja nie som „agrobarón“. Pravidelne smrdím od hnoja. Ale nevidím dôvod, aby som za svoj osud  a chýbajúcich 60 % do potravinovej sebestačnosti vinil „veľkopoľnohospodárov“. Nemám a ani sa mi nechce dohľadávať štatistické údaje, ale použitím vedeckej metódy „pozriem-vidím“ mi vychádza, že gro z tých 40% produkujú práve tí „nenávidení“ pestovatelia kukurice, repky a pšenice. A ešte jedna dôležitá záležitosť do dnešných dní: Skutočnosť, že títo zlí veľkopoľnohospodári produkujú približne raz toľko obilnín ako je spotreba SR, nás môže ochrániť pred tým, aby sme nepociťovali skutočný hlad.

Problém chýbajúcich 60 percent v našej potravinovej sebestačnosti nie je v tých čo robia, ale v tých čo nerobia

Slovensko určite nie je Mekkou pestovateľov repky

Viem, že vety o nekonečných žltých lánoch repky olejnej sú už povinná jazda každého blogera a facebookového odborníka na poľnohospodárstvo, ale mali by sme sa vrátiť k faktom. Zaokrúhlené čísla: výmera SR 4,9 miliónov hektárov, z toho poľnohospodárska pôda 2,4 milióna, z toho orná pôda 1,4 milióna, z toho repka olejná 155 tisíc hektárov.

Výsledok: podiel repky na výmere SR 3,16 %, na výmere poľnohospodárskej pôdy 6,4 % a na výmere ornej pôdy 11%. Pri všetkej úcte, z týchto čísiel je snáď úplne jasné že Slovensko určite nie je Mekkou pestovateľov repky. Nechcem aby to vyzeralo, že mám nejakú úchylku týkajúcu sa bezplatnej obhajoby repky, ale vyhlásenia o monokultúrach repky a pod. považujem za lakmusový papierik, resp. rýchlotest na vyhodnotenie odbornosti môjho názorového oponenta. A takto by sme mohli pokračovať s každou jednou plodinou, proti ktorej verejnosť tak vehementne bojuje.

Šíri sa nekontrolovateľne po našich lúkách a poliach – subsidia vulgaris

Na druhej strane, v spoločnosti sa takmer vôbec nerozpráva o plodine, ktorá je čo do výmery jednoznačne najúspešnejšia. Je to invázna plodina, ktorá sa začala na našich lúkách a poliach nekontrolovateľne šíriť najmä po našom vstupe do EÚ. Konkrétne ide o porasty plodiny subsidia vulgaris. Slovenský preklad: Dotácia obyčajná.

Táto plodina dokáže veľmi úspešne mutovať, veľmi dobre sa prispôsobuje takmer každému dotačnému pravidlu a vyskytuje sa v najrozličnejších formách. Najčastejšie má podobu nechcenej lúky, ale veľmi často sa vie transformovať aj do podoby pôdy ležiacej úhorom, ale niektorí „agronómovia“ už experimentujú aj so samovýsevom obilnín.

Pokým tržba z hektára ornej pôdy s repkou, kukuricou alebo obilninou je cca 1000 €, tak hektár bezzásahovo – biodiverzitno – pseudoekologickej lúky vyprodukuje 100, maximálne však 200 €. A aj to veľakrát vo forme, že sa naši dedovia musia v hrobe obracať. Verte mi, viem o čom hovorím.

“Ja nič nechovám, takže trávu nepotrebujem”

Nesmieme si zamieňať ochranu životného prostredia s rabovaním verejných financií. Všetky naše porevolučné experimenty zo slovenským vidiekom nás doviedli do stavu, že napríklad môj sused z juhu stredného Slovenska kŕmi svoje kravy senom, ktoré dováža zo severnej Moravy. Slamu na podstielku pre svoj dobytok zas musím do Zvolena voziť až od Popradu a ďalší sused, ktorý obhospodaruje celý kataster, nevie nakŕmiť svojich 20 kráv a musí si senáž kupovať odo mňa. A to som vymenoval príklady ľudí, ktorý sa snažia a niečo produkujú.

Úplne najvyššiu formu „virtuálneho poľnohospodárstva“ dosiahli niektorí „tiež farmári“, ktorí mi vypovedali nájomné zmluvy a vybrali si pôdu s tým, že ju budú sami obhospodarovať. Následne ku mne koncom júla prišli s nasledovnou ponukou: „Dobrý deň. Vidím, že vaše zvieratá sa už nemajú kde pásť. Nechceli by ste ich poslať na moju lúku? Ja nič nechovám, takže trávu nepotrebujem.“ Stačí prikývnuť a stvorí sa dokonalé poľnohospodárstvo:

„Malý poľnohospodár“ má pri nulových nákladoch tržbu z hektára 200 € priamych platieb + 60 € príplatok za to že je malý, takže má zisk o akom sa nesnívalo ani Escobarovi. Slováci sa dostanú k mäsu zo slovenských zvierat, takže potravinová sebestačnosť je zabezpečená. A nespálil sa ani liter nafty, takže všetko je „Greta Thunberg proof“. Takmer dokonalý svet. Až na ten horký pocit, ktorý vo mne takéto „poľnohospodárstvo“ zanecháva.

Veľa repky, málo rajčín

Tento podnadpis som si síce požičal z článku v denníku SME, ale takto približne uvažuje majorita slovenskej spoločnosti. Pocitovo viem túto úvahu pochopiť, ale vecne je považujem za iracionálnu. V reálnom živote sú to takmer nekompatibilné podnikania, ktoré si v skutočnosti takmer vôbec nekonkurujú a je naivné sa domnievať, že keď niekoho zničíme ako pestovateľa repky a obilnín, tak ten od samej radosti začne pestovať rajčiny.

Poľnohospodári potrebujú najmä stabilitu. A o to viac ju potrebujú tí poľnohospodári, ktorí nám tak chýbajú: ovocinári, zeleninári, chovatelia. Nechcem byť zlým prorokom a kritizovať programové vyhlásenie vlády, ktoré sa ešte len píše, ale čítajúc volebné programy niektorých koaličných strán, mám veľké obavy. To, že sa mnohí potencionálni poľnohospodári nevedia dostať ku svojej pôde je len polovica pravdy. Druhá polovica pravdy je tá, že keď prestaneme podporovať produkciu subsidie vulgaris, bude dosť pôdy pre každého, kto bude chcieť skutočne niečo pestovať alebo chovať.

Záver

Nedeľme poľnohospodárov na malých a veľkých, mladých a starých ale na tých, čo niečo produkujú a na tých, čo len drzo zneužívajú verejné finančné zdroje. Detailom sa skúsim povenovať v ďalších blogoch ale nateraz len veľmi zjednodušene. Súčasné dotačné ale aj legislatívne a spoločenské nastavenie je naozaj také, že sa viac oplatí nerobiť nič, ako niečo produkovať.

To znamená, treba výrazne obmedziť dotácie, ktorých jediným výsledkom je v najlepšom prípade pomulčovaná lúka. A na druhej strane ušetrené peniaze dajme tým, ktorí niečo produkujú. Prípadne špeciálne podporme tých, ktorí budú  produkovať to, čo chceme my. A ak to bude v súlade so spoločenskou objednávkou, finančne podporme niektoré zmysluplné environmentálne opatrenia. Ale s rozumom. Pretože očakávať, že sa dajú na jednom území pestovať zemiaky a zároveň chovať stotisíc diviakov je presne tá naivno-insitná predstava, pri ktorej neviem či mám plakať alebo sa smiať.

Autor článku: Peter Badiar
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
14 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
jm
jm
16. apríl 2020 22:29

Naša potravinová sebestačnosť ktorá sa prepadla na 40% sa tu neobjavila zo dňa na deň. Pamätám na článok ktorý uvádzal, že máme veľa spracovateľov mlieka a preto musia ešte niektoré podniky zaniknúť. Takéto a podobné články sa nezviditeľnili len tak. Na druhej strane sme z Euro fondov podporili výstavbu na… Celý komentár »

PavolH
PavolH
17. apríl 2020 10:27

Toto citanie moze posluzit ako naucny chodnik pre tych sucasnych velikanov co sa rozhodli riadit tento rezort.Zachovaj nas pane,alebo ZBOHOM.

DoesntMatter
DoesntMatter
17. apríl 2020 19:07

Pekne napisane, absolutny suhlas.

G.S.
G.S.
17. apríl 2020 19:41

Keď prídete a upozorníte na takéhoto “efektívného” farmára dokonca v ekologickom poľnohospodárstve, tak napriek jeho desiatkam hektárov s burinou 1,2 m bez zásahu (niektoré už druhý rok) sa nič nedeje. UKSUP je spokojný lebo úhor v ekológii nie je opísaný. PPA to odmietnú posunúť lebo vraj z hľadiska ich je… Celý komentár »

Starý Gazda
Starý Gazda
20. apríl 2020 6:12

v tom ťčlanku je pravda to že ked znižime pladby na 1 pilier na minimum a zvyšime najomne za poduSPF tak bude pody aj navyše pre každeho kto chce robit len aby sa taki našli Namiesto rozmyšlania o sebestačnosti ministerstvo v programovom vyhlaseni investuje do rozdrobenia a straty konkurencie v… Celý komentár »

GJ
GJ
20. apríl 2020 21:14

Vysvetlí mi autor článku, prečo by mal výnos vlastníka z jeho pôdy predstavovať “obvyklé nájomné”, teda 10-15 % priamej platby na plochu, keď môže mať tých spomínaných “escobarovských” 260€ ? Je iste veľmi lákavé tých escobarovských 260 brať za majetok niekoho iného, koho dedo drel v baniach v Pensylvánii alebo… Celý komentár »

Peter Badiar
Peter Badiar
21. apríl 2020 8:50
Odpoveď na  GJ

Neviem či som správne porozumel Vašej otázke, ale skúsim odpovedať. Dotácie sa v žiadnom prípade neposkytujú na vlastníctvo pôdy ale na jej obhospodarovanie. Neexistuje žiadny spoločenský, právny a ani ekonomický dôvod poskytovať verejné finančné zdroje na to, že niekto vlastní pôdu. Dotácie poskytuje štát za účelom splnenia svojich cieľov, t.j.… Celý komentár »

G.S.
G.S.
22. apríl 2020 18:43
Odpoveď na  GJ

Netreba byť nenažraný , pán vlastník. Ak chceš tie peniaze, musíš aj pracovať a nie len natiahnúť paprču. Inak fakt je zábavné ak sa porovnáva výška nájmov na západe a u nás. Tu má v prenájme 90 % pôdy a viac a na západe je bežné , že 90 %… Celý komentár »

Starý Gazda
Starý Gazda
21. apríl 2020 22:23

navracanie majetku je pekna vec no ked gazdovali naši dedovia stačilo robit 3 roky v cudzine a kupili ste podu na slušne živobytie dnes by ste museli 50 rokov robit v cudzine aby ste kupili podu na slušne živobytie v klasickej vyrobe je to nepomar Dalej u nas dotacie neberu… Celý komentár »

GJ
GJ
28. apríl 2020 5:23
Odpoveď na  Starý Gazda

Pán Badiar, veľmi správne ste uviedol dôvody, pre ktoré štáty poskytujú obhospodarovateľom pôdy podporné platby a aký spoločenský záujem sa tým sleduje. Lenže teraz výsledky. Zamestnanosť v SR na 100 ha – 2,6, priemer EÚ28 – 5,5. Alebo inak SR 2%, EÚ28 – 4,4%. Potravinová sebestačnosť kedysi agrárnej krajiny 34-41%.… Celý komentár »

G.S.
G.S.
28. apríl 2020 19:24
Odpoveď na  Starý Gazda

Pozri GJ. Ak sa ti zdá, že 25% priamych platieb + ešte daň z pozemkov v BPEJ 7 je vlastníkovi málo, tak choď aj s ním niekam. Nájomné neurčuje len nájomca , ale je to vec dohody. Ak sa ti výška nájmu nepáči, pracuj sám. Rozumieš – sám. Pokojne si… Celý komentár »

Jozef Artim
Jozef Artim
27. apríl 2020 20:12

Vlastníkovi prináleží za užívanie jeho pôdy primeraná renta. Citácia z Wikipédie:Renta je výraz, ktorý v ekonómii pôvodne označoval len výnos z pôdy (pozemkovú rentu v širšom zmysle). Neskôr sa jeho význam rôzne menil: niektorí autori ho rozšírili aj na iné výrobné faktory než pôdu, iní ho zúžili len na “nadmernú”… Celý komentár »

realista
realista
27. apríl 2020 22:16
Odpoveď na  Jozef Artim

aj ja pridám jeden citát: Českí poľnohospodári budú môcť tento rok kvôli koronavírusovej kríze podať žiadosť na takzvanú Jednotnú platbu na plochu (SAPS) do 15. júna, teda o mesiac neskôr ako bežne. „Zmenu nariadenia dnes schválila česká vláda“, uviedla na tlačovej konferencii po rokovaní kabinetu ministerka financií Alena Schillerová (za… Celý komentár »

marcel sako
marcel sako
2. máj 2020 15:49

Vidím, že títo ľudia ,čo tu diskutujú majú ďaleko väčší prehľad o problematike ako celá garnitúra odborníkov od 89 teho vrátane našej novej vlády.